oceniť -ní -nia oceň! -nil -niac -nený -nenie dok. 1. (čo) ▶ (odborne, znalecky, trhovo, účtovne, štatistickou metódou) určiť, zistiť peňažnú hodnotu niečoho (napr. majetku), odhadnúť: o. dom, záhradu podľa predpisu; o. starožitnosť; treba o. majetok podľa vyhlášky ministerstva financií; o. si zbierku podľa katalógu mincí; nehnuteľnosť ocenili dvaja nezávislí znalci; Svoje pozemky ocenilo mesto na 2 500 Sk za štvorcový meter. [HN 2004]
2. (čo/s vedľajšou vetou; koho (za čo)) ▶ kladne ohodnotiť niekoho, niečo; ústne, písomne, gestom a pod. vyjadriť spokojnosť s niekým, s niečím, uznať zásluhu niekoho na niečom, pochváliť; zdôvodniť morálnu, nemateriálnu (napr. umeleckú, historickú) hodnotu niečoho, ohodnotiť: o. prácu, pomoc, úsilie všetkých učiteľov; o. organizátorov za dobre pripravené podujatie; spoločensky o. špičkových bádateľov; objektívne o. vedecký prínos práce, kvalitu prekladu; naučiť sa o. vernosť; diváci ocenili hru potleskom; treba o., že deti dodržali sľub; nemožno neoceniť jeho zmysel pre humor; oceňme ústretovosť mesta pri riešení problémov občanov; túto praktickú pomôcku na cestách ocení nejeden používateľ
3. (koho, čo (čím; za čo)) ▶ slávnostne, verejne prejaviť poctu, uznanie za niečo a udeliť cenu al. vyznamenanie (diplom, titul, medailu, peňažnú sumu a pod.) ako vonkajší prejav takejto pocty, vyznamenať: o. najlepších športovcov mesta; prezident ocenil dvadsaťdva osobností za prínos v oblasti vedy a kultúry; významného spisovateľa ocenila univerzita čestným doktorátom; porota ju ocenila ako najlepšiu recitátorku; pozrieť si film ocenený Oscarom; uverejniť ukážky z ocenených poviedok; Náš predajca Š. K. bol ocenený striebornou Jánskeho plaketou za darovanie krvi. [NB 2010]
▷ nedok. ↗ oceňovať
oceniť si -ní si -nia si oceň si! -nil si -niac si -nenie si dok. (čo, koho/s vedľajšou vetou) ▶ uvedomiť si, uznať (veľkú) cenu, hodnotu, význam niečoho, niekoho; prejaviť uznanie al. vďačnosť: o. si pomoc priateľov; deti si sotva ocenia hodnotu mobilu; svojich ľudí si vo firme vedeli o.; [...] túžba prežiť ich dostatočne zblíži, aby si vedeli oceniť navzájom jeden druhého. [LT 1998]; Tvoje deti si určite ocenia, ak im budeš k dispozícii vždy v istý čas počas dňa alebo týždňa. [SmN 2005] ▷ nedok. ↗ oceňovať si
oceňovanie -nia -ní s. 1. ekon., fin. ▶ (odborné, znalecké) určovanie, zisťovanie peňažnej hodnoty objektu; zdôvodňovanie morálnej, nemateriálnej (napr. umeleckej, historickej) hodnoty niečoho; pracovná náplň oceňovateľa, odhadcu, hodnotenie: účtovné, spoľahlivé o.; odhadové, trhové o. domov, záhrad; duálne o. tovarov na Slovensku po zavedení eura v korunách aj v eurách; o. štatistickou metódou; pracovať v odbore oceňovania hnuteľného, nehnuteľného majetku, historických pamiatok; v oceňovaniach a vo vykazovaní kapitálu banky nenastali významné zmeny
2. ▶ podujatie, na ktorom sa oceňuje, udeľujú sa ocenenia, ceny al. vyznamenania; (slávnostný) akt udeľovania ocenení: o. vedeckých osobností vysiela aj televízia; oceňovania bývajú plné emócií; uskutočnilo sa slávnostné, výročné o. učiteľov, darcov krvi, dobrovoľníkov; v obradnej sieni mestského úradu sa bude konať o. športovcov z miestnych klubov
▷ ↗ i oceňovať
oceňovaný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý je verejne vyzdvihovaný, hodnotený (podľa dohodnutých kritérií) ako vynikajúci; ktorému sa opakovane dostalo al. dostáva ocenenia, uznania i v podobe vyznamenania al. ceny, uznávaný, cenený: o. filmový režisér; veľmi o. knižný titul; Dostojevskij je jeden z najoceňovanejších spisovateľov našich čias; Niekedy na starom origináli vznikajú falošné signatúry, aby za autora mohol byť vydávaný slávnejší, a teda aj oceňovanejší maliar. [HN 2002] ▷ ↗ i oceňovať
oceňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. 1. (čo) ▶ (odborne, znalecky, trhovo, účtovne, štatistickou metódou) určovať, zisťovať peňažnú hodnotu niečoho (napr. majetku), odhadovať: o. obytné domy, byty, pozemky; oceňovanie podniku proces zhodnotenia kvantifikovaných a nekvantifikovaných častí podniku; banka na oceňovanie nehnuteľnosti používa nezávislého oceňovateľa a posudky znalca; o. prírastky do zbierky Slovenskej národnej galérie; nezisková organizácia oceňovala majetok a záväzky obstarávacou cenou; významný znalec umenia oceňoval ikonu z konca 15. storočia
2. (čo/s vedľajšou vetou; koho (za čo)) ▶ kladne hodnotiť niekoho, niečo; ústne, písomne, gestom a pod. vyjadrovať spokojnosť s niekým, s niečím, uznávať zásluhu niekoho na niečom, chváliť; zdôvodňovať morálnu, nemateriálnu (napr. umeleckú, historickú) hodnotu niečoho, hodnotiť: o. úsilie, odvahu, záujem; vysoko o. zodpovedný prístup k práci; výtvarníkovu tvorbu začali o. významné galérie a múzeá; v podniku každoročne oceňujú najlepších pracovníkov; básnik vždy oceňoval ženskú krásu; dnes oceňujeme naše mamy za obetavosť a lásku; oceňujeme, že v programe dostali priestor aj talentované deti; vo vlasti bol oceňovaný hlavne ako básnik; kritikou aj čitateľmi oceňovaná kniha
3. (koho, čo (čím; za čo)) ▶ slávnostne, verejne prejavovať poctu, uznanie za niečo a udeľovať cenu, vyznamenanie (diplom, titul, medailu, peňažnú sumu a pod.) ako vonkajší prejav takejto pocty, vyznamenávať: o. mnohonásobných bezpríspevkových darcov krvi Janského plaketou; porota oceňovala najkrajšie detské knihy; najlepší študenti sú oceňovaní diplomom dekana a vecnými cenami; zúčastniť sa na oceňovaní vynikajúcich vedcov; hodnotenie a oceňovanie poľovníckych trofejí medailami
▷ dok. ↗ oceniť
oceňovať si -ňuje si -ňujú si -ňuj si! -ňoval si -ňujúc si -ňujúci si -ňovaný -ňovanie si nedok. (čo, koho/s vedľajšou vetou) ▶ uvedomovať si, uznávať (veľkú) cenu, hodnotu, význam niečoho, niekoho; prejavovať uznanie al. vďačnosť: oceňuje si priateľstvo a dobrosrdečnosť ľudí, ktorých u nás stretla; oceňovali si ju jej kolegovia a kolegyne; Naša spoločnosť si vysoko oceňuje prácu vydavateľstva [SPN], špecializovaného na vydávanie učebníc. [Sko 1982]; mnohí laici vo farnostiach aj v iných cirkevných spoločenstvách si túto modlitbu veľmi oceňujú [KN 2001] ▷ dok. ↗ oceniť si
oceňujúci -ca -ce 2. st. -cejší príd. ▶ vyjadrujúci kladné hodnotenie, ocenenie niekoho, niečoho; vyjadrujúci uznanie, obdiv k niekomu, k niečomu; syn. uznanlivý, obdivný, pochvalný: o. potlesk; oceňujúce slová; vrhol na pôvabnú mladú ženu o. pohľad; na tvári mal o. úsmev; druhá skupina názorov vyjadrovala oceňujúcejšie postoje k vedeckej práci ▷ ↗ i oceňovať