obyčaj [-aj, -ej] m/ž
1. ustálený spôsob konania jednotlivca počas života, návyk: gestliby vcžen u nektereho zley natury a običege mistra anebo geho zeny nemohol zustawati (CA 1765); v ginssych welkych panuw običay gest (DUBNICA n. V. 1723)
L. mať/mávať (za) o., mať v o-i byť/bývať navyknutý: Mogzess smilnikow mel obyčeg wesseti (TC 1631); remeselnyczy z bolestne pracze ruku swych zywyty se obyčeg magu (B. ĎARMOTY 1730); predessle w običegi mawal z aresstanti se modlewaty (LIPTOV 1773); Michal prawu ruku na prawjm lyce za obycag ma trimat; oči, s kterima trucovito do zemy hledet w običage ma (Kur 1784-90; 18. st)
F. soli panskeg kdi gemu (majerovi) dagu pre pansku lichwu, takowu len dwa-trikrat pre običag tegže lichwe panskeg obliznut da, pred geho pak krawu a owczamy we dne y w noci takowa stawa (HRÁDOK 1715) aby sa nepovedalo
2. ustálený spôsob konania vžitý v nej. spoločenstve, zvyk, tradícia: sprawy a običege, ktere mezy sebu wsseligake zhromaždeny (cechu) držy; pobožny običeg pry udielowany chudym almužny, tenž czech opowrhaty nema (TRENČÍN 1579); učinil sem kupu dole oznamenu, protož pro slussnu pričinu a običeg vrad muog bil sem zložil na Matteya Mattulu, gedneho zs počtu prysažnych (SLIAČE 1602); wedle starodawneg obiczage s tich rib p. Kocz take prodawal (SKALICA 1687); tuto a takowuto običeg, z radostnikom chodeny, milostiwe panstwy neuznawsse (KLÁŠTOR p. Z. 1724); masar za incorporatiu, kteru ginače podle običagi a zwiklostj nasseg krstom zweme, zlozil zl. 1 (PUKANEC 18. st)
L. obečna običeg gest, že len w gedenasti tiden po narozenj Krista Pana se oračka začina (PR 18. st) je všeobecne známe; dľa, vedľa o-a koho na spôsob niekoho, napodobením zvyku, konania, niekoho: teplý paraxismus dostanúc, mnoho počal dle običaja lekáruv viprávaťi a všeliké nemoci vikladaťi (BR 1785); (zviera) bi mne na kusj bilo roztrhlo, kdibich vedle običege pastjruw remenjm pancjrem prioden nebil (PT 1796); držať o., držať sa o-a zachovávať zvyky, tradície: gaki ge w obcy obyčag y ty téss drž taki (GV 1755); musíme sa držaťi običaga tutaďe panujícího (BR 1785); je(st) (tomu) o., v o-i, bol o., býva(la) o., o. sa zachováva, má (sa) o. je zvykom, zvykne sa, bolo/bývalo zvykom: Martin se panij swu dietom Polakowicz za gich a na gich otcžiznu trzista zlattych vplnie wyplnil a odložil tak, yako obyczey gest wyplniti (ŽK 1479); prosyl, ako panom swogich milosti, ssebi ste mu raczyli wsyty odpusszeni od pana Rewagiho pana Jana, yako tomu gest wssade obiczeg (D. ŠTUBŇA 1569 KL); zeby sse slobodyl hotar w panstwe mesky dobytok pasty, jak obyczay bywala (H. MIČINÁ 1611); za ratuzom žalar se ma obyčeg stawety (KoB 1666); u nas až posawad ten obyčag se zachowawa, ze k wichodu slunce hornia strana wzdiczky negstarssiho brata placou diely prinaležegj (MARTIN 1731); aby pozatim urad, gak obycžag posawad bil, se nepremenal (SPIŠ 1785); to asnaď preto jest v običaji u ňích, bi na víc strán víc ňetrovili (BR 1785); w horúcem komjne kropag wodi običag má sa zatopowati (BlR 18. st); do o-a, na o. vojsť stať sa zvykom, niečím bežne používaným: incessit mos: do objčagu wesslo; in morem venit: wesslo na obyčag (KS 1763)
3. (zvykovým právom ustálený) postup, spôsob konania, uskutočňovania nej. deja:
L. (Melicher Koza) toho domu ne zaloznym obyczegem uzywa, nez ze ten dom on sprawedliwe kupil (P. ĽUPČA 1561 práv) ako záloh, formou zálohu; mi w takowich weczech podle powinnosti nasseg rownim obiczagem chczeme se zachowat (MARTIN 1583) rovnako; zraczo zlodeyski, czo mogu luku zlodeyskim obyczegem spasass ako zlodey (TURIEC 1583) protiprávne, násilne; obywatel zmužily, pewny, do boge gsucy, od Petra ludnegssy učineny, ňe tak, gak predtim twrdeg obyčegy (KrP 1760) drsných zvykov; ex abundanti: nad objčag (KS 1763) neobyčajne, mimoriadne; mezi dwogeními čítam š a w, čo snaď proťiwné sá buďe nekemu zdáť, a i mňe, uznám také sá zdálo, pokúď na holý mlúwená obicag pozoruwal sem (BE 1794) na výslovnosť; uxorem furtim adduxit: vnosným obyčegem přiwedl ženu (PD 18. st) únosom, unesením; bratským, priateľským, susedským o-om spôsobom, kt. je bežný osobám navzájom si žičlivým, mimosúdne: oni sami dwu bratrzi zwrchugmenowany bratrskym a dobrowolnym obyczagom se zmlowili (o polovici domu) (P. ĽUPČA 1558); mi zasie w czem muozeme W. Milostem suseczkym a pratelskym obiczegem chczeme sie oddaty (BLATNICA 1589); dedičným, večitým, večným o-om dedične, natrvalo: pan Ianoss Plati y z pany manželku dobrowolnie prodali su dom swuoy panu Girykowi Domkowi wieczitym obyczegem prodali (!) ze wssemy uzytky k temu domu nalezytymy; kteruzto tretinu Balaž Bzdocha chtell diedicznim prawem a obiczegem obdrzety; Jančzo a Rozyna wečnym a diedicznym obyčegom w teyže summe (štvrtinu) y s dietkami y s potomky magi vžiwati a odbywati (P. ĽUPČA 1562; 1579; 1585); iným, inším o-om ináč, inak: tehda ja již bych musel jiným obyčegem človeku poraditi (ČABRAĎ 1541 E); Walent Salat, Gerussa, manzelka geho, any syroty a njktery pokrwny bud prawem, bud ginssim obyčegem priznawati se (k statku) nesmely (SLIAČE 1602); (pod) takovým o-om, na (tento) o., (s) týmto, týmž(e) o-om v tom zmysle, tak, takto: ten dom Petrass prodal, ale tim obiczegem, gestlize ty penize k mey rucze a k mym syrotam pusty (ŽK 1454); wiznawam tiemto listem, isze sem czastokrat znamenitie a neslechetnie prowinul protiw panu Krzistoffowj Wrkotczowj takowym obiczegem, sze sem dobrim zemanom na dom gich kwalten (!) biehal y slowy nepotczwymi hanyl; memv takowemv prowinieny me Geho Milost okazati raczil pod takowym obyczegem (L. HRÁDOK 1501 SČL); ta kupe na tento obycžey se dokonala (L. TRNOVEC 1536); tymz obyczegem wyznali przedrzeczeny synowe pana Martina Bakalare (P. ĽUPČA 1552); kazen gemu gest odpusstena s tym obyčegem, aby se toho gynym časem nykdy nedopusstel; Madlena wiedla zalobu na Janča Messku, sweho ocyma, a na Mathussa, sweho bratra, s tymto obyčegem, že by ona byla sweg matkj k wernym rukam schowaty dala fl 3; wssakže se mezy sebow dobrowolne po prawe tymto obyčegem w dome p. richtare (strany) porownaly (S. ĽUPČA 1603; 1613); po druhe zase tymže obyčajem ohen veliky postavili (BOCA 1610); žiadnym, nižiadnym o-om nijako, za nijakých okolností, v nijakom prípade: od kterehossto (Ferianc Kaloštu) dluhu nižadnym obyczegem wzity nemuožeme (SIELNICA 1576); ten dluch od neho nemozem maty zyadnym obiczegem, aby my zaplatyl (ŽARNOVICA 1579); ktorýmkoľvek, ktorýmžkoli, všeliakým, všelikterakým o-om akýmkoľvek spôsobom, akokoľvek: my wssiczkny sluzebniczy protyw oppatrnym panuom miesta Bardieyowa y wssie obczi tiemto listem wsselikterakim obiczegem wistrziehamy (MUSZYNA 1453 SČL); wssichni wieznowe, kterymzkoli obyczegem zgimani su, kdyz listowe dokonany a wydany budu, hned magi propussczeni byti (TRNAVA 1460 SČL); ya pani manzelku mu y potomkow mich w tem zawezugi, abi oni tento zapis muog wsseliakim obiczegem drzeli a pewnili (PARÍŽOVCE 1566 E); wezmi ambrozky, martanie, kopru a ruthi, vczin s toho prach a poziweg kterimkolwek obiczegem (LR5 18. st); po, podľa, vedľa o-a, o-e obyčajne: role, které bi se totiss popravilj s trusem, wedle opiczage (!) dvoge obsiti abi se mohlo zobrat slobodne (SEBEDRAŽIE 1685); meo more: po obyčagu (KS 1763); jako pak jídlá mnohé a rozličné bili donášané, tak také podle običaja aj mnohé a rozličné reči bili rozsívané (BR 1785); vziať si v o. zvyknúť si na niečo: toto na nas chcice met včile (:to jest vin forovani a spravovani:) vzali by si i potom v obyčej (SMOLENICE 1538 LP) zvykli si; w těch mjstách, w kterých suchých zelyn zapalowanj zlý obyčeg wzalo (PH 1770) sa zaužívalo; twrde s fisspanmy priprawene žiwotky w wetssy običegy gsu u nas nežly mekssy (ŠD 1784) sa používajú, nosia
F. gesly z suchym ňegakym obyčagem k prácám reholi pohybugess, mnjch negsy (BlR 18. st) bez zápalu, s nezáujmom
4. spôsob zmýšľania a z neho vyplývajúceho správania sa, spôsob života, mrav(y): mos: obiczag, mraw (VT 1648); tam se muže učiti a dobre cwičiti w polityki a w politickych mrawoch a obicegech (LEVOČA 1752); perversus mos: rozpústily mraw, obyčag; philosophia moralis: umeni obyčagúw; universi mores: prewraceny obyčag (KS 1763)
F. alia terra, alios mores postulat: kolik kragů, tolik običegů (SiN 1678) všade sú iné zvyky, mravy; animum mutant, gui trans mare currunt: widenj welikých kragůw nenaprawý običegů (SiN 1678) návštevou cudziny sa ešte nezlepšia zvyky a mravy
5. práv ustálené právne ustanovenia, úzus; zvykové právo: ya Zoffia, hrabinka, dawam plnu mocz a prawo timto listem wierzitelom swym y gegich erbom, ze mne budu moczi tim wssim obyczegem a prawem napominati, tak yakoz zemie Morawska anebo Vherska za prawo ma (STARHRAD 1508 SČL); predložene gsu nam nektere giste artikule anebo običege mesta Gelssawy (CA 1609); podle obyčzage paria lystow od statku nam w rozdjele wydateho czeram se magu assignowat (OVČIARSKO 1739); politicismus: mestsky porádek, običag, spráwa mestská (KS 1763)
L. podľa (starodávnej) o-e a pobehu/behu práva, podľa o-e a behu mesta, podľa o-a a poriadku svetských práv, vedľa starodávneho o-a a behu vidieckeho, vedľa poriadku a o-a, vedľa behu a o-a na základe zvykového práva, právnych ustanovení a noriem (upravujúcich právne vzťahy občanov mesta/vidieku = stolice): na mnohe pak ustawiczne zaloby pana Krysstoffa Kubinskeho podle obyczege a pobehu prawa nassyho terminy aneb czasy tomu Pawlowi Czymermanowy k dosti uczineny ak wyplaczeny tiech sto zlattych ukladali sme (P. ĽUPČA 1564); Girik Ssruot podle obyczege a behu mestu Rosenberka nalel pred zuplnow radow litkup (RUŽOMBEROK 1573); žeby račili gemu do zapisu dopustiti y take zapysati tu čtwrt wedla poryadku a obicžaga chwalitebneho Trech Sliacžow (SLIAČE 1604); pokorne Vaši Velikomožnost prosime, aby račila okem ocovskym na sve ubohe a bidne podane pohlednuti a nas vedle starodavneho obyčeje a behu vidieckyho nynejšiho, jak moneta mezi nami beži, zanechati (VÝCHODNÁ 17. st LP); summa ta wedle behu a običege položena bila Ladislao Milecz alias Muka we trech dokonanich terminoch zuplna (MARTIN 1628); podle obyczege a poradku swetskych praw (KRUPINA 1683-85); podle starodawneg obycage w swem Mihély podlužen bude sýt (MODRA 1709)
F. ingenuitas: zemánstwj, prirozená sloboda, obyčag zemansky (KS 1763) zemianské právo, privilégiá zemanov
6. pravidelný chod, pravidelnosť, zákonitosť pohybu: které (oblaky) dokolá choďá, kamkolwek wúla spráiwca wodila by gich na wssecko, čo by gym prikázal nad obyčagem kolečka zémského (KB 1757)
F. u nas porekadlo gest: Noc swu običag ma (MK 18. st) beh, zákonitosti
7. náb (o kresťanstve) súhrn a dodržaiavanie nej. náboženských zvykov al. predpisov: aby ono (dieťa) mohlo w praweg wiere a we wssech skutcziech dobrych a obicžegech krestianskych ruósti a rozmahati se (BAg 1585); podla ustanovenia bozieho y podla obiczaga cyrkwe swatei wsseobecnei (prisahám), aze gu (:ho:) nikda neopustjm (RS 1625); vžitečnegssj a tym dussam bezpečnegssj gest, aby wedle običagu wichodnjch cirkwj tem klerikom staw manželsky se dowolil (WO 1670); ceremonia: porádek cyrkewny, posweceny spúsob neb porádek, običag (KS 1763); podle postniho običagu neny su zastrene oltary (KP 18. st)
8. bibl posvätné úkony, obrady, ceremónie: (Pán) rozkaze mé y poswecené obyčage a ustanoweni opátrowal (KB 1757); pontificales libri: nagwyžssyho kneza knihi, w kterych sw. obyčage a ceremonie pisali (KS 1763)
9. príčina, dôvod: Wassa Panska Milost, snad obizage tomu newyete, yak ho (hnoj) druhy ras merat budu, teda se na mire misi chybet nemalo (D. ŠTUBŇA 1569 KL)