obyvateľ -a mn. -ia m. človek vo vzťahu k bydlisku, k obydliu: o-ia miest, sídlisk; počet o-ov sa zvýšil;
obyvateľka -y -liek ž.;
obyvateľský príd.: lingv. o-é mená utvorené od geogr. názvov;
obyvateľstvo -a s. hromad. obyvatelia
obyvateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
obyvateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto je usadený, žije, býva niekde, kto obýva nejaké obydlie, istý priestor al. územie: o. mesta, vidieka; obyvatelia Európy; najstarší obyvatelia obce; pôvodní obyvatelia amerického kontinentu; názvy, pomenovania obyvateľov; schôdza obyvateľov bytového domu; počet obyvateľov vzrástol, klesol; sčítanie obyvateľov, domov a bytov; spoznal miestnych, domorodých obyvateľov; rast HDP na obyvateľa štátov EÚ; pren. obyvatelia pralesa, morských hlbín živočíchy, zvieratá ▷ obyvateľka -ky -liek ž.: o. susedného bytu; Miestne obyvateľky v nádherne farebných sárí a po zemi lupene kvetov. [Cs 2005]
obyvateľ človek vo vzťahu k bydlisku • občan (príslušník štátu, mesta, obce): obyvatelia, občania republiky, mesta • zastar. duša: dedina mala dvetisíc duší
obyvateľ, -a, mn. č. -lia m. človek, osoba bývajúca niekde, obývajúca nejaké obydlie, sídlisko al. územie: o-ia domu, o-ia továrenskej štvrte, o-ia vrchov, o-ia ostrova, o-ia našej vlasti; roľnícki, mestskí o-ia; obyvatelia mesta Bratislavy, bratislavskí o-ia; mesto s desaťtisíc o-mi; zvýšiť výrobu na jedného o-a;
pren. niečo (obyč. živý tvor, živočích al. rastlina) niekde sa zdržiavajúce, vyskytujúce, nachádzajúce: o-ia morských hlbín; orol je o-om vysokých vrchov;
obyvateľka, -y, -liek ž.;
obyvateľský príd.: o-é mená pomenovania obyvateľov utvorené od zemepisných mien (napr. Oravec, Žilinčan);
obyvateľstvo, -a str. hromad. obyvatelia; občania, občianstvo: dedinské, mestské o., roľnícke, robotnícke o., slovenské, európske o., pôvodné, miestne, civilné o.; pohyb o-a, rozvrstvenie o-a; pren. o. riek živočíchy žijúce v riekach
obyvateľ m. človek vo vzťahu k (vlastnému) bydlisku: Biu̯ sinem roďičú, kerí patrili medzi najstarších obivatelú Uherskej Vsi (Záh. Ves MAL); obyvateľka ž.: Bola to obivaťeľka našej ďeďini (Hor. Lehota DK); Najstaršá obivatelka, tá už nežije (Lukáčovce HLO)
obyvateľ m kto niečo obýva al. bydliskom niekam prislúcha: sme wirozumely, ze by se od nassich obiwateluow gemu siluow a moczy rucznicze wzala na slobodneg czeste (MOŠOVCE 1568 KL); ne wssecy obiwatele su obzwlassnou slobodou obdarowany (KoB 1666); pol rolicy pustil sem gim (Paulusovi s manželkou) do užjwanj spolu y z obiwatelmi na tegž pol rolicy messkagicimj (RADOLA 1715); (Joannes Raduch) na stranu pansku rybnyky od tychže czgelou až po garok z ostatnymy obywatelmy trnoweczkymy kosgewal a hrabawal (LIPTOV 1733); (Tamerlanes) dal wilozit zastawu bilu, aby gu wssecy obiwatelowe teg pewnosti, kteru dobiwal, widet mohly (SPr 1783) L. coelicola: obyvatel nebesky (VT 1648) anjel; byl protož člowek obywatel raga zémského z zrostlinami wždicky rozkwjtlyma wybórneho (BlR 18. st) bibl obyvateľ biblického raja umiestneného na zemi; o. sveta, zemský o. príslušník ľudského pokolenia, pozemšťan: mame takoweho trestani dosti prikladow w Pisme swatem na Sodome, na Gomore, na prwssich obiwateliech sweta na Trogy (TC 1631); terricola: obywatel zemsky (KS 1763); -kyňa ž: hned sme poruczilj, aby ten Matey Gebel teyz obyvatelkjnij vašy byl ten dluh zpravil a zaplatil (STREČNO 1575 E); ja Dorotha Kralka, na ten čas obywatelkyna detwanska, wiznawam timto zapysem (OČOVÁ 1669); pred nekterim csasom obiwatelkyna mestecska naseho Katharina Srnka manzela sweho poradneho nemagicze gis po druhikrat smilstwe postizena gest (S. ĽUPČA 1731) L. Maria Riboschin, spolecna obywatelkině (PREŠOV 1784 práv) podielníčka; o, vi (:k vám sa obracám a k vám volám :), vi, dávné nebeskího techto zámku obivatelkiňe! (BR 1785) mníšky; -ský príd: Ondreg Kyseraz, Tomas Mraz, Jano Symcsek, Pauko Ciča a Tomas Kalo, posledny styria w Dubrawe zrozenj a obywatelssty sinowga, prwnj pak zo Swateho Križa pastiersky sin (L. MIKULÁŠ 1759)