Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

ocot octu m. tekutý kyslý prípravok použ. na ochucovanie al. konzervovanie potravín: kyslý ako o.

ostať na o. nevydať sa;

octový príd.: o. obklad; chem. kyselina o-á

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ocot octu m.; octový

ocot octu pl. N octy m.lat.⟩ ▶ kyslá tekutina používaná na ochucovanie jedál al. na konzervovanie potravín, zriedený roztok kyseliny octovej: vínny, jablčný o.; výroba octu; nálev z octu a oleja; ochutiť šalát trochou octu; pridať do polievky lyžicu octu; dochutiť šošovicu octom; obchod ponúka rôzne druhy octu; do destilátu sa pridáva aj stopové množstvo kvasného liehového octu; to víno je samý, čistý o. veľmi kyslé; Sortiment je doplnený niekoľkými druhmi horčice a ochutených octov. [Sme 1996]balzamikový ocot koreniaca prísada pôvodom z Talianska, vínny ocot zo zahusťovaného hroznového muštu
fraz. kyslý ako ocot a) (o potravinách) veľmi kyslej, príkrej chuti b) (o človeku) zle naladený, nepríjemný, neochotný; ostať/zostať na ocot a) (o dievčati) nevydať sa b) nenájsť uplatnenie, zostať nevyužitý, nepovšimnutý, byť v niečom obídený
parem. z dobrého vína i ocot dobrý dôležitý je dobrý základoctík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: do omáčky pridáme aj trochu octíka


octíkocot

-ot/136589±80 4.93: substantíva m. neživ. N+A sg. 127783 život/104632 plot/2657 pot/2619 hrot/1004 šepot/951 Peugeot/891 hukot/875 rachot/761 dupot/737 bankrot/734 šuchot/708 ocot/577 buchot/552 (113/10085)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ocot, octu m. tekutina kyslej chuti (zriedený roztok kyseliny octovej), používaná ako príchuť do jedál al. ma konzervovanie zeleniny: vínny, drevný, ovocný, stolový o.; kyslý ako o. veľmi

zostať na o. (o dievke) nevydať sa;

octový príd.: o-á voda, o-é obklady; chem.: kyselina o-á, o-é kvasenie;

octovo i octove prísl.

ocot m.
1. csl kyslý tekutý prípravok (kupovaný v obchode) na ochutenie al. konzervovanie potravín: F skľepe ňebou̯ ocet, misela son si požiśäťi (Kokava n. Rim. RS); Horúca žinkica slatká a šalát kislej ako ocet, čo son jedou̯ (Turíčky LUČ); Šalát sa robev z octom (Trakovice HLO); Scela bi som aj ogarkvóv naložid do octu (Brezová p. Brad. MYJ); Fčelár si potre ruki octom a uš fčali naňho ňejdú, to smrdí (Súľov BYT); Kedz velka horučava, tak treba pomačadz ruki u octu, žebi pčoli barz ňeśčipali (Budkovce MCH)
F. kiselí jak ocet (Lukáčovce HLO) - veľmi kyslý; ostaď na ocet (Rim. Píla RS) - nevydať sa
2. kyslá šťava z planých hrušiek al. jabĺk, využívaná ako náhrada octu kupovaného v obchode: U mojích rodzičí sme mívaľi každú zimu v bečce plánkoví ocet - do bečki sa daľi plánki aľebo plané hruški a zaľiaľi sa vodú, tá sa spravila na ocet (Papradno PB); octový príd. k 1: Čo sa pametám, ždi zme choďievaľi na ocot s_touto octovou fľašou (Pukanec LVI); Octové uharki sa ňeňi také dobré (V. Bielice TOP)
L. octové víno (Pezinok MOD) - nakysnuté, pokazené víno; octoví štich (Vajnory BRA) - s príchuťou octu (o skyslenom, znehodnotenom víne)


octový p. ocot

ocot [(v)o-; -ot, -et] m tekutý kyslý prípravok z ovocných štiav používaný na ochucovanie al. konzervovanie potravín: tehdaž Antonin scze za winnj oczet d 4 (ŽILINA 1586); kotel, co se wyno wary na ocet (BYTČA 1614); commendantu masa, masla, chleby, cibule, petržlen, ocot, swiečky, facit fl 4 d 19 (KRUPINA 1684); za starodawna lidem Bohu oddaným a poswecenjm zakazal Bůh Wssemohucy, aby se od wocta, od hroznuw widawenjch y od wsselikého napoge opogneho zdržowali (SK 1697); wezmy čelydomy z lystem y s korenym a war gy w lutom octe (KLe 1740)
L. w klučžiarowey swetnycy 1 uas octu cžerweneho (BYTČA 1614) s vylúhovanými liečivými prípravkami; w Norwegyi každé wjno yhned w ocet se obráti (FP 1744) zoctovatie; mass wodu merkuriálsku, genž gest ocet filozofsky (TCh 18. st) koncentrovaná kyselina octová; gestli pero čiste zamočene w octi drewenom do ňeho (do vína) zamočiš (PR 18. st) pripravenom vyluhovaním (bukového) dreva
F. gestly sy z octem plny, kde med položjss? (BlR 18. st) o zlej nálade; -ný, octovný [-í], octový príd
1. majúci prísadu octu, obsahujúci ocot: w bledeg nemocy magi se patientky zdržowati od octowych pokrmuw (RT 17. st); syrup I. Oxysaccharum simplex: octowy zoft (TT 1745); z octu wino učinis, kdis ten ocet na wisussene na slunci dobre octowe drozde nalegess (PR 18. st)
2. (o nádobe) slúžiaci na výrobu al. na uchovanie octu: kotel ocztowy (BYTČA 1606 E); aby nowy mistr udelal ocztowy džban (TRNAVA 1635); k pečenyam se prydawagj na misstičkach neb octowjch nadobkach omačky, ssalat, retkewe (KoB 1666); acetabulum: ocetnj nádoba (FO 1737); acetabulum: octownj nádoba (CL 1777)


ost p. ocot

ocot
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) ocot
G (bez) octu
D (k) octu
A (vidím) ocot
L (o) octe
I (s) octom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) octy
G (bez) octov
D (k) octom
A (vidím) octy
L (o) octoch
I (s) octami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OCOT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
DOLNÉ PRÍBELCE (obec PRÍBELCE), okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
NOVÉ ZÁMKY, okr. NOVÉ ZÁMKY – 1×;
PRÍBELCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
TEKOVSKÉ LUŽANY, okr. LEVICE – 1×;
alebo konzervované v octe ou conservés au vinaigre
alebo v octe, tiež ou au vinaigre, même
muštu, vína a octu raisins, vin et vinaigre
octe alebo v kyseline vinaigre ou à l'acide
oleji alebo v octe l'huile ou au vinaigre
pálenka, ocot a ostatné eaux-de-vie, vinaigres et autres
v slanom náleve alebo octe en saumure ou au vinaigre
žiadosť o schválenie octu la demande d'approbation du vinaigre
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu