Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
mladý, 2. st. mladší príd.
1. nachádzajúci sa v prvom období svojho života al. rastu (op. starý): m. muž, m-á žena, deva; m-á generácia, m-é pokolenie; m. kôň, m. strom, m-á hora; m. hrach, kaleráb; m. život; m-á chasa mládež; m-é stvorenie o mladom človekovi; m. človek; m-í ľudia mládež; je o desať rokov mladší ako ja; m. Mihálik Mihálikov syn; Mladé Nemecko, Taliansko, Mladé Čechy nové politické a umelecké pokolenie z konca XIX. storočia v príslušných krajinách; hovor.: m. zať ženích, m-á nevesta mladucha, m. pár novomanželia; je stále, večne m. o staršom, ale telesne i duševne zachovalom, čulom človekovi; mladý na roky, starý na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi
● mladý — starý, mladí — starí, mladé — staré všetci ľudia bez rozdielu veku: mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; je na to ešte m. neskúsený, nerozumie tomu; hovor. posmeš. m. zajac, m. vrabec neskúsený mladý človek: m. pán, m. pánko a) v triednej spoločnosti oslovenie mladšieho muža ľuďmi nižšieho spoločenského postavenia; b) hovor. žart. al. fam. oslovenie chlapca al. mladíka (niekedy ironizujúce); hovor. m-á pani oslovenie mladej ženy; hovor. mn. č. mladí mladí manželia (najmä v pomere k rodičom);
2. vzťahujúci sa na mladosť: m-é roky, za m-ých rokov, časov;
3. majúci charakter mladosti, čerstvý, svieži, bujný, mladistvý: m. hlas, m. smiech, m-á krv, m-á tvár
● mať m-é nohy ľahko, bez námahy chodiť; mať m-é srdce o staršom človeku, ktorý sa vie rozohniť, rozcítiť, zaľúbiť;
4. nedávno, neskoršie vzniknutý, nedávny: m. podnik, m-á republika, m-á literatúra; m. mesiac nov; byť mladšieho dáta; m-é víno krátko po vykvasení; m-é pivo medziprodukt pri varení piva, mladina; geol. mladšia doba kamenná; mlad-. šie treťohory;
5. spodst. mladé, obyč. v mn. č. mladé, -ých str. zvieracie mláďa: mať, vysedieť m.;
za mlada (i za mladi) v dobe mladosti;
od mlada (i od mladi) od doby mladosti;
mlado prísl. k 3: vyzerať m.
od mala, od malička p. malý
od mlada p. mladý
od mladi p. mlaď
od, odo (odo v spojení odo mňa a zried. popri od pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl. s 2. p. vyjadruje
1. miestne vzťahy, a to: a) smerovanie deja z blízkosti niekoho al. niečoho preč (op. k, ku): vstať od stola; Psi odbehli od koliby do poľa. (Ondr.) Kráčali sme od hraníc pomedzi kopce. (Fig.) Prišli sme od južnej strany. (Švant.) Prichádzal z kasína od karát. (Vaj.); ide od mäsiara; Ide od sobáša. (Horál) počuť od konca mestečka mažiare páliť. (Kal.) Nechce sa mu vstať od piva. (Tim.); vietor duje od juhu; nevidí ďalej od nosa; b) miesto deja al. veci v blízkosti niekoho al. niečoho: Studňa bola vpravo od stavby. (Zúb.) Priateľ sedával ďaleko od nášho stola. (Kuk.) Tu, tretia od kraja, sedí jeho žena. (Laz.); neboli ďaleko od pravdy; Vraví, že je kdesi od Martina (Pláv.) z okolia Martina. Sotva ho vidno od zeme. (Al.)
2. východisko deja vôbec: začať od Adama, začať od a, začať od kraja; ryba smrdí od hlavy; nadobúdať si všetko od klinčeka (Ráz.); Julo sa učí od piky. (Gráf) Už odo dverí zvestovali. (Žáry)
3. časové východisko deja a) pri výrazoch a určeniach času: od tých čias, od istého času, od vekov, od počiatku, od prvej chvíle, od leta, od rána, od polnoci, od večera; od nepamäti, od otcovvej smrti, od prevratu, od vojny, od narodenia, od oslobodenia; od detstva, od mlada, od kolísky, od malého chlapca, od dieťaťa; štvrtý rok od prvej vojny (Gráf); Od školských lavíc prechovávala som pochopenie pre ruskú dušu. (Švant.); b) pri určení časového rozpätia (v spojení od... do): od rána do večera, od svitu do mrku, od obeda do večera, od zimy do zimy, od jesene do jari, od noci do noci; c) pri vyjadrení časovej postupnosti: od roka do roka celý rok; rok od roka každý rok; čas od času z času na čas, občas; d) pri vyjadrení časového úseku (na otázku za aký čas, odkedy): Nemohla spávať už od dvoch rokov. (Tim.) Bielizeň nebola vymenená možno už od roka. (Jégé) Od tisíc rokov boli vaši predkovia len v službách pánov. (Stod.)
4. príčinu, dôvod; pôvod, pôvodcu deja al. veci: očervenieť od jedu, zblednúť od strachu, plakať od radosti, umrieť od hladu, ustať od práce, padnúť od únavy; od piva hlava krivá; zaplatiť od ušitia; dať niekomu niečo od cesty; Je mi zle od žalúdka. (Kuk.) Ženu až zdúvalo od smiechu. (Taj.) Hynieš od otravy. (Jes.) Izba sa od piecky chytro zahrievala. (Urb.) Od vtákov ich (vši) máš. (Ondr.) Chýry sú všetky od pastiera. (Chrob.) To ti je pamiatka od starej matere. (Gab.); básne od Hviezdoslava; platiť daň od psa (Taj.); Bol chlap od pálenky. (Taj.); prísť na niečo, pochopiť niečo sám od seba;
5. zried. prostredníka: Od svokra si dal vybrať nevestu. (Laz.) Od Dodka nám odkázal, že nás bude zásobovať mäsom. (Tat.)
6. spôsob deja al. veci: merať od buka do buka, hovoriť od srdca, učiť sa od slova do slova, gazdovať od desiatich k piatim, platiť od kusa, prepadnúť niekoho od chrbta, robota ide od ruky; tárať od výmyslu sveta; postupovať od prípadu k prípadu; zpráva sa šíri od úst k ústam; Vyspovedala sa od duše. (Vaj.)
7. mieru deja alebo veci: dobrák od kosti, robiť niečo od základu, obzerať si niekoho od hlavy po päty, rozprávať niečo od a do z, od začiatku do konca, učiť sa niečo od prvého do posledného riadka, od riaditeľa po vrátnika; Všetko im brali počínajúc od dobytka až po životy. (Urb.)
8. cieľ, účel niečoho: prášok od bolenia hlavy; Dobrá je (žinčica) od smädu. (Ondr.) Dali mu glgnúť od bolesti. (Taj.) A remeň od čoho je? (Kuk.)
9. príslušnosť niekoho al. niečoho: kľúč od skrine; knižka od peňazí (Tim.); páni od stolice (Taj.); úradník od panstva (Škult.); šuhajci od novín (Min.);
10. zreteľ na niekoho al. niečo a) pri komparatíve: Bola staršia od neho. (Taj.) Šťastnejšia od neho skala. (Sládk.) Kolovali vtedy dvojgrošníky dačo menšie od lopaty. (Lask.) Nemôže byť vajce múdrejšie od sliepky. (Gráf) Nemala viac od sedemnásť (Švant.) nemala viac ako sedemnásť rokov; b) pri hodnotiacich výrazoch: to je pekné (pekne) od teba, to je veľa od neho; Je to nečestné od neho. (Urb.) Je to predsa len mrzké od nej. (Jégé) Je to netaktické od mladých ľudí. (Jes.)
11. predmetový vzťah odlukový: pýtať, žiadať, chcieť, očakávať, dostať, prijať, požičať, kúpiť niečo od niekoho; očistiť, oslobodiť, odrátať, oddeliť niečo od niečoho; utrieť si ústa od jedla; odstávať, odrážať sa, odbočiť, odvyknúť od niečoho; závisieť, odchýliť sa, odobrať, odlíšiť sa od niekoho, od niečoho; odtrhnúť oči od niečoho; Aspoň ma zašanuj od daromných rečí. (Laz.) Veď sa ani jedno od druhého nedelí. (J. Kráľ) brať si príklad od sovietskych ľudí (Pláv.); Nevedia rozoznať múku od hliny. (Chrob.) Upustila od farbenia líc. (Jes.) Báčik Ondro šiel ich obrániť od psov. (Tim.)
počínajúc predl. so 7. p. i počínajúc od predl. výraz s 2. p.
1. vyjadruje časovú hranicu, východisko diania v čase, od: p. XI. storočím, p. mesiacom májom; od XIII. storočia počínajúc;
2. vyjadruje začiatok radu osôb al. vecí, od: Predstavil si tváre známych, počínajúc županom a končiac pisárom. (Zúb.) Všetko im brali, počínajúc od dobytka až po životy. (Urb.)
počnúc predl. so 7. p. i počnúc od predl. výraz s 2. p. začínajúc, od: Nasadila kadečo, počnúc fazuľou a bumburicou končiac. (Heč.) Od okresného náčelníka počnúc až po posledného nosiča. (Urb.)
starodávny príd. pochádzajúci z dávnych dôb, starobylý: s-a pieseň, s-e zvyky; s-e mesto; s-e rozprávky (Šteinh.); s-e šaty (Botto); s-e domy (Kras.); s-e hodiny (Top.);
za starodávna za dávnych čias;
od starodávna od dávnych čias;
starodávne prísl.: Dvor na neho pôsobil veľmi starodávne. (Heč.);
starodávnosť, -ti ž.