obvinenie -nia -ní s. 1. práv. (i z čoho; pre čo) ▶ (v trestnom práve) procesný úkon vyšetrovateľa al. policajného orgánu, ktorý na základe zistených skutočností oznámi podozrivej osobe, že je vinná zo spáchania trestného činu, a vznesie voči nej vinu v úradnej písomnej forme: policajné uznesenie o obvinení podozrivej osoby pre prečin výtržníctva; prokurátor zrušil o. ako neopodstatnené; čeliť obvineniam z trestných činov lúpeže a vraždy; muža zbavili obvinenia na základe nových dôkazov □ vzniesť proti niekomu obvinenie obviniť niekoho 2. (i z čoho) ▶ tvrdenie o niekom, že svojím konaním porušil nejaké pravidlo (právne, morálne) al. dohodu; pripísanie viny niekomu, niečomu na niečom (i v rozpore so skutočnosťou), obžalovanie: vážne, závažné o.; krivé, falošné o.; odmietnuť, poprieť, vyvrátiť nespravodlivé o.; brániť sa proti obvineniu; nechce riskovať obvinenia; vmietla mu do tváre o. obvinila ho; na jeho adresu často prichádzali obvinenia; o. z korupcie, z nevery sa nezakladá na pravde; pokúšala som sa zľahčiť jej obvinenie úsmevom [E. Farkašová]; Počúva obvinenia, z ktorých tryská hnev. [J. Lenčo] ▷ ↗ i obviniť
obvinenie p. obžaloba
obžaloba pripísanie viny niekomu • obvinenie • obžalovanie: film je neskrývanou obžalobou, obvinením, obžalovaním režimu
obvinenie, -ia str. práv. tvrdenie o niekom, že svojím konaním porušil isté pravidlo (obyč. právne)
(jedno) obvinenie; (bez) obvinenia; (k) obvineniu; (vidím) obvinenie; (hej) obvinenie!; (o) obvinení; (s) obvinením;
(štyri) obvinenia; (bez) obvinení; (k) obvineniam; (vidím) obvinenia; (hej) obvinenia!; (o) obvineniach; (s) obvineniami;