oco -a mn. -ovia m. hypok. otec (význ. 1, 3, 4)
oco oca pl. N ocovia I ocami m. i hypok.
oco oca V oci pl. N ocovia m. 1. hypok. ▶ muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu, k potomkovi al. plniaci rolu mužského rodiča a takto vnímaný, otec; syn. tato, tata: starý o. starý otec, dedko; Jožov o. je výborný šofér; oci, neprečítaš mi rozprávku?; mama s ocom sa vrátia domov večer; naši ocovia súťažili v rúbaní dreva; Chlapci by boli najradšej, keby dal oco gól, v škole sa o tom bude hovoriť. [Sme 1995] 2. hovor. zried. ▶ otec manželského partnera, manžela al. manželky, svokor, tesť; syn. otecko, tatko: môjho svokra som volala o. 3. hovor. ▶ (z hľadiska ženy obyč. v oslovení) muž vo vzťahu k svojej žene, manžel; otec ženiných detí; syn. tatko: o., pomohol by si mi s nákupom? – poprosila mama
oco, ocko p. otec 1
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
oco, -a, mn. č. -ovia m. hypok. otec, otecko