Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst orient

od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G vyj.

1. priestorové al. časové východisko a východisko (poradia) vôbec, op. po: odísť od okna; vpravo od cesty; od rána, od mala, od kolísky; od hlavy po päty, od začiatku do konca; od svitu do mrku i fraz. stále

2. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu: spievať od radosti; platiť daň od garáže; zdediť od rodičov; poštípaný od včiel, báseň od Kraska

3. spôsob, prostriedok, prostredníka, mieru: povedať od slova do slova, zakresliť od oka, od ruky; hovor. poslať odkaz od sestry; zmeniť od základu

4. účel, cieľ: dobré od smädu, užívať od prechladnutia

5. zreteľ (často pri 2. st. príd. a prísl.): mladší odo mňa; nie je to pekné od teba

6. väzbu (pri slovesách al. menách): očistiť od špiny, odlíšiť od podstaty, odučiť od zlozvyku, závisieť od podmienok; závislosť od drog; ústup od nárokov

hovoriť od veci o nepodstatnom; byť od → ruky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odmala, od mala prísl.
odmalička, od malička prísl.
odmlada, od mlada prísl.
odmladi, od mladi prísl.
odnepamäti, od nepamäti prísl.
od, odo (v spoj. odo mňa a pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno) predl. s G
odoka, od oka prísl.
počínajúc predl. s I, počínajúc od predl. s G

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odboku, odboka, pís. i od boku, od boka prísl.


oddneska, pís. i od dneska, ododneska, pís. i odo dneska prísl. hovor.


oddnes, pís. i od dnes, ododnes, pís. i odo dnes prísl.


oddneška, ododneška, pís. i od dneška, odo dneška prísl.


odhliadnuc od predl. s G


odmala, pís. i od mala prísl.


odmalička, pís. i od malička prísl.


od, odo (v spojení odo mňa, odo dverí, odo dňa, odo dvora, odo dna) predl. s G

od, odo (odo iba v spojení odo mňa, odo/od pred niektorými slovami na d-, napr. odo/od dňa, odo/od dverí, odo/od dvora, odo/od dna) predl. s G 1. ▶ vyjadruje priestorové východisko, smerovanie deja z blízkosti niekoho, niečoho preč; vyjadruje východisko (poradia) vôbec; op. k: od Tatier k Dunaju; odstúpiť od okna; od, odo dverí fúka; svojím správaním odháňala mužov od seba; žiaci sa zoradili od najväčšieho po najmenšieho; ceny týchto nehnuteľností sa pohybujú od stotisíc eur vyššiebibl. mudrci od Východu perzskí muži, ktorí sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Ježišovi Kristovi, traja králi (Gašpar, Melichar, Baltazár)

2. ▶ vyjadruje miesto deja al. veci v blízkosti niekoho, niečoho: pumpa je vľavo od križovatky; môj otec je ten tretí od kraja; uprostred lúky kúsok od nás sa čosi pohlo
3. ▶ vyjadruje časové východisko deja; v spojení od – do časové rozpätie deja: prší už od rána; od detstva rád spieval; od januára spúšťame výrobu; bývame tu od roku 1990; je od narodenia nevidiaci; program je vhodný pre deti od troch rokov; pracovný čas je od siedmej do pol štvrtej; kúpalisko je otvorené od mája do septembra; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň] celú noc
4. ▶ vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod al. pôvodcu: bohatá nádielka od Ježiška; tancovať od radosti; zdediť nadanie od starej matky; od prechladnutia mal červený nos; deti sú doštípané od komárov; žiačka recituje báseň od Mihálika; trasie sa od strachu, od zimy; dostať odkaz od brata; ona je od Košíc pochádza z okolia Košíc
5. ▶ vyjadruje spôsob, prostriedok a mieru: zmeniť od základu správanie
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ: pivo je dobré od smädu; na tieto ťažkosti je dobrý sirup od kašľa
7. často pri 2. st. prídavných mien ▶ vyjadruje zreteľ: Ivan je od neho starší; je to od teba veľmi milé, že si prišiel
8. ▶ vyjadruje príslušnosť niekoho, niečoho: kľúč od izby; nádobka od čaju; Hunckošovi ostal na krku ani nie päťročný vnuk, a keďže sa zaviazal, že ho bude chovať, páni od železnice mu pridelili robotu pri závorách. [Sko 1975]
9. ▶ vyjadruje odlukovú väzbu pri slovesách: bočiť od ľudí; upustiť od svojich nárokov; líšiť sa od ostatných; odučiť dieťa od zlozvyku; odstúpiť od zmluvy; odhovoriť syna od nebezpečnej cesty; odkloniť sa od pôvodného plánu
10. ▶ vyjadruje väzbu pri menách: závislosť od liekov, od drog, od matky; odluka cirkvi od štátu; byť izolovaný od sveta
fraz. čas od času občas; od a/á po z/zet od začiatku do konca, všetko; od dávnych dáven odjakživa, od veľmi dávnych čias; hovor. od do vyjadruje vymedzenie, určenie hraníc (času, rozsahu, rozpätia a pod.): je dôležité stanoviť si mantinely od do; zákon to nezakazuje, určuje len hranice od do; od hlavy [] po päty a) po celej dĺžke, celý b) v krajnej miere, celkom; od chrbta [udrieť, napadnúť niekoho] odzadu, zákerne; od kolísky [robiť niečo, byť nejaký] od útleho veku; od kolísky [] po hrob od narodenia do smrti, po celý život; od narodenia odjakživa, stále, vždy: mám pocit, že sa poznáme od narodenia; od počiatku sveta odpradávna, od úplného začiatku existencie ľudstva; od slova do slova [povedať, zopakovať, odpísať niečo] doslovne, nič nevynechajúc; od srdca [hovoriť, povedať niečo] úprimne; od svitu do mrku al. od rána do večera/do noci al. hovor. od nevidím do nevidím od skorého rána do neskorého večera, celý deň; rok od roka každý rok, každým rokom: vstupné na toto podujatie je rok od roka drahšie
počínajúc odpočínať; počnúc odpočať; v závislosti odzávislosť


odood

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-d/2159363±13498 31.10: prepozície nevok. 1189600 od/536961 pred/310041 pod/163405 nad/139723 uprostred/13836 spod/8651 ponad/7252 spred/4768 popod/3119 doprostred/739 popred/584 sponad/166 prostred/125 (4/230)

-ôd/12633 29.73: substantíva ž. G pl. 12633 vôd/4644 dohôd/1730 škôd/1394 slobôd/1328 nehôd/1250 odrôd/999 pôd/583 jahôd/361 nezhôd/268 zhôd/61 autonehôd/10 (5/5)

-oď/23256±11 40.96: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 13377 p/6742 ch/6605 v/17 (6/13)

-oď/23256±11: substantíva ž. A sg. 3842 l/3810 vzduchol/32

-oď/23256±11: substantíva ž. N sg. 5141 l/5021 vzduchol/120

-od/878798±184: adverbiá 1. st. 1006 vhod/894 nevhod/112

-od/878798±184 27.11: substantíva ž. G pl. 3373→3223
+23
−0
výhod/1739 náhod/556 príhod/478 úrod/182 nevýhod/181 synod/57 prírod/19 pagod/9 (1/2)

-od/878798±184 37.95: prepozície nevok. 712254 od/536961 pod/163405 spod/8651 popod/3119 spopod/118

ód -u m. ‹hebr› zried. kniž. zdanlivá sila niektorých osôb prejavujúca sa vyžarovaním;

ódický1 príd.: o-á sila

na rozdiel od p. proti 2


od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúczačínajúcpočnúcpočínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomnézačnúc odzačínajúc odpočnúc odpočínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavretézzo (koho, čoho): prišli z východu, od východusmerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrelspoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil domza (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhraduz/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiťpod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálkana (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

4. p. cez 5


počínajúc, počínajúc od p. od 1


počnúc, počnúc od p. od 1


smerom od p. od 1


začínajúc, začínajúc od p. od 1


začnúc, začnúc od p. od 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

mladý, 2. st. mladší príd.

1. nachádzajúci sa v prvom období svojho života al. rastu (op. starý): m. muž, m-á žena, deva; m-á generácia, m-é pokolenie; m. kôň, m. strom, m-á hora; m. hrach, kaleráb; m. život; m-á chasa mládež; m-é stvorenie o mladom človekovi; m. človek; m-í ľudia mládež; je o desať rokov mladší ako ja; m. Mihálik Mihálikov syn; Mladé Nemecko, Taliansko, Mladé Čechy nové politické a umelecké pokolenie z konca XIX. storočia v príslušných krajinách; hovor.: m. zať ženích, m-á nevesta mladucha, m. pár novomanželia; je stále, večne m. o staršom, ale telesne i duševne zachovalom, čulom človekovi; mladý na roky, starý na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi

mladý — starý, mladí — starí, mladé — staré všetci ľudia bez rozdielu veku: mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; je na to ešte m. neskúsený, nerozumie tomu; hovor. posmeš. m. zajac, m. vrabec neskúsený mladý človek: m. pán, m. pánko a) v triednej spoločnosti oslovenie mladšieho muža ľuďmi nižšieho spoločenského postavenia; b) hovor. žart. al. fam. oslovenie chlapca al. mladíka (niekedy ironizujúce); hovor. m-á pani oslovenie mladej ženy; hovor. mn. č. mladí mladí manželia (najmä v pomere k rodičom);

2. vzťahujúci sa na mladosť: m-é roky, za m-ých rokov, časov;

3. majúci charakter mladosti, čerstvý, svieži, bujný, mladistvý: m. hlas, m. smiech, m-á krv, m-á tvár

mať m-é nohy ľahko, bez námahy chodiť; mať m-é srdce o staršom človeku, ktorý sa vie rozohniť, rozcítiť, zaľúbiť;

4. nedávno, neskoršie vzniknutý, nedávny: m. podnik, m-á republika, m-á literatúra; m. mesiac nov; byť mladšieho dáta; m-é víno krátko po vykvasení; m-é pivo medziprodukt pri varení piva, mladina; geol. mladšia doba kamenná; mlad-. šie treťohory;

5. spodst. mladé, obyč. v mn. č. mladé, -ých str. zvieracie mláďa: mať, vysedieť m.;

za mlada (i za mladi) v dobe mladosti;

od mlada (i od mladi) od doby mladosti;

mlado prísl. k 3: vyzerať m.


od mala, od malička p. malý


od mlada p. mladý


od mladi p. mlaď


od, odo (odo v spojení odo mňa a zried. popri od pred niektorými inými slovami, napr. dvere, deň) predl. s 2. p. vyjadruje

1. miestne vzťahy, a to: a) smerovanie deja z blízkosti niekoho al. niečoho preč (op. k, ku): vstať od stola; Psi odbehli od koliby do poľa. (Ondr.) Kráčali sme od hraníc pomedzi kopce. (Fig.) Prišli sme od južnej strany. (Švant.) Prichádzal z kasína od karát. (Vaj.); ide od mäsiara; Ide od sobáša. (Horál) počuť od konca mestečka mažiare páliť. (Kal.) Nechce sa mu vstať od piva. (Tim.); vietor duje od juhu; nevidí ďalej od nosa; b) miesto deja al. veci v blízkosti niekoho al. niečoho: Studňa bola vpravo od stavby. (Zúb.) Priateľ sedával ďaleko od nášho stola. (Kuk.) Tu, tretia od kraja, sedí jeho žena. (Laz.); neboli ďaleko od pravdy; Vraví, že je kdesi od Martina (Pláv.) z okolia Martina. Sotva ho vidno od zeme. (Al.)

2. východisko deja vôbec: začať od Adama, začať od a, začať od kraja; ryba smrdí od hlavy; nadobúdať si všetko od klinčeka (Ráz.); Julo sa učí od piky. (Gráf) odo dverí zvestovali. (Žáry)

3. časové východisko deja a) pri výrazoch a určeniach času: od tých čias, od istého času, od vekov, od počiatku, od prvej chvíle, od leta, od rána, od polnoci, od večera; od nepamäti, od otcovvej smrti, od prevratu, od vojny, od narodenia, od oslobodenia; od detstva, od mlada, od kolísky, od malého chlapca, od dieťaťa; štvrtý rok od prvej vojny (Gráf); Od školských lavíc prechovávala som pochopenie pre ruskú dušu. (Švant.); b) pri určení časového rozpätia (v spojení od... do): od rána do večera, od svitu do mrku, od obeda do večera, od zimy do zimy, od jesene do jari, od noci do noci; c) pri vyjadrení časovej postupnosti: od roka do roka celý rok; rok od roka každý rok; čas od času z času na čas, občas; d) pri vyjadrení časového úseku (na otázku za aký čas, odkedy): Nemohla spávať už od dvoch rokov. (Tim.) Bielizeň nebola vymenená možno už od roka. (Jégé) Od tisíc rokov boli vaši predkovia len v službách pánov. (Stod.)

4. príčinu, dôvod; pôvod, pôvodcu deja al. veci: očervenieť od jedu, zblednúť od strachu, plakať od radosti, umrieť od hladu, ustať od práce, padnúť od únavy; od piva hlava krivá; zaplatiť od ušitia; dať niekomu niečo od cesty; Je mi zle od žalúdka. (Kuk.) Ženu až zdúvalo od smiechu. (Taj.) Hynieš od otravy. (Jes.) Izba sa od piecky chytro zahrievala. (Urb.) Od vtákov ich (vši) máš. (Ondr.) Chýry sú všetky od pastiera. (Chrob.) To ti je pamiatka od starej matere. (Gab.); básne od Hviezdoslava; platiť daň od psa (Taj.); Bol chlap od pálenky. (Taj.); prísť na niečo, pochopiť niečo sám od seba;

5. zried. prostredníka: Od svokra si dal vybrať nevestu. (Laz.) Od Dodka nám odkázal, že nás bude zásobovať mäsom. (Tat.)

6. spôsob deja al. veci: merať od buka do buka, hovoriť od srdca, učiť sa od slova do slova, gazdovať od desiatich k piatim, platiť od kusa, prepadnúť niekoho od chrbta, robota ide od ruky; tárať od výmyslu sveta; postupovať od prípadu k prípadu; zpráva sa šíri od úst k ústam; Vyspovedala sa od duše. (Vaj.)

7. mieru deja alebo veci: dobrák od kosti, robiť niečo od základu, obzerať si niekoho od hlavy po päty, rozprávať niečo od a do z, od začiatku do konca, učiť sa niečo od prvého do posledného riadka, od riaditeľa po vrátnika; Všetko im brali počínajúc od dobytka až po životy. (Urb.)

8. cieľ, účel niečoho: prášok od bolenia hlavy; Dobrá je (žinčica) od smädu. (Ondr.) Dali mu glgnúť od bolesti. (Taj.) A remeň od čoho je? (Kuk.)

9. príslušnosť niekoho al. niečoho: kľúč od skrine; knižka od peňazí (Tim.); páni od stolice (Taj.); úradník od panstva (Škult.); šuhajci od novín (Min.);

10. zreteľ na niekoho al. niečo a) pri komparatíve: Bola staršia od neho. (Taj.) Šťastnejšia od neho skala. (Sládk.) Kolovali vtedy dvojgrošníky dačo menšie od lopaty. (Lask.) Nemôže byť vajce múdrejšie od sliepky. (Gráf) Nemala viac od sedemnásť (Švant.) nemala viac ako sedemnásť rokov; b) pri hodnotiacich výrazoch: to je pekné (pekne) od teba, to je veľa od neho; Je to nečestné od neho. (Urb.) Je to predsa len mrzké od nej. (Jégé) Je to netaktické od mladých ľudí. (Jes.)

11. predmetový vzťah odlukový: pýtať, žiadať, chcieť, očakávať, dostať, prijať, požičať, kúpiť niečo od niekoho; očistiť, oslobodiť, odrátať, oddeliť niečo od niečoho; utrieť si ústa od jedla; odstávať, odrážať sa, odbočiť, odvyknúť od niečoho; závisieť, odchýliť sa, odobrať, odlíšiť sa od niekoho, od niečoho; odtrhnúť oči od niečoho; Aspoň ma zašanuj od daromných rečí. (Laz.) Veď sa ani jedno od druhého nedelí. (J. Kráľ) brať si príklad od sovietskych ľudí (Pláv.); Nevedia rozoznať múku od hliny. (Chrob.) Upustila od farbenia líc. (Jes.) Báčik Ondro šiel ich obrániť od psov. (Tim.)


počínajúc predl. so 7. p. i počínajúc od predl. výraz s 2. p.

1. vyjadruje časovú hranicu, východisko diania v čase, od: p. XI. storočím, p. mesiacom májom; od XIII. storočia počínajúc;

2. vyjadruje začiatok radu osôb al. vecí, od: Predstavil si tváre známych, počínajúc županom a končiac pisárom. (Zúb.) Všetko im brali, počínajúc od dobytka až po životy. (Urb.)


počnúc predl. so 7. p. i počnúc od predl. výraz s 2. p. začínajúc, od: Nasadila kadečo, počnúc fazuľou a bumburicou končiac. (Heč.) Od okresného náčelníka počnúc až po posledného nosiča. (Urb.)


starodávny príd. pochádzajúci z dávnych dôb, starobylý: s-a pieseň, s-e zvyky; s-e mesto; s-e rozprávky (Šteinh.); s-e šaty (Botto); s-e domy (Kras.); s-e hodiny (Top.);

za starodávna za dávnych čias;

od starodávna od dávnych čias;

starodávne prísl.: Dvor na neho pôsobil veľmi starodávne. (Heč.);

starodávnosť, -ti ž.

od i odo predl. s G vyjadruje
1. csl miestne vzťahy, a to:
a. smerovanie deja z blízkosti niekoho al. niečoho preč: Na spodok sa popravila hrabaňina a snopi sa začaľi zakladaď ot kúta (Lišov KRU); Čiľ iďe vlag od dola (V. Bielice TOP); Mala (sviňa) doz rozumu na to, lebo išla ďalej odo dverí, išla sa skovať (Lapáš NIT); Ten ohen potom išól o_tích kráv nabok (Ružindol TRN); Išuou̯ bubnujúci od dolného konca (Dl. Pole BYT); Vžal som še od mojeho sušeda a som išol pomali do domu (Kokšov-Bakša KOŠ)
b. miesto deja al. veci v blízkosti niekoho al. niečoho: Voľakedi, ako sa iďe na Kráľouce od nás, že tan mátavalo (Devičie KRU); Na chiži bole dva obločke o_cesťe, preňie a edom obločeg bou̯ odo dvora (Čelovce MK); Ešče mala polének pri šporheli, takto dál o_čporhela (Ružindol TRN); On pochodil ot_Trnavi onniékal (Dol. Súča TRČ); Bolo nás tam sedzom, já som kosel aľe piati ot konca (Rajec. Lesná ŽIL); Hmla sa mi robí dva-tri metre ode mňa, ňevidzím (Strážov ŽIL); No a tu naras prišľi chlapčiska, bo to bľisko ot karčmi bulo (Sokoľ KOŠ); Mi bivaľi ňedaľeko ot školi (Brezina TRB)
2. csl východisko deja vôbec: To bívala pre_tím ďeďina rozďeľená vždi napoli, ot kostola hore aľebo dolu (Detva ZVO); Ot spotku to hňije (V. Bielice TOP); Ot štacijónu som sa pobrala (Chlebnice DK); Od hlavi riba smrdzí (Prosné PB); To sa o_ctrnišča uš chistá pod repu (Dol. Srnie NMV); Rianne ale vimiesic cesto, tag abi pekne od rúg otpadovalo (Dl. Pole BYT); Pošol ot peca (Dl. Lúka BAR)
3. csl časové východisko deja
a. pri výrazoch a určeniach času: A ľen mä od rana boľelo brucho (Žaškov DK); Ja som o_toho času veľmo doľakaná (Dúbravy ZVO); Ľen bi sa bolo vládalo ot sviatkov kúpenuo nosiťi (Príboj MK); Už je nebohí (manžel) od druhej vojni (Dol. Súča TRČ); Jak sa začal advent, po Katerine, od Ondreja sa začínalo pukat (Ružindol TRN); Chodzia ľen večer ot siedmej (Pov. Chlmec ŽIL); Ta od Ondreja śme už začaľi chodzidz na pratki s kudzeľami (Sokoľ KOŠ); Od narodzeňa mi ňebylo dobre (Adidovce HUM); Takoj od večara zme še zišľi a špivaľi (Niž. Šebastová PRE); Ja som ostala od mlada gdovica (Sobrance)
b. pri určení časového rozpätia: Od mladosťi do starosťi smo sa natrápiľi (Málinec LUČ); Od havrane kosili do noci (Čelovce MK); Kto to kedi viďeu̯ takto dreď ako mi o_cvitu do mrku (Lipt. Peter LM); Od fašánkóv do Velkej noci, to búl velkí póst (Dol. Súča TRČ); A to śe stalo ot śidzem do dzevedz hodzin (Sobrance); Od Rusadľoh do Jana každu ňedzeľu chodzeľi dzeuki i paropci na sobotku (Rankovce KOŠ)
c. pri vyjadrení časovej postupnosti: A tú žinčicu mal ždi od novej do novej (Hruštín NÁM); A jako sa tedi robilo - o_tmi do tmi (Mor. Lieskové NMV); Celí tídeň, od nedele do nedele sa tedi naši chlapi pretúkli (Dol. Súča TRČ); Čaz ot času si veru ešče čosi postružľikám, aľe uš to ňeňi vono (Rajec ŽIL)
d. pri vyjadrení časového úseku (na otázku za aký čas, odkedy): Ani sä nespitujte, strašní hnusník tot brav, ot tížnä rädne nežere (Sása REV); Od dvanácťiho roku som choďiu̯ do roboťi (Tajov BB); Ja som vdova o_dvanásteho roku (Záv. Poruba LM); No a od Veľkej noci zaz iba na Ťuríce alebo na Ducha zme prišľi domov (Niž. Boca LM); Uš smo maľi toľkih učiteľí ot pár śasu šuo strach! (Hor. Zahorany RS); Ot trinásci rokuof braľi dzeci do roboti (Strážov ŽIL); Ot troch tižňoh je chori (Sedlice PRE)
4. príčinu, dôvod; pôvod, pôvodcu deja al. veci: Vojáčik, od roďičou dobre vichovaní (Ďubákovo RS); Hodne pítal od ušiťa̋ (Revúca); Maľi zme aj vajcia ot kačíc (Socovce MAR); Aj naši predkovia dávaľi ďežmu od zbožia grófovi (Jalovec LM); Boľi veľmi pokaľičení o_toho meďveďa (Ješkova Ves n. Nitr. PDZ); Každí bou̯ takí omráčeňí, bieli, o_toho opiťia (Tek. Breznica NB); Mňa mau̯ čer_dziaď od jedu (Zvol. Slatina ZVO); Aľe ja som to počula ľem ot starih roďičou (Devičie KRU); Bol bi tam aj skapal od hladu (Rajec ŽIL); Mi sme maľi jednu kobilu, ot tej sme asi štiroch prichovaľi si žrepcuov (Podmanín PB); Máte ten visokí tlak. Od masa, a najma od bravčového (Dl. Pole BYT); Ten od dreva robil hoc čo, vozík, kolesá, rebrini, šetko (Dol. Súča TRČ); Uvarilo sa f kapuste údzené, abi tá kapusta o_teho vonala (Modranka TRN); Od radosci mi skakau̯ ot źemi na meter (Adidovce HUM); Od reumi mu pokrivilo nohi (Chrasť n. Horn. SNV); Bosorki braľi od kravi mľeko (Kokšov-Bakša KOŠ); Može bidz ot slunka (spálená koža), i to može bic, že para (Fintice PRE); Ta či ja vidzela ot svojej matki kolačog upic? (Sobrance); No aľe ja še furd od ňoho barz haňbil (Brezina TRB); popukalo od mrazu (Dl. Lúka BAR)
5. csl spôsob deja al. veci: Vetor rozmetau̯ snopi ďeľako o_ceba (Lišov KRU); Ke_sa pretrhávalo, na piaď jedna o_druhej (Prievidza); Tak som už viďeu̯ chlab ot chlapa poza stromi sa skrívali a staďe srielali (Kľak NB); Kelo plaťa̋ ot kusa? (Revúčka REV); Odreže si pňíg ot samého spotku (Slov. Ľupča BB); Druhí prievozňík, ten voziu̯ ot pretku (Or. Poruba DK); Jedlo sa ot krajä (Or. Biely Potok TRS); Streľiľi na ňeho od zatku (Stožok ZVO); O_tíh metrou mau̯ plat, kelko tíh metrou napíleu̯ (Tek. Breznica NB); Faráru sa dávala kila ot štvrťini (Lišov KRU); Keď zme pásľi kravi, to po päť korún zme maľi od jednej (Krivá DK); Kebi mu neból slúbil deci od voza, teďi bi ból navozil na rolu hnoj (Bánov NZ); To neprišlo samo oc ceba, ťen šandár tam (Dol. Súča TRČ); Museľi chojidz od dvier ge dverám žebrajúci (Ďurčiná ŽIL); Behaľi od stromka ge stromku, že kerí zeberú (Domaniža PB); Dau̯ od botú (za opravu) tricet korún (Brodské SKA); Zahineš od méj ruki (Záh. Bystrica BRA); Spravili to od oka (Pusté Úľany GAL); Mi śe zmahaľi od liški, od miski (Vyš. Remety SOB); Strom rośňe ot koreňa (Žakarovce GEL); rezadz od ruki (Zámutov VRN); maľovadz od oka (Dl. Lúka BAR)
6. csl mieru deja al. veci: Od hrdla aš po päti, celuo sä to okrúťilo do povojňíka (Žaškov DK); Nohu jéj na dva rázi dolámalo, ot kolena po sťehno a ot kolena po čelénkó (Hul VRB); Ťi brocké jabúčká bívali dobré a hruški ťéš, ot časíh po ozimné (Dol. Súča TRČ); A bolo tam počuc šetko - ot spevu, volaňia, proseňia aš po plač (Rajec ŽIL); A ftedi pobraľi aj ím šetko, od ihli aš po roľe (Domaniža PB); Notárka kukla na mna ot patóf aš po hlavu (Ružindol TRN); Už dúm od domu, fšadi mu dali (Záh. Bystrica BRA); Odral si kožu z nohi o_ctehna aš po koleno (Dobrá Voda PIE); od začatku do konca (Dl. Lúka BAR); od gruntu postavic (Dl. Lúka BAR)
7. csl cieľ, účel niečoho: Tej zeľine zme sušile, žebe bole od kašľa, od hlave boleňia, na spaňia lebo kod aj živoťe zabolí (Čelovce MK); A volačo potrebuvali hadám od smadu si vipit (Dol. Súča TRČ); Mi sme našli takú zelinu od žalútka (Stupava BRA); Z holu ruku nazbiram pokrivi pre śviňe. To zdravo, to od reumi (Fintice PRE); cukerki ot kašľu (Dl. Lúka BAR)
8. csl príslušnosť niekoho al. niečoho: On bou̯ od náz rodák (Trnie ZVO); Nemám klúž ot pivnici (Rochovce ROŽ); Iba ot šesnásteho regementu poslaľi s Prešporku (Turíčky LUČ); Takí čo boľi pouťekaní od vojska, aj tích tam doprataľi (Kľak NB); Kľúč, čo som straťil od zámki (Brezovica TRS); Predal ho do Kubina, nosičovi od vlaku (Zubrohlava NÁM); To sa dáva aj do sudov od vína (V. Maňa VRB); Tedi nevesta nebula niž_domácnosti, to oňi ot šetkého aj klúče opatruvali (Dol. Súča TRČ); Od humén son zabudól vráta zavret (Ružindol TRN); Kub_éj (vnučke) volačo o_dzlata, ňeh má na nás památku (Lapáš NIT); No a tvoja bapka boli, pravda, z dedini od Gazdíkóf (Dol. Súča TRČ); Ako ked eśi pridu tote svadobňici, no s totej strani od braldijana po totu braltu pred zdavaňom (Buglovce LVO)
L. ja ňe ot teho (Dl. Lúka BAR), já som ňie o_toho (Hor. Lehota DK) - nie som proti tomu, súhlasím s tým
9. csl zreteľ na niekoho al. niečo, obyč. pri komparatíve al. pri hodnotiacich výrazoch: Komora ňebejvala ňiž menšia ot chiži (Čelovce MK); A ďeľako ot praudi ňebolo (Lipt. Peter LM); A tie dve ďieučata odo mňa mlačie vipraviľi služiť (Závadka n. Hron. BRE); Od zeme ho ňevídať (Bodorová MAR); Ten začátek šetko jag no, palički virovnat, takto jeden od druhého (Dol. Súča TRČ); Od zlatki toho kohúta ňedajťe (Bošáca TRČ) (t. j. lacnejšie než za zlatku); Iďem já potom vella, ale póv kroka od ňeho (Úľany n. Žit. NZ); Bola trecia ode mňa (Strážov ŽIL); Postavali me sebe tak po štiri kroki jeden o_druhoho (Udavské HUM); Agadž najľepši hori ot šickoho dreva (Hatalov MCH); Vaš chlapedz je slapši od Vilka (Fintice PRE); Ta ľem žez roki je starša od ňoho (Sobrance); Krajše dziuže od maľini (Komárovce SOB); Je najkrajši ot šickich (Dl. Lúka BAR)
10. csl predmetový vzťah odlukový: Jarok ďeľí Tajou od Jabríkovej (Tajov BB); Nemažem se od neho oslebodiť (Revúca); Odo mňa sa ňenaučíš (Podbiel TRS); Umrel odo mňa (Detva ZVO); A u_som bou̯ slobodňí od zimňici, viľiečeňí (Môlča BB); Tak sa ocisťile od borovine (Čelovce MK); No a odobrau̯ sa ot šetkej roďinki a oďišieu̯ (Paludza LM); A kec sa oďeľovalo vlákno ot pazdera, tag boľi dobrie (Detva ZVO); Keď víplatu potrebovaľi, od ňeho peňiaze pítaľi (Turová ZVO); Báťa Jano a či sťe sa odobraľi o_džene? (Rovňany LUČ); Pou̯ treťa roka som ostau̯ od muojho oca (Pravica MK); Vipítajú mladú ňevestu od roďičov (Harmanec BB); Uš som si oddíchla ot salaša (Poniky BB); Pam Boh ma o_toho ochráňiu̯ (Niž. Boca LM), Abi náz Boh ochraňuvau̯ ot šetkého ňešťasťia (Čeľadice NIT); Abi bol k svetu a ňie ot sveta (Zástranie ŽIL); Že abi zme domom išli pítad od manki jako že vajcá, seno, slamu (Kostolné MYJ); Ostaľi me od occa (Adidovce HUM); Ośirocel mi od macere a potim od oca (Petejovce STR); No ta i na teľo ja ju zochabiu̯, co mi śe straciu̯ i ot ňej i od hentych (Vyš. Hrušov HUM); No aľe aj še furd od ňoho barz haňbil. A ibarz mi še od ňoho bal (Brezina TRB); očiscidz od blata (Dl. Lúka BAR); chraňidz od ňeśčesca (Dl. Lúka BAR)


odo p. od

dlhý [dl(u)-, del-, dlí-], 2. st. dlhší [dl(u)h-, dlk-] príd
1. majúci veľký rozmer po dĺžke, pretiahnutý: platz zostaweny tak ssyroky y dluhy (P. ĽUPČA 1552); ručník na oltár dlhý (DOMANIŽA 1628 E); dlchšie sedla (B. BYSTRICA 1704 E); cestu na dlyhom kuse sprawowat powynni gsu (ZÁZRIVÁ 1770); list delhi (LADCE 1772)
F. z dluhým nosem zahanbenj a karhánj podstupiti (MP 1718) expr zahanbene; lide z dluhimi rukami, kteri na statki druhich czihagu (MS 1758) chamtivci; protoz som gu (ženu) pustal na dluchssy provas (KC 1791) nechával jej viac voľnosti; učme sa mlčety, obzwlasste ty, ktery su dluheho gazika (WS 18. st) sú klebetní
2. trvajúci dlhý čas: do dlhey chwile (ŽK 1473); dlhe czasy (OČOVÁ 1588); dluhy wek (PREŠOV 1654); prospiwa dluhim zimnicem (RN 17.-18. st); zima omnoho dlukša byva (KRUŠETNICA 1776)
L. provexit orationem meam vestra benignitas: wassa dobrotiwost učinila toto, že sem w reči dluhy bywal (KS 1763) obšírne, zoširoka som sa vyjadroval; ráno ňikďe juž dlkším časem ňestáli (BR 1785) dlhšie; d. cesta, fúra, furmanka, poriadka vykonávaná so záprahom vyžadujúca si viac času: furmanka dluhssa od dwuch dnech (K. BELÁ 1773); dluhu poriadku ze statkom vykonali (Ľ. ULICA 1774 LP); dlhe cesty aby v dobrem čase se konali (SITNO 1780 LP); dlhu furu vypravujeme (DETVA 1793 LP); (za/prez) d. čas, d-ú chvíľu dlho: žaden za dluhu chwily wen newjssel (KRUPINA 1691); za dluhy čas museli ležat (SELEC 1716 LP); dvorsky nas pres dluhy čas v arešte drži (BADÍN 1768 LP); diu: dlúho, dluhy čas (KS 1763)
F. dluchssia sobota než nedela (SiN 1678) iron o nenáležitej miere dvoch na seba sa viažucich vecí; nezačjnegte rozmlauwánj s gednau osobau, a ostatnj aby zatjm dlauhau chwjli měly (RPM 1795) nudili sa
3. (o človeku) štíhly a vysoký: shlidáme čloweka welmi dluhého (VP 1764)
P. tpn poss. Dalhapala (Dlhé Pole pri Krupine 1266 VSS); mons Dolha (pri Michalovciach 1336 VSS);
x. atpn Jan Dlhi (v ŽILINE 1511); -o, 2. st dlžie, dlž(š)ej, dlhšie [dl(ú)-, dú-] prísl
1. k 1: zkrageg gi (reďkovku) dluze (LR3 18. st) pozdĺžne
L. petružlinowe korienky pokragag na dlho (RTA 17. st) na dĺžku, po dĺžke; zem, která na ssyrokost aneb na dlho 30 stadia w sebe obsahuge (KS 1763)
2. k 2: to stalo tak dluho (ŽK 1454); malsenka ma dluzye zyla ode mne (DECHTÁRE 1540 E); 40 dnj aneb dlžeg (RT 17. st); nagdlukssie do polnocy (KLÁŠTOR p. Z. 1724); podobnie rečj dlho mluwiewala (D. KUBÍN 1799); longulum: maló dlúho (KS 1763) nedlho; tenkrát sa zdvíhli tím silňejšé, čím dlhšéj zdržané bili, kriki; on sa tam dlžšéj ňechcel baviťi (BR 1785)
L. (Ján Makovica môže nezaplatený dlh haniť) tak dluho, dokowadz (!) bich gemu wsseho toho nesplnyl (ZVOLEN 1445) dovtedy; warenj se tak dlho continuuge (RT 17. st); od d-a, za d. prísl výraz: probuďte se z hlubokeho sna, w kterém od tak dluha zahruženj gste (MP 1718) oddávna; w octe močene meso za dluho neporusseno zostawa (PR 18. st) dlho


ode- p. od-, odo-


od, odo [ode] predl s G vyj.
1. miestne vzťahy, a to
a. smerovanie deja z blízkosti niekoho al. niečoho preč (op. k, ku): techda to gjste weczte, ze przytele mogi mne wod neho przecz vesmu (PARÍŽOVCE 1555 E); pysať pak na mem myste, kdy ya kam odbehnem od zamku (BYTČA 1605); wozily sedliacy od piwowara drewo na most (KRUPINA 1684); kdiss Skrowankech Martin od swich konyi ze sweg luky yssel (N. MESTO n. V. 1746); ach, never mu, never, choc ti sa jak vera, dokud nepojdete spolu od oltara (PV ( 1798))
F. nedalekó pada gablko od stromu (KS 1763) aká matka, taká Katka al. aký otec, taký syn
b. miesto deja al. veci v blízkosti niekoho al. niečoho: mezyrky a pekarsku pec a swinsky chlew, to mas postawiti od stieny sweho suseda ssyrzu na trzy stupiege (ŽK 1473); ten wynohrad lezy w tom Ssydunku od Bura (TRNAVA 1580 E); bywali nedaleko od zdi studne (KB 1757)
c. miesto s priestorovým ohraničením (v spojení od ... do/po/na/k): prywet, to ma take zachowano byti od suseda od wrchu az do zemie, kdez by stalo proti dworu susedskemv (ŽK 1473); (grunt) ktery gest wedle Girzyka Kratkeho, prodal swobodne Janowi Kowaczovi ze wssetkym stawenym a vzytky wsseliyakymy od wody az do wody (P. ĽUPČA 1568 E); prawa noha zapuchla mi od kolena až do podesswy (NECPALY 1621); od wýchodu až k západu (CC 1655); potok Krmnik deli chotar badinszky od prssianskeho až po welku studnu; potom Krmnik deli chotar badinszky od prssianskeho až na welku studnu (ŠTIAVNIČKA 1676); truncus: lidské ťelo od plec až do pat (KS 1763)
F. protož múdrost dosahuge od konca až do kónca sylno y sporáďá wssecky weci lahódňe (KB 1757) všade; ab imis unqvibus usqve ad verticem summum: od wrchu až do pat nohi (KS 1763) po celom tele
2. východisko deja vôbec: že gesste na to, yako woda topiewala (rybník), od poldruha radka wisse kosiewalj (MARTIN 1671); Kuzmu pak widel wsseczkeho od hlawy ukrwaweneho (TURIEC 1729); slissal fatens y to, že oheny od nyey wissiel (KRUPINA 1736); ordiri a facillimis: od lahčych počati (KS 1763)
F. nač milostivej a laskavej odpovedi všeci od mala až do velika očekavati budeme (STAŠKOV 1671 LP) malí i veľkí; od gruntu, od koreňa, od základu celkom, úplne: do hornjho mlina sem bil prigaty, trety bil wssecek od kruntu spustateny (KRUPINA 1735); stirpitus: z gruntu, od koreňa; proruere urbem a fundamentis: rozwalati mesto od základu (KS 1763)
3. časové východisko deja
a. pri výrazoch v určeniach času: o kterussto zemi od mnoho pominutých czasw mnohe a welike hnewy byly (BYTČA 1484 SČL); nebo s nymi od wekow chotare mame (s. l. 1592); ty Otcůw od wečnosti Syn wečný gsy (CC 1655); od pameti mogjey Pocžarowania wždiczky slobodne užiwalj horu Drjenowu (GALANTA 1664); puste sedliska se tu w obczy stiry nahazagu, ale od dawneho dawna panstwo gich uziwa (PLAVNICA 1771)
b. pri určení časového rozpätia (v spojení od ... do/na): Mathuss Manko wyznal gest, ze ffoytowstwi zilinske prodal gest se wssemi duochody, kterezkolwiek z staradawna od przedkuow geho gsu poziwani od poczatku až do tohoto dne (ŽK 1469); ti lide, ktery w Lypczy Nemeczkey na tom prawe sedieli, ze sprawowali a sudili to prawo sprawedliwe, gruntowne od poczatku az do koncze (P. ĽUPČA 1543); mi sme mu dali od vtorku do piatku den a osadili sme mu prawe prawo (D. ŠTUBŇA 1595); od rana až do wečera slúži nám slunce (CC 1655); že se postiti magu od Popelce až do Welkonocy (PrV 1767); (Holéci) wecy dost mnoho od prwu až do posledku prussjho manželstva sweho prigjmal (L. MIKULÁŠ 1770)
F. listy falssowal byednik nesslechetni, kteriz faless a zradu sklada den ode dne, nocz od noczy (SKALICA 1432 SČL) ustavične; Bůh gest sam od sebe, od wečnosti na wečnost (OP 1685) večne; od svitania (až) do (sú)mraku, od svitu (až) do mr(a)ku celý deň: od svitu až do mrku platne, to jest v robote zustavajice, konat musime (MOJZESOVO 1770 LP); když my čtwerjm s. v. statkom od swytu až do mraku robjme (ĽUBEĽA 1775); vyzdvihli nam panštinu veliku, kteremu gazdowi dvesto dni, kteremu 300 dni a to od svitana do mraku (UHROVEC 1776 LP); žádám ruku milosrdenstwj od swjtánj až do sumraku (KO 1782)
c. pri vyjadrení časovej postupnosti: a gma tych dieti zbozi opatrziti rok od roka tak daleko, az samy moczy budu rozumieti k swemu zbozij (ŽK 1473) ustavične; od gednich kazdich sto zlatich placěno bylo ročite aneb od roka do roka zlatich rimszkich (!) 6 (KRUPINA 1731) ročne, pravidelne
d. pri vyjadrovaní termínu začiatku časového úseku, odkedy: pred swedkowow to niepowedala, aby bila samodruha, ale toliko to, že od Dobiassoweg swadby ženskeg niemoczj niemela (V. ČEPČÍN 1660); wie-lly, slisel-ly (svedok), že od dawnych časuw se na neho strogily? (TURIEC 1729)
4. príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu deja al. veci: oba przyssla od slowenskeho przyrozeni; czoz na ty ssaty przyslussy od zlatta y od strybra (ŽK 1473); gestli by se od mladssyho rozbroy yaky w temze narownany nachazel (P. ĽUPČA 1540); ty listy su zradne od wolaktereho ssibala z chitrosti wydané (D. VESTENICE 1590); od zlosti gey y dwe dety giž odissli (S. ĽUPČA 1689); swaty Ján w materinskem žjwotě proskakowal od radostj (RW 1702); nekteri susedi od dvihania velkeho nezdravi dluho ležali (SIHELNÉ 1776 LP)
F. kdo s mečem boguge, od meče zahyne (ŽP 1788 bibl) prostriedky, ktoré používa, ho zničia, aký požičaj, taký vráť
5. prostredníka, osobu, ktorá koná z poverenia niekoho: ya sem od handlowskeho rychtara poslal do Kremnicze za to striebro penize (BOJNICE 1618); že odkazal instans od sweho synačzka pacholku (D. JASENO 1653)
6. mieru, vymedzenie, rozsah deja al. veci: Beno, Prybyss yakožto stary otecz sweho syna dietkam dal od pieti a dwacziaty zlatych diedizny na wyziweny za ty časy (P. ĽUPČA 1591); od sta owec (sedliaci) dawagi pet zlatich a pet baranow (BUDATÍN 1629); predkowia od tretiny curie swogey wlastneg čuo prynaležilo do slawneho wydieku platiewaly (MEDVEDZIE 1721); od ladwá geho až dolú wiďel sem oblyčag ohňa bljsstjcyho se okolo (KB 1756)
F. gest ten dom w nasy moczj a gest nas od gruntu az do wrchu (ILAVA 1594) celý; ale ty od kosti ossemetny posmewači (DuH 1723) celým svojím bytím; Dobousky pak mrcha rečmy, hunczwutuwanim od matera do matera, strielagicze, krčmarowu flintu shitil (TURIEC 1746) nevyberaným spôsobom nadávať niekomu spomínajúc matku
7. spôsob deja al. veci: fallacia alia aliam trudit: od gednég lžj do druhég kráčá (KS 1763)
F. y to wyem, ze kdy od panstwy Trenczanskeho na wognu dom od domu chodyly (SK. N. VES 1640) po všetkých domoch, zaradom; aby se drewo bez porádku a na wyber nerubalo, ale porádně od kusa do kusa stínaný náležitě nech se zachowáwá (PH 1769) postupne, rad radom; pribillinskj obiwatelja od uhla do uhla (háj) mezi sebou na tale rozdelilj (PRIBYLINA 1781) všetok, celý; predce ale tato praca tim neskorssy od ruky pogde, čim delssy odalena bude (WL 1789) bude hotová; od slova do slova, slovo od slova, slová od slova verne, doslovne: (testament) pro lepssy pamiet w knihy tyto nasse miestke kazali sme napsati slovo od slova takto (ŽK 1518); my yak toho za pravo a za obycžeg gest, geho pred sebe sme vzalj a fassionem sub juramento slova od slova zepsalj, kteražto (fasia) takto znj (HLOHOVEC 1620 E); tieto artikule obnowene a od slowa do slowa pariowane gsu roku 1726 (CA 1726)
8. cieľ, účel niečoho: od hlawy bolenj, zymnice tresenj nachazy se zelyna (BV 1652); lekarstwj od pretrhliny pupkoweg; prassek od welikeho buola hlawy; dobry prassek od hnilosti ust, ktera se za sskorbuth držj (RT 17. st); us budem pospolu uziwať taki lekwar ot zimnice (RADVAŇ 1714); absolutorium, medicamentum: wyslobozugjcy lekárstwo od nemoci (KS 1763)
9. príslušnosť niekoho al. niečoho: prosyme W. Opp., aby sste tomu gistemu, který prydé pre ten pas, list gemu od mesta pocztiweho wydali (MOŠOVCE 1596); (nový majster) powinen bude listy od rodu slawnemu vradu zdeyssymu z nalezytu vcztiwosti vkazati (CA 1633 adm) doklad o narodení, krstný list; predstupyl pred nass caech mladenecz, zadagyce nas, abychom gemu lyst wyučeny od remesla naseho pod pečety caehousku wydaly (CA 1698); w dne y w noci nezahásné, naweky wycházat bude dym gey (horiacej smoly): od národu do národu opústaťená bude (zem) (KB 1756); Buch Wssemohuci rač ich chraniti y take buducné pokolení od narodu ass do narodu (M. KAMEŇ 1764)
10. zreteľ na niekoho al. niečo, obyč. pri komparatíve: jest dobry, lepši od starodolinskeho gelfu (BOCA 1610); učicimu se pri swetle woskowa swice lepssi gest od logoweg (KoB 1666); (svedok) uznal, že (rubín) faleszny gest, kupit ho nechtel, od ssesti groszu wicze nestal, nebo len rubint flus bil (ČACHTICE 1736); od andzelóv da málo mansim posztavél si ho (človeka) (DŽ 1752); weselge pak a hody od gedneho dnya daleg držat slobodno nebude pod pokutu dwanast palic (KOŠECA 1785)
11. predmetový vzťah odlukový: ted powiez przed dobrymi lidmi, czo sem ja tobie gesstie dluzen za ty statky, czoz sem od tebe kupil (ŽK 1489); on na tym niemal dosty, ze gu pobywssy odehnal od sebe (POĽANOVCE 1584); dayte pokog, lotrasj, od gineho bi ste se maly warowat (LACLAVÁ 1596); sto zlatych, ktore byl pred smrtty swu prigal ode mne (ILIJA 1598); Salleburgowy za woly, ktere haynicy odgaly od zlodegou (KRUPINA 1684); tak ho nahvarali, od víry zvádzali, by ode svej odstal a k jinej se pripsal (ASL 1687); kdo bude mne od otce pitat, tomu mne oddagi (ŠTÍTNIK 1700); chcem mlin tento mesky od ohne a wsseliyakeg skazy chranit a warowat (ZVOLEN 1737)
F. zaczasu odkáste, mám-li dát mlet lebo nie, to gá od sweho hrdla múky posilam (s. l. 18. st) na môj vrub


odo p. od

od_1 od od_2 od od_3 od od_4 od
óda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) óda
G (bez) ódy
D (k) óde
A (vidím) ódu
L (o) óde
I (s) ódou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) ódy
G (bez) ód
D (k) ódam
A (vidím) ódy
L (o) ódach
I (s) ódami
Madrás ⟨hindčina⟩   od r. Čennai

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu