obyčaj -e ž. ustálený spôsob, zvyk: domáca, národná o.; podľa starej o-e
□ mať o., v o-i (hlasno hovoriť);
obyčajový príd.: o-é právo
obyčaj -je pl. G -jí D -jam L -jach ž., zried. obyčaj -ja pl. N -je m. ▶ (častým opakovaním) ustálený spôsob konania, správania niekoho; syn. zvyklosť, zvyk: ľudové obyčaje; tradičné vianočné, veľkonočné obyčaje; obyčaje spojené s narodením dieťaťa; výskum rodinných obyčají, obyčajov; zachovávať staré obyčaje; osvojiť si novú o.; poznať obyčaje predkov; dedinčania vítali hostí podľa miestnej obyčaje, podľa miestneho obyčaja; brechať je psia o.; U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj. [ľudová pieseň] ▷ práv. právna obyčaj uznané pravidlá správania, ktoré vznikli zachovávaním zvyklostí, obyčajové právo, zvykové právo (pretrvávajúce v nepísanej podobe) □ mať obyčaj, v obyčaji niečo robiť zvyknúť niečo robiť
formalita 1. ustálená vonkajšia podoba úkonu: pasové formality • forma: to je len forma bez akéhokoľvek obsahu • formálnosť • konvencia (ustálený spôsob niečoho): spoločenské konvencie • zvyklosť • návyk • zvyčaj • obyčaj
2. p. formalizmus
obyčaj p. zvyk
prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznania • kniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzus • zvyk • obyčaj • zvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj
2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
obyčaj, -e, -í ž. (zried. i obyčaj, -a, -ov m.)
1. (častým opakovaním) ustálený spôsob konania, zvyk, návyk: Obyčaj to bola. Idúcich z prvého orania, aby úroda bola hojná, oblievali. (Urb.); stará, starodávna, ustálená, nová, ľudová o.; miestna, domáca o.; špatná, nepekná, zlá o.; mať o., mať v o-i niečo robiť; urobiť niečo z o-e, podľa o-e, proti o-i; to je jeho o. robieva to; U nás taká obyčaj, sekeru si požičaj (keď nemáš, si požičaj). (z ľud. pies.); držať sa starých obyčajov (Vaj.); Taký je obyčaj medzi priateľmi. (Kuk.); (gazdovia) neskazení mestom a jeho obyčajmi (Taj.)
● hovor. koľko krajov, toľko obyčajov všade sú iné zvyky, iné obyčaje;
2. nár. povaha, povahové, charakterové vlastnosti: Len to ju mýli, že je obyčajou hlaváň. (Tim.);
obyčajový príd.: práv. o-é právo právne normy, ktoré vznikli zachovávaním zvyklostí
(jedna) obyčaj; (bez) obyčaje; (k) obyčaji; (vidím) obyčaj; (hej) obyčaj!; (o) obyčaji; (s) obyčajou;
(dve) obyčaje; (bez) obyčají; (k) obyčajam; (vidím) obyčaje; (hej) obyčaje!; (o) obyčajach; (s) obyčajami;