Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obzrieť -zrie -zrú dok. pohľadom (celkove) preskúmať, prezrieť, pozrieť: o. (si) výstavu; o. (si) niekoho od hlavy po päty; o. sa v zrkadle; o. situáciu zistiť;

nedok. obzerať

// obzrieť sa

1. pozrieť sa za seba, obrátiť sa: zvedavo sa o. (za niekým)

2. preskúmať zrakom, pozrieť (sa), rozhliadnuť sa: o. sa po izbe, o. sa okolo seba;

pren. o. sa po svete

3. hovor. zaopatriť si: o. sa za lepším miestom, o. sa po nábytku

4. venovať pozornosť, všimnúť si: viac sa o tú vec neo-m; dlho sa na nás neo-l; kto sa o-ie o deti? postará

● ani → pes sa oňho neo-ie; neo. sa ani napravo, ani naľavo nebrať nijaké ohľady;

nedok. obzerať sa

obzerať, obzerať si -rá (si) -rajú (si) -raj (si)! -ral (si) -rajúc (si) -rajúci (si) -raný -ranie (si) nedok. (čo, koho) ▶ zrakom (z viacerých strán, dôkladne al. zbežne) prezerať, skúmať niečo, niekoho, obyč. s cieľom zisťovať niečo, oboznamovať sa s niečím; syn. obhliadať (si): o. vystavené predmety, nové autá; obzerá si svoje zrobené ruky; prechádzajú sa a obzerajú si výklady; nenápadne si obzeral ľudí sediacich naokolo; obzerali sa, či sa nezašpinili; Čistí si pierka, obzerá konáre, posedáva – čo si nikdy nevidel – leňoší. [J. Buzássy]; Som s vami veľmi spokojný, – povedal lekár, usmial sa a niekoľko ráz pokýval hlavou, obzerajúc si pritom záhradu od jedného konca po druhý. [L. Ballek]; A tá malá parádnica sa dokáže i hodinu obzerať v zrkadle a veru je z nej zo dňa na deň väčšia krásavica. [A. Rákay]; Miloval plávanie, obzeranie lodiek, zaspávanie pri šume mora... [Cs 2008] ▷ dok. ↗ obzrieť, obzrieť si

obzerať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok. 1. (za kým, za čím; na koho, na čo; kam; ø) ▶ obracať, vykrúcať hlavu nabok al. smerom dozadu, za seba s cieľom vidieť al. sledovať niekoho, niečo, obracať sa; syn. obhliadať sa: o. sa za seba, dozadu, späť ↗ i fraz.; chlap sa podchvíľou obzerá za psom; obzerali sa, či ich niekto nesleduje; Päť chlapcov zvýskne tak, že sa ľudia obzerajú. [K. Bendová]; Už nekričala, neisto sa obzerala na vedúceho stavebnej skupiny, ktorý kráčal za ňou a jednou rukou ju držal za lakeť [...]. [A. Baláž]
2. (kam; po kom, po čom; zried. na koho; ø) ▶ skúmať niečo zrakom upriamovaným istým smerom al. na rôzne strany, pozerať sa okolo seba, rozhliadať sa; syn. obhliadať sa: o. sa dookola, na všetky strany; o. sa na križovatke doprava, doľava; bezradne, rozpačito, zvedavo sa o. po okolí, okolo seba; nenápadne sa obzerala po hľadisku, či neuvidí známych; obzerá sa, kadiaľ má ísť; rečník sa obzeral po prítomných; žiak sa na hodine stále obzerá rozptyľuje sa okolím, je nepozorný; Deti sa obzerali po miestnosti plnej zrkadiel, figurín a škatúľ s klobúkmi. [J. Uličiansky]; Tonko sa obzerá na mňa, nevie, čo má povedať. [L. Ťažký]
3. (za kým, za čím) ▶ sústreďovať pohľad na niekoho, na niečo, kto al. čo púta pozornosť zjavom, krásou, šarmom, eleganciou a pod., kto, čo vzbudzuje pozornosť, či už pozitívnu, al. negatívnu: muži sa radi obzerajú za peknými ženami; kadiaľ chodí, obzerajú sa za ňou; chodci sa obzerali za známym spevákom; je to dizajnovo nové auto, ľudia sa pri ňom pristavujú a obzerajú sa za ním; Rád sa páčil, staral sa o seba a vedomie, že sa za ním ženy obzerajú, ho napĺňalo uspokojením. [D. Dán]
4. hovor. (po kom, po čom; za kým, za čím) ▶ pokúšať sa nájsť, získať niekoho, niečo, zaopatrovať si niečo, hľadať, zháňať; syn. obhliadať sa: o. sa po nových, talentovaných hráčoch; o. sa po posile; o. sa po práci, za prácou; obzerá sa za novým miestom; autori sa obzerajú po možnostiach publikovať; Skoro každý večer vyráža s Mirou na bojovú výpravu, voľakde zapadnú a obzerajú sa po niekom, kto by sa ich ujal a platil im [...]. [D. Kužel]; Ľudia sa obzerajú po čomsi novom a zábavnejšom. [InZ 1999]
5. (za čím; kam; na čo) ▶ obracať pozornosť späť, do minulosti obyč. s cieľom zhodnotiť niečo prežité, čo sa udialo; syn. obhliadať sa: neobzerajte sa už za minulosťou, do minulosti; Zase dva roky trvalo, kým sa postavil na nohy, no dnes má dôvod obzerať sa na roky minulé s úsmevom a aj s istým uspokojením. [Cs 2006]; Na každého súpera sa pripravujeme bez toho, že by sme sa obzerali na minulé zápasy. [Sme 2010]
6. obyč. v zápore (na koho, na čo) ▶ brať do úvahy, všímať si niekoho, niečo, dbať na niekoho, na niečo; rešpektovať niekoho, niečo: neobzeral sa na zákony; nebude sa o. na mienku iných!; neobzerajte sa na neprajníkov!; nemusíš sa o. na to, čo vravia ľudia; Našťastie, tie pravé knihy sa neobzerajú na módu. [Bib 2004]; Tvorcovia ústavy sa nemajú obzerať na záujmy jednotlivých skupín. [HN 2004]
7. zried. (o koho, o čo) ▶ venovať niekomu, niečomu potrebnú starostlivosť al. pozornosť, starať sa: veľmi sa neobzeral o rodinu, o deti; o záhradu sa treba o., aby nespustla
◘ fraz. chlapci sa za ňou [len tak] obzerajú al. dievčatá sa za ním [len tak] obzerajú je príťažlivá, je príťažlivý, páči sa opačnému pohlaviu; hovor. neobzerať sa na nikoho/na nič al. neobzerať sa [ani] napravo, [ani] naľavo a) konať, postupovať bezohľadne b) konať dôsledne, byť dôsledný; obzerať sa na zadné kolesá pamätať na nečakané okolnosti, na možné následky svojho konania; obzerať sa po dievčatách/po chlapcoch/za dievčatami/za chlapcami prejavovať erotický (sexuálny) záujem; obzerať sa po neveste/po ženíchovi chcieť sa oženiť al. vydať, hľadať si životného partnera; žart. obzerať sa po strakách/po čertoch byť nepozorný, nedávať pozor; obzerať sa za druhými/za inými byť neverný, byť neverná; obzerať sa za každou sukňou (o mužovi) prejavovať erotický (sexuálny) záujem o osoby ženského pohlavia; obzerať sa za seba al. obzerať sa nazad/dozadu/späť rozmýšľať o minulosti, o prežitom, hodnotiť minulý život, vykonanú prácu a pod.
▷ dok. k 1 – 5, 7 ↗ obzrieť sa

obzretie -tia -tí s. (i za čím, za kým) ▶ hodnotiaci prehľad výsledkov, skúseností, istých aktivít, činností a pod. za určité obdobie, stručná bilancia; pripomenutie niečoho, niekoho z minulosti: o. za minulosťou, za prežitým; o. za uplynulým školským rokom; zverejniť stručné o. za výskumnou činnosťou; päťdesiatka je časom na malé o.; v novinách sme si prečítali jubilejné o. Radošinského naivného divadla; Niekoľko obzretí za Štefanom Krčmérym [Rb 1985] ▷ ↗ i obzrieť sa

obzrieť, obzrieť si -rie (si) -rú (si) -ri (si)! -rel (si) -rúc (si) -retý -retie (si) dok. (čo, koho) ▶ zrakom (z viacerých strán, dôkladne al. zbežne) prezrieť, preskúmať niečo, niekoho, obyč. s cieľom zistiť niečo, oboznámiť sa s niečím; syn. obhliadnuť (si): ísť si o. centrum mesta; zatiaľ to tu obzriem; o. si zrekonštruované priestory; musíme o. terén; rád by si ten zázrak obzrel zblízka; skúmavo si obzrie syna; obzrie si nevestu od hlavy po päty; dovoľ, aby som si ťa poriadne obzrel; mala slušnú predstavu, mala už niečo obzreté; nenápadne sa obzrela v zrkadle, či nie je strapatá; pozorne sa obzreli, či si nepokrčili šaty; Lenže klobúk, ktorý dostal odo mňa, bol nový, nie takýto deravý. Ak chcete, obzrite si ho! [V. Šikula] ▷ nedok. ↗ obzerať, obzerať si

obzrieť sa -rie sa -rú sa -ri sa! -rel sa -rúc sa -retie sa dok. 1. (za kým, za čím; na koho, na čo; kam; ø) ▶ obrátiť, vykrútiť hlavu nabok al. smerom dozadu, za seba s cieľom pozrieť, uvidieť al. sledovať niekoho, niečo, obrátiť sa; syn. obhliadnuť sa: o. sa ponad plece; o. sa za hlasom; o. sa za seba, dozadu ↗ i fraz.; obzrela sa na muža, ktorý sedel vedľa nej; chlapec sa obzrie, či otec ide za ním; odišiel bez pozdravu, ani sa neobzrel; nasledovalo posledné obzretie sa za morom; Cestou do kopca si popiskoval a ešte niekoľkokrát sa obzrel na to prekrásne údolie, uprostred ktorého ležal Firgas. [V. Pankovčín]
2. (kam; okolo koho; po kom, po čom; zried. na koho) ▶ preskúmať niečo zrakom upriameným istým smerom al. na rôzne strany, pozrieť sa okolo seba, rozhliadnuť sa, poobzerať sa; syn. obhliadnuť sa: o. sa napravo, naľavo, okolo seba; o. sa po poloprázdnej miestnosti; obzrieme sa trochu po okolí; obzrel sa po prítomných, či už všetci prišli; prv než vstúpiš na priechod, obzri sa na obidve strany, či nejde auto; Redaktor sa obzrel po peróne, po množstve ľudí, po tej pestrej zmesi najrozličnejších tvárí. [J. Balco]; Opäť sa obzrel na divadelníkov, ktorí sa začali uškŕňať. [P. Jaroš]; Keď sa obzrieme po našom Slovensku, vidíme veľa krás [...]. [KSl 1958]
3. (za kým, za čím) ▶ sústrediť pohľad na niekoho, na niečo, kto al. čo púta pozornosť zjavom, krásou, šarmom, eleganciou a pod., kto, čo vzbudzuje pozornosť, či už pozitívnu, al. negatívnu: o. sa za pekným dievčaťom; bola to mocná, urastená žena, za ktorou sa asi veľa mužov neobzrie; predstaviteľky nežného pohlavia sa rady obzrú za mužom so širokými ramenami; Obzrel sa za ňou hltavo a chcelo sa mu vykríknuť: – Och, ako len kráča, len sa tak oberá! [P. Jaroš]
4. hovor. (po kom, po čom; za kým, za čím) ▶ pokúsiť sa nájsť, získať niekoho, niečo, zaopatriť si niečo; zistiť, či je možné niečo získať al. uskutočniť, pohľadať, pozháňať; syn. obhliadnuť sa: o. sa po zamestnaní, po nejakej robote, za prácou; treba sa o. po novej kuchárke; musíme sa o. po väčšom byte; vždy sa radi obzrú po dobrom nápade; Pre nás prisťahovalcov to znamenalo: najprv si nájdeš prácu, potom sa vážne obzrieš po žene. [L. Ťažký]; Časom sa vám treba aj ženiť, nuž nebude od veci, keď sa aj obzriete za dajakou dievkou. [A. Habovštiak]
5. (za čím; kam; na koho, na čo) ▶ obrátiť pozornosť späť, do minulosti obyč. s cieľom zhodnotiť niečo prežité, čo sa udialo; syn. obhliadnuť sa: o. sa za uplynulým rokom; treba sa o. aj do histórie; o. sa na svoju mladosť; pri písaní štúdie sa obzrel aj na svojich predchodcov; obzreli sa do čias, keď ešte drali nohavice v školských laviciach; Ako vždy, keď sa nám súčasnosť zauzľuje, je dobré obzrieť sa za minulosťou. Za skúsenosťami dávno minulých generácií. [G. Murín]; Kamkoľvek sa obzriem, do ktoréhokoľvek bodu svojej minulosti, všade to bolo rovnaké, takmer rovnaké [...]. [As 2002]
6. (o koho, o čo) ▶ poskytnúť niekomu, niečomu potrebnú starostlivosť al. pozornosť, postarať sa: aspoň o matku by sa mali o.; syn sa celý rok neobzrie o gazdovstvo; Už k nej nepôjde, neobzrie sa o ňu [o svokru]. [K. Lászlová]
◘ fraz. hovor. expr. ani pes sa oňho neobzrie nik si ho nevšimne, nik sa oňho nepostará; nestačil sa ani obzrieť [a už] [sa niečo stalo] ani nezbadal, ani sa nenazdal, hneď, ihneď, v momente (sa niečo udialo); obzrieť sa po svete navštíviť, precestovať a spoznať cudzie krajiny; obzrieť sa za každou sukňou prejaviť erotický (sexuálny) záujem o osobu ženského pohlavia; obzrieť sa za seba al. obzrieť sa nazad/dozadu/späť porozmýšľať o minulosti, o prežitom, zhodnotiť minulý život, vykonanú prácu a pod.
▷ nedok. ↗ obzerať sa

obzerať, -á, -ajú nedok. (čo, koho) zrakom, pohľadom skúmať, prezerať, prehliadať: o. novú knihu, o. tovar; pozorne, zvedavo si niečo o.; o. si niečo zo všetkých strán dôkladne, pozorne; Gazdovia chodievali obzerať polia , či sú už pod pluh. (Fr. Kráľ) Obzerali si Emilu bez ostychu. (Laz.);

dok. obzrieť

|| obzerať sa

1. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom, na koho, na čo, zried. i ku komu, k čomu) obracať sa, obracať hlavu k niekomu al. k niečomu (často smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niekoho al. niečo zrakom: o. sa pri vyučovaní obracať sa (nedávať pozor); o. sa na všetky strany, o. sa okolo seba, vôkol seba; o. sa za seba, o. sa nazad, pren. rozmýšľať, uvažovať o minulosti, o prežitom, hodnotiť minulý život, vykonanú prácu ap.; Obzeral sa za kamarátmi. (Ráz.) Potom obzerala sa (sova) po humnách. (Taj.) Dlho sa obzeral po robotníkoch, ale nik sa nehlásil. (Pláv.) Kradli sa popri chalupe, obzerajúc sa na strechu. (Vaj.) Martin sa obzerá, najmä k lavici. (Kuk.)

● hovor. ľudia sa za ním (za ňou) obzerali budil (budila) pozornosť; chlapci sa za ňou (len tak) obzerajú (dievčence sa za ním obzerajú) o pôvabnej, páčiacej sa žene, o peknom dievčati (o páčiacom sa, švárnom mládencovi, mužovi); o. sa po strakách (po čertoch) byť nepozorný, nedávať pozor; neobzerať sa napravo ani naľavo a) byť dôsledný, konať dôsledne; b) bezohľadne konať;

2. pozerať sa, hľadieť, skúmať zrakom, rozhliadať sa: o. sa po izbe, po dome, po meste; placho, bojazlivo, bezradne, ospalo sa o. okolo seba;

3. (po kom, po čom, zried. i za kým, za čím) hľadať; snažiť sa nájsť, pokúšať sa získať, zaopatriť si niečo: o. sa po zamestnaní; Musím sa obzerať po stálom chlebíčku. (Jes.) Bol najvyšší čas, aby sa zbojník obzeral po zimovisku. (Hor.) Ani by neverili, že je z ich dediny, a obzerali by sa za nejakou skalou. (Švant.)

4. (na koho, na čo, zried. i o koho, o čo) všímať si, brať do úvahy niekoho, niečo, dbať na niekoho, na niečo; rešpektovať niekoho, niečo: Obzerať sa na ľudí, na svet, uvažovať, akí sme pre nich, je temer vždy mučeníctvom. (Vaj.)

● hovor. neobzerať sa na nikoho, na nič, zried. i o nikoho, o nič (Taj.) bezohľadne al. dôsledne konať, postupovať; o. sa na zadné kolesá pamätať na nepredvídané okolnosti, na nepredvídané následky svojho konania;

5. (o koho, o čo) starať sa venovať niekomu, niečomu starostlivosť al. pozornosť: Človek vždy má akési starosti, a tak sa ani veľmi neobzerá o druhých. (Jégé) A sadol si na lavičku, obťaýenú miskami so studenom. No on sa neobzeral oň veľmi. (Kuk.)

6. hľadieť na seba, prezerať sa: o. sa v zrkadle;

7. prezerať sa, prehliadať sa, skúmať sa pohľadom navzájom;

dok. obzrieť sa

obzrieť, -zrie, -zrú, rozk. -zri dok. (čo, koho) zrakom, pohľadom preskúmať, prezrieť, prehliadnuť: pozorne (si) niečo o., o. si mesto, okolie; o. si niečo zo všetkých strán dôkladne; o. si niekoho od hlavy po päty dôkladne prezrieť; premerať pohľadom; Obzri si, čo som zhotovil! (Zúb.) Bol obzrieť, či mu vôbec lúku dobre opravila. (Tim.) Farár sa vybral na pole s úmyslom, že obzrie, ako je tam. (Vans.);

nedok. obzerať

|| obzrieť sa

1. (bezpredm. i za kým, za čím, po kom, po čom, na koho, na čo, zried. i ku komu, k čomu) obrátiť sa, obrátiť hlavu k niekomu al. k niečomu (často smerom za seba) s cieľom uvidieť al. sledovať niekoho al. niečo zrakom; pozrieť sa: Obzrú sa, i vidia, že ktosi volá. (Kuk.); o. sa napravo, naľavo; zvedavo sa o.; o. sa za seba, nazad, naspäť, späť, pren. všimnúť si minulosť, zhodnotiť niečo minulé, najmä vykonanú prácu; Tri razy sa obzrúc za ňou, dovedal sa, či všetko pobrali. (Taj.) Obzrela sa po ňom. (Tim.) Obzrela sa na mesto z návršia. (Kuk.) Niekoľko hostí sa obzrelo k nášmu stolu. (Bedn.) Do večera sa ani domov neobzrel (Taj.) neprišiel.

● hovor. nestačím sa ani o. mám veľa súrnej roboty, musím stále pracovať; Len sa obzrieť, a už polnoc bije (Vaj.) ani sa nenazdáš, ani nezbadáš; hneď, čoskoro. Sotva sa stačila obzrieť, už sa aj vznášal (kŕdeľ) ponad strechy (Janč.) ani sa nenazdala, ani nezbadala, ihneď; také ledačo, čo sa nik za ním neobzrie (Kal.) čo si ho nik nevšimne, čo sa nikomu nepáči;

2. preskúmať zrakom, rozhliadnuť sa: o. sa okolo seba, dookola, pren. preskúmať, všimnúť si niečo; orientovať sa v situácii, zistiť situáciu; Obzrel sa po dome — okrem starej nevidel tam nikoho. (Kuk.); pren. Nemal kedy Štefan Ilčík ani dobre po svete sa obzrieť, keď mu boženík doniesol predvolanie na odvod (Urb.) nestačil nič zažiť, skúsiť.

3. (po kom, po čom, za kým, za čím) pohľadať niekoho, niečo, vynasnažiť sa získať, zaopatriť si: Paľko, obzri sa po inom dievčati! (Kuk.) Naostatok obzreli sa za robotou a šichníkmi. (Tim.)

4. (na koho, na čo, o koho, o čo) všimnúť si, vziať do úvahy, rešpektovať niekoho, niečo: Neobzrela sa na moje reči. (Vaj.) Prišiel každý, i taký, čo cez celý rok o zákazy ani sa neobzrie. (Tim.)

5. (o koho, o čo) postarať sa, venovať niekomu, niečomu starostlivosť al. pozornosť: Kto sa má obzrieť o ne (o deti), ak nie matka? (Al.) Máme sa najprv obzrieť o statok. (Kuk.)

● hovor. expr. ani pes sa o teba neobzrie nik sa o teba nepostará, nik si ťa nevšimne;

6. pozrieť na seba, pozrieť sa: o. sa v zrkadle;

7. prezrieť sa, poobzerať sa navzájom;

nedok. obzerať sa