obvinenie -nia -ní s. 1. práv. (i z čoho; pre čo) ▶ (v trestnom práve) procesný úkon vyšetrovateľa al. policajného orgánu, ktorý na základe zistených skutočností oznámi podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vznesie voči nej vinu v úradnej písomnej forme: policajné uznesenie o obvinení podozrivej osoby pre prečin výtržníctva; prokurátor zrušil o. ako neopodstatnené; čeliť obvineniam z trestných činov lúpeže a vraždy; muža zbavili obvinenia na základe nových dôkazov □ vzniesť proti niekomu obvinenie obviniť niekoho
2. (i z čoho) ▶ tvrdenie o niekom, že svojím konaním porušil nejaké pravidlo (právne, morálne) al. dohodu; pripísanie viny niekomu, niečomu na niečom (i v rozpore so skutočnosťou), obžalovanie: vážne, závažné o.; krivé, falošné o.; odmietnuť, poprieť, vyvrátiť nespravodlivé o.; brániť sa proti obvineniu; nechce riskovať obvinenia; vmietla mu do tváre o. obvinila ho; na jeho adresu často prichádzali obvinenia; o. z korupcie, z nevery sa nezakladá na pravde; pokúšala som sa zľahčiť jej obvinenie úsmevom [E. Farkašová]; Počúva obvinenia, z ktorých tryská hnev. [J. Lenčo]
▷ ↗ i obviniť