obväz -u m. materiál (obyč. gáza) použ. na ovinutie chorej, poranenej časti tela: škrobový, gypsový o.; obviazať ruku o-om; lykový o. v záhradníctve;
obväzový príd.: o. materiál
obväz -zu pl. N -zy m. 1. ▶ zdravotnícky materiál (napr. gáza) al. prostriedok určený na ovinutie časti tela v rámci liečby al. prevencie; tento materiál, prostriedok vhodne upravený na tele: sterilný, nesterilný hydrofilný o.; krycí, sací, obkladový, náplasťový o.; podporný, fixačný, nápravný, tlakový o.; šatkový, ovínadlový, dlahový o.; penový o. určený na nehojace sa rany al. rany s rizikom vzniku infekcie; priložiť na poranenie biely o.; nosiť na nohe sadrový o.; mať ruku v obväze; prekryť ranu sterilným gázovým obväzom; vyvrtnutý kĺb treba znehybniť elastickým obväzom; Na štvrtý deň napoludnie sa zjavil v dome otec s hlavou v špinavých obväzoch, celý zakrvavený sa opieral o palicu. [A. Pauliny] □ tekutý obväz nepálivý ochranný sprej na ošetrenie drobných rán 2. ▶ čo plní funkciu tohto zdravotníckeho materiálu (napr. pruh látky); syn. ovínadlo: obväzy z prestieradiel; trhať, strihať plátno na obväzy; kýpeť ruky mal obviazaný provizórnym obväzom z vlastných šiat; telo múmie zahaľujú obväzy; Biela košeľa je dobrá aj na obväz. [L. Ťažký]; pren. Marec sňal januárové obväzy. [J. Zambor] roztopil sa sneh ▷ ovoc. lykový obväz pruh lyka na obväzovanie poškodených, poranených častí stromu (najmä pri štepení) 3. lek. ▶ ošetrovanie, ošetrenie, ovinovanie, ovinutie chorej, poranenej časti tela (sterilným) materiálom al. iným ovínadlom, obväzovanie, obviazanie: pacient potrebuje o. krku; zvládnuť cirkulárny o. hlavy; o. rany sa robí po jej dôkladnej dezinfekcii
obväz materiál, prostriedok na ovinutie poranenej časti tela • zastar. obväzok • zried. obvinok (Šoltésová) • hovor. fáč: strhol mu z hlavy obväz, fáč • ovíjadlo • ovínadlo • obvínadlo (pruh látky slúžiaci ako obväz) • bandáž (pevný ochranný obväz): dať si bandáž na koleno • gáza (riedka tkanina používaná ako obväz) • náplasť (malý obväz na prilepenie)
obväz, -u m. pruh tkaniny používaný na obväzovanie chorých miest na tele (obyč. rán); pruh tkaniny upravený, ovinutý na chorej (obyč. poranenej) časti tela: Donesie obväz, obväzuje mu prst. (Stod.) Vybral z truhličky obväzy a masti a obkrútil mu nimi pokaličené údy. (Jégé) Na hlave má divný, kostrbatý obväz. (Stod.) Dvadsaťpäťtisíc, — tisol Sýkora cez zuby, sťaby stŕhal z boľavej rany obväz. (Urb.); lek. núdzový, sťahujúci, kompresívny, elastický, fixujúci o.; sadrový o. napustený roztriedenou sadrou, ktorá neskôr stvrdne; ovoc. lykový o. pruh lyka na obväzovanie poškodených, poranených častí stromu (najmä pri štepení);
obväzový príd. slúžiaci na obväzovanie, vhodný na obväzovanie: o. materiál, o-á vata, gáza
(jeden) obväz; (bez) obväzu; (k) obväzu; (vidím) obväz; (hej) obväz!; (o) obväze; (s) obväzom;
(dva) obväzy; (bez) obväzov; (k) obväzom; (vidím) obväzy; (hej) obväzy!; (o) obväzoch; (s) obväzmi;