Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst un

obvod -u m.

1. čiara ohraničujúca istú plochu; dĺžka tejto čiary: o. Zeme, mesta; o. štvorca, o. hlavy; elektrotech. elektrický o. vodivé spojenie istej kombinácie prvkov pripojených na zdroj elektr. energie; → integrovaný o.

2. vymedzený správny celok, územie, oblasť: zdravotnícky, volebný, stavebný o.;

obvodový príd. k 1: o. múr; o-á rýchlosť;

obvodný príd. k 2: o. lekár, o-á knižnica

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obvod ‑u m.; obvodový; obvodný

obvod -du pl. N -dy m. 1. i mat.čiara ohraničujúca nejaký plošný útvar (v matematike geometrický obrazec), nejakú plochu al. povrch niečoho (i guľatého, valcovitého a pod.); celková dĺžka tejto čiary: o. štvorca, obdĺžnika; vzorec na výpočet obvodu kruhu; vypočítať o. a obsah trojuholníka; odmerať krajčírskym metrom o. hlavy, hrudníka, pása, bokov; stará lipa s obvodom kmeňa 6 metrov; žiacke celky môžu hrať futbal s loptou, ktorej o. je 64 až 68 cm; Vonkajší obvod opevnenia [hradiska] je dlhý 2,5 km [...]. [KSl 1986]
2. ▶ okrajová časť nejakej plochy, nejakého priestoru, územia, okraj, kraj: po obvode ihriska sú ochranné siete; takmer celý o. ostrova tvorí pláž; výstavba komunikácií po obvode zastavaného územia mesta; na obvode blízkeho hrebeňa bolo vidieť mnoho opustených baní, zvyšky násypov, v svahu vyhĺbené jarky [P. Glocko]; Dobre ňou [fľašou] pohrká, vyčká, kým sa na obvode hladiny usadí perlový ruženček [...]. [K. Jarunková]; V reštaurácii so stolmi rozostavanými po obvode hrá barová kapela pomalú pesničku. [S. Háber]
3. fyz., eltech. ▶ súhrn prvkov tvoriacich uzavretú dráhu, ktorou prebieha nejaký fyzikálny dej, okruh: elektrický o. vodivé spojenie určitej kombinácie prvkov pripojených na zdroj elektrickej energie; magnetický o. sústava feromagnetických telies spojených tak, že nimi preteká spoločný magnetický tok; integrovaný o. elektronická súčiastka zložená z viacerých jednoduchších prvkov tvoriacich jeden kompaktný celok vykonávajúci zložitejšie funkcie, pričom môže byť analógový, digitálny a hybridný; rezonančný o. obvod s dvoma vývodmi, ktorý sa vytvorí paralelným al. sériovým spojením kondenzátora a cievky a pri ktorom vzniká pri rezonančnej frekvencii rezonancia; dostupný aj ako kompaktná súčiastka; uzavretý, uzatvorený prúdový o.; zostaviť, zapojiť o. podľa schémy zapojenia
4. ▶ vymedzený územný al. správny celok; vymedzené správne územie so špeciálnou funkciou: územný o. obce, kraja; správny o. obecného úradu; vojenský o. priestor slúžiaci na zabezpečenie úloh obrany a bezpečnosti štátu (napr. aj na výcvik vojakov); volebné obvody; zdravotný o. pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast; majetok obvodu železničných dráh; služobný o. Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom; ochranné obvody Tatranského národného parku; obec patrí pod uzlový telefónny o. Liptovský Mikuláš
5. hovor.inštitúcia, úrad a pod. charakteru vymedzeného územného al. správneho celku majúce v názve prívlastok obvodný (napr. obvodné zdravotné stredisko, obvodné oddelenie polície): Lebo doktor na obvode je dnes predovšetkým gerontológ, chápete? [J. Puškáš]; Ja truľo, mal som ísť radšej na zubarinu, tí majú aj na obvodoch raj! [V. Handzová]; Ak totobyť oddelenie vrážd, tak radšej ostanem do smrti na obvode, – povedal kolegovi, keď znova nasadol. [D. Dán]

obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕsveľkosť: odmerať si veľkosť hlavy

2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsokrajón: policajný obvod, okrsok, rajónrevír: lesný obvod, revírzastar. dištrikt

3. p. okraj 1


okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • krajpokrajzried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesaperiféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska

2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti


územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územieoblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasťpásmozóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zónaobvod: volebný obvodkniž. regiónkrajinakraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený krajkniž. teritórium: historické teritórium štátu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obvod, -u m.

1. čiara ohraničujúca nejaký plošný útvar, nejakú plochu;

geom. súčet dĺžok všetkých úsečiek a kriviek ohraničujúcich nejakú plochu: o. štvorca, trojuholníka; o. stromu, o. kmeňa; o. hlavy, krku, hrudníka; o. Zeme je 40 000 km;

fyz. uzavretá dráha, ktorou prebieha nejaký fyzikálny dej; okruh: prúdový o., elektrický o., magnetický o.;

2. vonkajšia, okrajová časť nejakého priestoru, okraj, kraj niečoho: domy na obvode mesta; Kolo pred hudcami sa úži. Na jeho obvode stoja šiesti mladí ženáči. (Kuk.)

3. vymedzené územie ako oblasť pôsobnosti nejakej osoby, ustanovizne al. ako administratívna, organizačná ap. jednotka, oblasť: o. pôsobnosti nejakého úradu; matričný o., požiarny o., volebný o., revírny o., zdravotný o.;

obvodový (obyč. k 1, 2) i obvodný (obyč. k 3) príd.: obvodový pevnostný múr okolo pevnosti; fyz. obvodový uhol, obvodová rýchlosť; obvodný lekár, tajomník, obvodný sekretariát, obvodná knižnica pre istý obvod, pre isté územie, pre istú oblasť

Morfologický analyzátor

obvod podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) obvod; (bez) obvodu; (k) obvodu; (vidím) obvod; (o) obvode; (s) obvodom;

(štyri) obvody; (bez) obvodov; (k) obvodom; (vidím) obvody; (o) obvodoch; (s) obvodmi;

obvod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) obvod
G (bez) obvodu
D (k) obvodu
A (vidím) obvod
L (o) obvode
I (s) obvodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) obvody
G (bez) obvodov
D (k) obvodom
A (vidím) obvody
L (o) obvodoch
I (s) obvodmi

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum STANIČNÝ OBVOD v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LUČENEC

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor