obyvateľ -a mn. -ia m. človek vo vzťahu k bydlisku, k obydliu: o-ia miest, sídlisk; počet o-ov sa zvýšil;
obyvateľka -y -liek ž.;
obyvateľský príd.: lingv. o-é mená utvorené od geogr. názvov;
obyvateľstvo -a s. hromad. obyvatelia
obyvateľka -ky -liek ž.
obyvateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto je usadený, žije, býva niekde, kto obýva nejaké obydlie, istý priestor al. územie: o. mesta, vidieka; obyvatelia Európy; najstarší obyvatelia obce; pôvodní obyvatelia amerického kontinentu; názvy, pomenovania obyvateľov; schôdza obyvateľov bytového domu; počet obyvateľov vzrástol, klesol; sčítanie obyvateľov, domov a bytov; spoznal miestnych, domorodých obyvateľov; rast HDP na obyvateľa štátov EÚ; pren. obyvatelia pralesa, morských hlbín živočíchy, zvieratá ▷ obyvateľka -ky -liek ž.: o. susedného bytu; Miestne obyvateľky v nádherne farebných sárí a po zemi lupene kvetov. [Cs 2005]
obyvateľ, -a, mn. č. -lia m. človek, osoba bývajúca niekde, obývajúca nejaké obydlie, sídlisko al. územie: o-ia domu, o-ia továrenskej štvrte, o-ia vrchov, o-ia ostrova, o-ia našej vlasti; roľnícki, mestskí o-ia; obyvatelia mesta Bratislavy, bratislavskí o-ia; mesto s desaťtisíc o-mi; zvýšiť výrobu na jedného o-a;
pren. niečo (obyč. živý tvor, živočích al. rastlina) niekde sa zdržiavajúce, vyskytujúce, nachádzajúce: o-ia morských hlbín; orol je o-om vysokých vrchov;
obyvateľka, -y, -liek ž.;
obyvateľský príd.: o-é mená pomenovania obyvateľov utvorené od zemepisných mien (napr. Oravec, Žilinčan);
obyvateľstvo, -a str. hromad. obyvatelia; občania, občianstvo: dedinské, mestské o., roľnícke, robotnícke o., slovenské, európske o., pôvodné, miestne, civilné o.; pohyb o-a, rozvrstvenie o-a; pren. o. riek živočíchy žijúce v riekach
obyvateľ m. človek vo vzťahu k (vlastnému) bydlisku: Biu̯ sinem roďičú, kerí patrili medzi najstarších obivatelú Uherskej Vsi (Záh. Ves MAL); obyvateľka ž.: Bola to obivaťeľka našej ďeďini (Hor. Lehota DK); Najstaršá obivatelka, tá už nežije (Lukáčovce HLO)