obvyklý príd. kniž. zvyčajný, bežný, obyčajný: o. spôsob, o. druh, ísť o-ou cestou;
obvykle prísl.: oneskoril sa ako o.;
obvyklosť -i ž.
obvykle 2. st. -lejšie prísl.
obvykle 2. st. -lejšie prísl. ▶ obvyklým spôsobom; ako je zvykom vo väčšine prípadov al. situácií; ničím nie výnimočne; s pravidelným, opakovaným výskytom; syn. zvyčajne, obyčajne: skončilo sa to ako o.; ďalšia časť rokovania prebiehala ako o.; na koncertoch býva o. vynikajúca atmosféra; ceny svadobných kytíc sa o. pohybujú od 45 do 80 €; stará pani sa o. zdržiava doma; jedával o. sám; o. sa správa nenútene; bylina sa najobvyklejšie užíva ako odvar; na stanovenie diagnózy stačí o. prehliadka u kožného lekára; začínajúce upchatie mliekovodov sa hlási hrčkou, napätím až bolesťou v prsníku, obvyklejšie prebieha bez teploty a celkovej slabosti
obvykle 1. p. zvyčajne 2. porov. tradičný
zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší
porov. aj obyčajný 1
obvyklý príd. obyčajne, bežne sa vyskytujúci, bežne používaný ap., obyčajný, bežný, zaužívaný: robiť svoju o-ú prácu, odbaviť niečo o-ým spôsobom, ísť na obyčajnú prechádzku, sadnúť si na svoje o-é miesto; dostať o-ú odmenu za niečo; Po obvyklých poklonách Zandome nezačal o kupectve, ako očakával kapitán. (Kuk.);
obvykle prísl. obyčajne, zvyčajne, bežne: podať lepší výkon ako o.; Schádzavanie sa obvykle o šiestej. (Hruš.);
obvyklosť, -ti ž.