oceľ -e ž. hutnícky upravené pružné železo: výroba o-e; nehrdzavejúca o.; tvrdý ako o.;
oceľový príd.: o. drôt, klinec; o-á farba striebrosivá ako oceľ;
pren. o. hlas zvučný; o-é svaly silné; o-é nervy pevné;
do oceľova → dooceľova;
na oceľovo → naoceľovo;
oceľovo, oceľove prísl.
oceľ, -le ž.
1. hutníckymi pochodmi špeciálne upravené železo: nehrdzavejúca, ingotová o., žiaruvzdorná o.;
hut. kujné technické železo s obsahom uhlíka pod 1,75 %; pren. Chce mať telo z ocele (Mor.) chce byť silný. More je ako z ocele. (Kuk.) sivej farby
● byť ako z ocele tvrdý, nepoddajný;
2. predmet vyrobený z ocele, obyč. zbraň: Do podkastelánovho tela vrazí svoju oceľ. (Gráf) Slovania nezbíjali oceľou. (Vaj.);
oceľový príd.
1. vyrobený z ocele: o-é lano, o-á reťaz, o. drôt, o-é koľajnice, o-á prilba, o-á šabľa, o. pancier, o. klinec; pren. bás. o. vták lietadlo;
2. majúci nejakú vlastnosť ocele: o-á farba sivá; o-é oči sivé; pren. o-é zdravie silné; o-é ruky, ramená silné; o-é srdce tvrdé, bezcitné; o-á disciplína (Vám.) prísna; o. hlas čistý, zvučný; o-é zásady (Jégé) pevné; o-é slová (Škult., Lajč.) tvrdé;
3. vzťahujúci sa na oceľ: tech. o. lak druh laku na natieranie oceľových súčiastok; pren. o. kráľ o majiteľovi veľkých oceliarskych závodov (napr. v USA);
do oceľova, na oceľovo (zafarbený);
oceľovo i oceľove prísl.
(jedna) oceľ; (bez) ocele; (k) oceli; (vidím) oceľ; (hej) oceľ!; (o) oceli; (s) oceľou;
(dve) ocele; (bez) ocelí; (k) oceliam; (vidím) ocele; (hej) ocele!; (o) oceliach; (s) oceľami;