obzerať, -á, -ajú nedok. (čo, koho) zrakom, pohľadom skúmať, prezerať, prehliadať: o. novú knihu, o. tovar; pozorne, zvedavo si niečo o.; o. si niečo zo všetkých strán dôkladne, pozorne; Gazdovia chodievali obzerať polia , či sú už pod pluh. (Fr. Kráľ) Obzerali si Emilu bez ostychu. (Laz.);
dok. obzrieť
|| obzerať sa
1. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom, na koho, na čo, zried. i ku komu, k čomu) obracať sa, obracať hlavu k niekomu al. k niečomu (často smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niekoho al. niečo zrakom: o. sa pri vyučovaní obracať sa (nedávať pozor); o. sa na všetky strany, o. sa okolo seba, vôkol seba; o. sa za seba, o. sa nazad, pren. rozmýšľať, uvažovať o minulosti, o prežitom, hodnotiť minulý život, vykonanú prácu ap.; Obzeral sa za kamarátmi. (Ráz.) Potom obzerala sa (sova) po humnách. (Taj.) Dlho sa obzeral po robotníkoch, ale nik sa nehlásil. (Pláv.) Kradli sa popri chalupe, obzerajúc sa na strechu. (Vaj.) Martin sa obzerá, najmä k lavici. (Kuk.)
● hovor. ľudia sa za ním (za ňou) obzerali budil (budila) pozornosť; chlapci sa za ňou (len tak) obzerajú (dievčence sa za ním obzerajú) o pôvabnej, páčiacej sa žene, o peknom dievčati (o páčiacom sa, švárnom mládencovi, mužovi); o. sa po strakách (po čertoch) byť nepozorný, nedávať pozor; neobzerať sa napravo ani naľavo a) byť dôsledný, konať dôsledne; b) bezohľadne konať;
2. pozerať sa, hľadieť, skúmať zrakom, rozhliadať sa: o. sa po izbe, po dome, po meste; placho, bojazlivo, bezradne, ospalo sa o. okolo seba;
3. (po kom, po čom, zried. i za kým, za čím) hľadať; snažiť sa nájsť, pokúšať sa získať, zaopatriť si niečo: o. sa po zamestnaní; Musím sa obzerať po stálom chlebíčku. (Jes.) Bol najvyšší čas, aby sa zbojník obzeral po zimovisku. (Hor.) Ani by neverili, že je z ich dediny, a obzerali by sa za nejakou skalou. (Švant.)
4. (na koho, na čo, zried. i o koho, o čo) všímať si, brať do úvahy niekoho, niečo, dbať na niekoho, na niečo; rešpektovať niekoho, niečo: Obzerať sa na ľudí, na svet, uvažovať, akí sme pre nich, je temer vždy mučeníctvom. (Vaj.)
● hovor. neobzerať sa na nikoho, na nič, zried. i o nikoho, o nič (Taj.) bezohľadne al. dôsledne konať, postupovať; o. sa na zadné kolesá pamätať na nepredvídané okolnosti, na nepredvídané následky svojho konania;
5. (o koho, o čo) starať sa venovať niekomu, niečomu starostlivosť al. pozornosť: Človek vždy má akési starosti, a tak sa ani veľmi neobzerá o druhých. (Jégé) A sadol si na lavičku, obťaýenú miskami so studenom. No on sa neobzeral oň veľmi. (Kuk.)
6. hľadieť na seba, prezerať sa: o. sa v zrkadle;
7. prezerať sa, prehliadať sa, skúmať sa pohľadom navzájom;
dok. obzrieť sa
obzrieť, -zrie, -zrú, rozk. -zri dok. (čo, koho) zrakom, pohľadom preskúmať, prezrieť, prehliadnuť: pozorne (si) niečo o., o. si mesto, okolie; o. si niečo zo všetkých strán dôkladne; o. si niekoho od hlavy po päty dôkladne prezrieť; premerať pohľadom; Obzri si, čo som zhotovil! (Zúb.) Bol obzrieť, či mu vôbec lúku dobre opravila. (Tim.) Farár sa vybral na pole s úmyslom, že obzrie, ako je tam. (Vans.);
nedok. obzerať
|| obzrieť sa
1. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom, na koho, na čo, zried. i ku komu, k čomu) obrátiť sa, obrátiť hlavu k niekomu al. k niečomu (často smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niekoho al. niečo zrakom; pozrieť sa: Obzrú sa, i vidia, že ktosi volá. (Kuk.); o. sa napravo, naľavo; zvedavo sa o.; o. sa za seba, nazad, naspäť, späť, pren. všimnúť si minulosť, zhodnotiť niečo minulé, najmä vykonanú prácu; Tri razy sa obzrúc za ňou, dovedal sa, či všetko pobrali. (Taj.) Obzrela sa po ňom. (Tim.) Obzrela sa na mesto z návršia. (Kuk.) Niekoľko hostí sa obzrelo k nášmu stolu. (Bedn.) Do večera sa ani domov neobzrel (Taj.) neprišiel.
● hovor. nestačím sa ani o. mám veľa súrnej roboty, musím stále pracovať; Len sa obzrieť, a už polnoc bije (Vaj.) ani sa nenazdáš, ani nezbadáš; hneď, čoskoro. Sotva sa stačila obzrieť, už sa aj vznášal (kŕdeľ) ponad strechy (Janč.) ani sa nenazdala, ani nezbadala, ihneď; také ledačo, čo sa nik za ním neobzrie (Kal.) čo si ho nik nevšimne, čo sa nikomu nepáči;
2. preskúmať zrakom, rozhliadnuť sa: o. sa okolo seba, dookola, pren. preskúmať, všimnúť si niečo; orientovať sa v situácii, zistiť situáciu; Obzrel sa po dome — okrem starej nevidel tam nikoho. (Kuk.); pren. Nemal kedy Štefan Ilčík ani dobre po svete sa obzrieť, keď mu boženík doniesol predvolanie na odvod (Urb.) nestačil nič zažiť, skúsiť.
3. (po kom, po čom, za kým, za čím) pohľadať niekoho, niečo, vynasnažiť sa získať, zaopatriť si: Paľko, obzri sa po inom dievčati! (Kuk.) Naostatok obzreli sa za robotou a šichníkmi. (Tim.)
4. (na koho, na čo, o koho, o čo) všimnúť si, vziať do úvahy, rešpektovať niekoho, niečo: Neobzrela sa na moje reči. (Vaj.) Prišiel každý, i taký, čo cez celý rok o zákazy ani sa neobzrie. (Tim.)
5. (o koho, o čo) postarať sa, venovať niekomu, niečomu starostlivosť al. pozornosť: Kto sa má obzrieť o ne (o deti), ak nie matka? (Al.) Máme sa najprv obzrieť o statok. (Kuk.)
● hovor. expr. ani pes sa o teba neobzrie nik sa o teba nepostará, nik si ťa nevšimne;
6. pozrieť na seba, pozrieť sa: o. sa v zrkadle;
7. prezrieť sa, poobzerať sa navzájom;
nedok. obzerať sa