obuch m.
1. strsl, čiast. zsl, vsl plochá (tupá) strana rôznych druhov sekier, valašiek, motýk ap. na opačnej strane ostria: Ňebi obuchom, zahubíš sekeru! (Kalinovo LUČ); Obuchom udreu̯, hovädo otpadlo hňeť (Dol. Kubín); Tote tupe na śikire, to obuch (Dl. Lúka BAR); A veckaj položiľi na pňaka, biľi zo śekeru, z obuhom, a še porozdvojovalo (Rozhanovce KOŠ); obuch (Kovarce TOP, Fačkov ŽIL)
2. nástroj slúžiaci na roztĺkanie, drvenie ap., kyjak, tĺk: Ovaľ ho obuchom! (Kociha RS); Z obuchom sa buchá po suchém fazulnišči, abi sa s neho vimlácila fazula (Trakovice HLO); obuch (Tesáre TOP)
3. čiast. szsl úzka sekera s dlhým poriskom: Nabrúsel obuch a rúbal (Prosné PB); Veru, ten sa ňeraz na ňu z obuchom rozehnal (Zborov n. Bystr. KNM)
4. expr. nadávka hlúpemu človeku: Ale, to je obuch, ten dobre ňiž_ňeurobí (Návojovce TOP); Ťi obuch sprosťí! (St. Hory BB); To ci je obuch, aňi prežehnac sa ňevie (Prosné PB);; obušisko s. zvel. expr. k 3: Také obušisko aňi ňezdvihňe (Prosné PB)
obušisko p. obuch