Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ochorieť -ie -ejú dok. stať sa chorým: ťažko o., o. na zápal pľúc; o. na smrť; infekčné o-enie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ochorieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.

chorieť -rie -rejú -rej! -rel -rejúc -rejúci -renie nedok. (ø; od čoho; z čoho; na čo; čím) ▶ stávať sa al. byť chorým, chorľavým; mať (často) narušený zdravotný stav, chorľavieť: ch. túžbou po prírode; začal ch. na nervy; deti v škôlke často chorejú; odkedy jej zomrel muž, pomaly chorela od smútku; ľudia chorejú zo sviatkov sú vystresovaní z príprav na sviatky; Keď dlho neprichádzal domov, chorela z obavy, že ho šťastie opúšťa. [L. Ballek]; pren. A tak chodníky začali chorieť na samotu, zarástli trávou a stratili sa nám z očí. [A. Habovštiak] pustli ▷ dok.ochorieť


ochorenie -nia -ní s. 1. ▶ fyzická al. psychická porucha zdravia, narušený zdravotný stav; syn. choroba: závažné, ťažké o.; nádorové, onkologické o.; infekčné, vírusové, alergické, zápalové o.; dedičné, prenosné, chronické o.; ochorenia srdca, obličiek, pečene; bakteriálne ochorenia dýchacích ciest; príznaky, prejavy ochorenia; trpieť psychickým ochorením; liečiť sa na reumatické o.; prekonať bežné detské ochorenia; správnou výživou sa predchádza vzniku civilizačných ochorení; Pozor na trvalé vlhko, spôsobuje plesňové ochorenia. [InZ 2000]
2. ▶ napadnutie rastlín nákazou, škodcami a pod.; syn. choroba: hubovité, nádorové ochorenia rastlín; proti ochoreniam stromov a škodcom sa dá účinne brániť
▷ ↗ i ochorieť


ochorieť -rie -rejú (ne)ochorej! -rel -rejúc -renie dok. 1. (na čo; čím; ø) ▶ dostať chorobu, stať sa chorým: vážne, ťažko o.; o. na chrípku, na cukrovku, na zápal pľúc; o. tuberkulózou, rakovinou kože, schizofréniou; psychicky, duševne o.; hráči ochoreli zo stravy alebo z vody; mohli o. od skazeného mäsa; niektorí hostia ochoreli po konzumácii domácich zákuskov; v triede ochoreli už pätnásti; starší človek ľahko ochorie; Cítim sa už dobre. Neochorieš odo mňa, neboj sa! [J. Šimulčíková]; Varoval som ťa, že z toľkej zmrzliny ochorieš. [M. Jedinák]
2. ▶ (o rastlinách) byť napadnutý nákazou, škodcami a pod.: môžu mäsožravé rastliny o.?; vyše storočný strom ochorel a hubovitá štruktúra koreňa vážne ohrozovala zdravie a bezpečnosť občanov [CN 2002]
3. expr. (na čo; čím) ▶ stratiť duševnú vyrovnanosť, rovnováhu v dôsledku veľkej vášne, citovej zaangažovanosti, prílišným vložením sa do niečoho: o. na lásku; V meste vzbĺklo vzrušenie. Námestie a ulice ochoreli zvedavosťou. [J. Lenčo]; srdce [hrdinu príbehu] ochorelo na túžbu [Film 2009]
fraz. ochorieť na hlavu/rozum/mozog duševne ochorieť, zblázniť sa
nedok.chorieť, k 1, 2 iochorievať


ochorievať -va -vajú (ne)ochorievaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. zried. (na čo; ø) ▶ stávať sa chorým; mať (často) narušený zdravotný stav, chorieť, chorľavieť: starneme a ochorievame; čoraz viac ľudí ochorieva na rakovinu; deti ochorievajú na choroby, ktoré by nemuseli mať, keby boli očkované
2. ▶ (o rastlinách) bývať napadnutý nákazou, škodcami a pod.: včas rozoznať ochorievajúce stromy v mestskej zeleni
nedok.ochorieť

ochorieť stať sa chorým • onezdravieť: ťažko ochorel, onezdravel na zápal pečenekniž. al. zastaráv. onemocnieťhovor. prechorieť (obyč. zľahka): stará mať prechorelaexpr. rozchorieť sa: deti sa nám rozchoreliexpr. zried. rozchoravieť saexpr. zaľahnúťobľahnúťuľahnúť (na dlhší čas): kto sa postará o deti, ak matka zaľahne, obľahne, uľahnehovor. zastar. vyľahnúť (náhle ochorieť) • pren. poležať si (ostať chorý): poležala si týždeňzried. zachorieť (Tatarka)pochorieť (postupne, viac osôb)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chorieť, -ie, -ejú nedok. (na čo i bezpredm.) byť chorý, nemocný, chorľavieť: ch. na chrípku, na nohy; matka často chorela (Vans.);

pren. zried. (čím) mať nejaký nedostatok: Všetky jeho (Chalupkove) kusy chorejú malým dejom. (Vlč.);

dok. ochorieť


ochorenie, -ia str. upadnutie do choroby; choroba: hnisavé, nákazlivé, masové o. ochorieť, -ie, -ejú dok. upadnúť do choroby, stať sa chorým: o. na zápal mandlí, na záškrt, na týfus, na osýpky, na šarlach, na maláriu, na suchoty; o. na nohu, na pľúca, na srdce, na obličky; o. na úmor, na smrť smrteľne;

opak. ochorievať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

ochorieť dokonavé sloveso
(ja) ochoriem VKdsa+; (ty) ochorieš VKdsb+; (on, ona, ono) ochorie VKdsc+; (my) ochorieme VKdpa+; (vy) ochoriete VKdpb+; (oni, ony) ochorejú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ochorel VLdsam+; (ona) ochorela VLdsaf+; (ono) ochorelo VLdsan+; (oni, ony) ochoreli VLdpah+;
(ty) ochorej! VMdsb+; (my) ochorejme! VMdpa+; (vy) ochorejte! VMdpb+;
(nejako) ochorejúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ochorieť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor