obvyklý príd. obyčajne, bežne sa vyskytujúci, bežne používaný ap., obyčajný, bežný, zaužívaný: robiť svoju o-ú prácu, odbaviť niečo o-ým spôsobom, ísť na obyčajnú prechádzku, sadnúť si na svoje o-é miesto; dostať o-ú odmenu za niečo; Po obvyklých poklonách Zandome nezačal o kupectve, ako očakával kapitán. (Kuk.);
obvykle prísl. obyčajne, zvyčajne, bežne: podať lepší výkon ako o.; Schádzavanie sa obvykle o šiestej. (Hruš.);
obvyklosť, -ti ž.