ocas m. 1. čiast. jzsl chvost: Baraňi poskákaľi do vodi a on sa chiciu̯ zadňího za ocas (Jablonové MAL); Ocase a hrivi, to som žrepcom umíval z midlom (Čataj MOD); Špinavím ocasom ma skoro celú ocápala (Vaďovce MYJ) L. hvezda z ocasem (Rozbehy SEN) - kométa; liščí ocas (Kunov SEN) - stol. malá bezrámová pílka ku koncu zúžená F. chodzí za ňím jako ocas (Bošáca TRČ) - dotieravo, stále je mu v pätách; stupil mu na ocas (Bošáca TRČ) - prekazil mu pôvodné zámery; dojdzi ocas podržat! (Jakubov MAL) - žart. pozvánka na zabíjačku; ocase do kosírú (Mokrý Háj SKA) - chvosty zdvihnuté nahor 2. čiast. jzsl spletené vlasy v podobe chvosta, vrkoč: Vlasi mala husté a tuto vzadu dlhí ocas (Siladice HLO) 3. v dvojslovných názvoch rastlín: mišací ocas (Lubina NMV) - liečivá rastlina, bot. rebríček obyčajný (Achillea millefolium); baraní ocas (Viničné MOD) - sorta viniča rodiaceho neskoršie zrejúce hrozno zlatožltej farby; ocások m. zdrob. expr. k 1-3: Ocáski sa mosá zaplísd natvrdo, abi sa dau̯ ručník pekne uvázat (Turá Lúka MYJ); Vlasi zme mali do ocaskov zapletené (Dubová MOD); Mišací osáseg roste na medzách a kŕmá sa s ní_morki (Trstín TRN); ocasisko m. zvel. expr. k 1: Ale má ocasisko ten kvóň! (Bošáca TRČ) F. bedár, nemá už ani ocáska (Bošáca TRČ) - prišiel o všetko, schudobnel
ocasný p. ocas
ocas [(v)o-] m 1. pohyblivý výrastok na zadnej časti tela stavovcov, chvost: (pastier) narezal gest gemu (volovi) ussj aj ocas, a tak gest geho krwawil (GBELY 1651); cauda: ocas (VTL 1679); (Mojžišovi) zase prikazal Buch, abi hada toho chitil za ocas aneb za chwost (MS 1758) L. bot berany očas (!), gytrocyl dluhy hledag (HL 17. st) skorocel kopijovitý Plantago lanceolata; tordile, tordylium: geleny ocas (:bylina:) (KS 1763) zápalička väčšia Tordylium maximum; Equisetum: konsky očaz (!) (TT 1745) praslička roľná Equisetum arvense; Millefolium alias řebřjček myssj ocas (PD 18. st) rebríček obyčajný Achillea millefolium; lysimachia: wlčy ocas (:bylina:) (KS 1763) čerkáč obyčajný Lysimachia vulgaris; Verbascum: diwizna, wolowy ocas (VTL 1679) divozel veľkokvetý Verbascum densiflorum; lisí o. a. ihlica tŕnitá Onosis spinosa: onosis: lisy, ssediwy ocas (KS 1763); b. rastlina z rodu kručinka Genista: genista: oslowy trň, gehlica, lysy ocas (KS 1763); c. truskavec obyčajný Hippuris vulgaris: alopecurus: truskawec, lisy ocas (KS 1763) F. lisska tež swug oczas wzdycky chwalj negwjc, kozussnicy mluwy, že nestogj za nicz (BV 1652) o vyzdvihovaní svojich predností 2. zväzok dlhších pier na zadnej časti vtáčieho tela: explicat pavo caudam: rozwjná páw ocas; phoenicurus: čerweného ocasa wták (KS 1763) 3. niečo podobné chvostu, koniec, zakončenie nej. predmetov v podobe cípu: syrma: ocas pri oďewu ženském, ktery za nyma nosá (KS 1763) vlečka; (kráľovná) rucho swé z dlhým naramne woczasem rychle ze sebe zwlykla (PeP 1769) L. cometa: hwezda z ocasem (VT 1648) kométa; než gak pravj hwezdari dospeli, že Slunce když bežj pod okrsslek (!) nebeskjm, nemuž se pokaziti, leč se obehne s Mesjcem na tom mjste nebeskem, gessto slove Hlawa neb Ocas gessterowy (HI 18. st) Škorpiona 4. (o čase) koniec, posledné dni nej. ročného obdobia: ver praeceps: ocas gara (KS 1763) F. hrubeho tohoto lharstwj snadno se poznáwa ocas (PP 1734) o krátkom trvaní lži; -ný, -ový príd k 1: caviaris: ocasowy, chwostowy (KS 1763) L. uropygium: ocasny uzel, wtacy zadek kostrč hydiny, trtáč; offa porcina: kus ocasny chvostová časť svine, svinský chvost; palasaea: ocasowá pečeňa w wolu (KS 1763) hovädzie zadné, stehno; ocások [-ek] dem k 1: P. lampurus: pes Ocasek (KS 1763)