obyčajný príd.
1. často, pravidelne sa vyskytujúci, nie výnimočný; bežný, zvyčajný, obvyklý, normálny: o-á vec, o. materiál, o. zjav; o. človek z dediny jednoduchý; v odb. názvoch: krt o., višňa o-á
2. expr. očividný, zrejmý, jasný: je to o-á (hnusná) krádež, o. podvod;
obyčajne prísl.: chodieva o. každý deň;
obyčajnosť -i ž.
obyčajne 2. st. -nejšie prísl.
obyčajne prísl. 1. ▶ podľa obyčaje, zvyku, zodpovedajúc zaužívanému, stereotypnému, skúsenosťou overenému; syn. zvyčajne, obvykle: o. raňajkujú pečivo a čaj; o. neobeduje, ale až večeria; o. to tak býva; doma sa o. hovorilo nárečím; o. chodieva na prechádzku do parku; na jeseň o. viac prší; s tebou sa ako o. nedá dohodnúť; zastávaš sa ho ako o.; na svoj vek vyzeral staršie, ako o. vyzerajú tridsiatnici; Vzhľadom na reprodukčnú stratégiu kladú druhy z tejto skupiny [rýb] obyčajne veľké množstvo drobných ikier. [PaR 2011] 2. 2. st. -nejšie ▶ ako väčšina svojho druhu, ničím sa nelíšiac, nebudiac pozornosť; zodpovedajúc jednoduchosti, všednosti, všedne: dom, záhrada pôsobí na prvý pohľad úplne o.; správal sa celkom o.; dieťa dostalo o. znejúce meno, nič exotické; v jeho svete fungovalo všetko jednoduchšie a obyčajnejšie
obyčajne 1. p. zvyčajne, porov. aj obyčajný 2. p. rád2 2
rád2 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem
2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá
3. p. áno
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
1. nie zriedkavo, bežne, často, pravidelne sa vyskytujúci al. používaný, nemajúci zvláštností, bežný, zvyčajný, obvyklý; normálny; nepríznakový: o. vojak (na rozdiel napr. od dôstojníka); písať o-ým písmom (na rozdiel napr. od ozdobného); o-é pero (na rozdiel napr. od plniaceho); o. zjav, úkaz; o. domáci poriadok bežný, zaužívaný; poľnohosp. o. výsev (na rozdiel napr. od krížového); Okrem obyčajných hostí boli tam mnohí občania, ktorí neboli členmi. (Vaj.) Dalo sa (z listu) vycítiť, že to nie je obyčajné zúfalstvo. (Urb.) Báli sa obyčajnej hory. (Ondr.); o-á teplota okolo 20 °C;
zool., bot. v mnohých názvoch živočíchov a rastlín: veverica o-á; lieska o-á; mat. o. zlomok napísaný v tvare a/b;
2. jednoduchý, prostý; priemerný, všedný; hrubý, nekultivovaný: Boli ti azda moji kamaráti veľmi obyčajní? (Gráf) Doviezol sa na obyčajnom furmanskom voze. (Kuk.) Som iba celkom obyčajný ustatý lodiar z prístavu. (Rúf.); hovor. to je o-á lož, o. podvod, o-é cigánstvo zrejmá lož, zrejmý podvod, zrejmé cigánstvo;
obyčajne prísl.
1. vo väčšine prípadov, zvyčajne, spravidla: Oktaváni, ako obyčajne, mnoho hovoria o maturite. (Ráz.) Obyčajne dym za krátko zmizol. (Hor.)
2. všedne, jednoducho; nekultivovane: urobiť niečo len tak o.;
obyčajnosť, -ti ž. zried. všednosť, priemernosť; nekultivovanosť: Svojím duchom prevyšuje všetku obyčajnosť. (Kal.)
obyčajný príd. csl pravidelne, často (nie výnimočne) sa vyskytujúci; bežný, zvyčajný, obvyklý: Ke_com prišieu̯ na to mesto, bou̯ to običajní ohňíčeg naklaďení (Malatiná DK); Žáden doktor mu nemoheu̯ pomocit, tak potom jeden običajní, né takí viučení (Jablonové MAL); Na hnoj boli dobré aj običajné vláki (Hor. Súča TRČ); Gu običajnej mlacačke treba das śternadz ľudzi (Rankovce KOŠ); Ket pohar vodi nabral, ta perli na ňim buľi, a teras, to jag običajna voda (Buglovce LVO) L. običajní prut (Trakovice HLO) - nepacovaný viničný prút použitý na sadenie; običajni vojak (Sobrance) - radový vojak bez hodnosti; običajná píla (Lamač BRA) - píla bez oblúka s jedným držadlom; obyčajne prísl.: Običajňe sa brau̯ tag jedon-dva snopi domou pre hit (Lišov KRU); Aľe už običäjňe si ňeveďela sama poraďiť, nu keť prišľi bolesťi, nu už_ej mať pomáhala (Žaškov DK); V leťe običajňe ňebívalo téj roboti (Adamovce TRČ); Teras trima veśeľe ľem jeden dzeň, običajňe f sobotu (Rankovce KOŠ); Takoj za koscom išla običajňe žena zo šerpom a ukladala na porvislo po dva hušata do jednoho snopa (Brezina TRB)