Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obuť -je -jú dok.

1. natiahnuť na nohy (obuv): o. si čižmy, topánky; dieťa sa o-lo samo; byť teplo o-tý; hovor. o. si pančuchy

2. zaobuť: o. celú rodinu;

nedok. obúvať -a

// obuť sa hovor. expr. rázne sa pustiť: o. sa do nedostatkov začať ich odstraňovať; o. sa do roboty, o. sa do súpera;

nedok. obúvať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obuť ‑je ‑jú dok.; obuť sa

obutie -tia -tí s. 1. iba sg. ▶ výrobky zhotovené z kože al. iného materiálu, určené najmä na ochranu nôh pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod., obuv, topánky: dobré, vhodné, nevhodné o.; vziať si do batoha náhradné o.; oblečenie a o. sme mali jarné
2. motor. profes. ▶ gumové obruby kolies, pneumatiky: kvalitné o. motorky; tento rozmer patrí k najpoužívanejším obutiam modelov triedy malých áut; Po zime je určite potrebné vymeniť zimné obutie auta za letné [...]. [Sme 2006]
3. ▶ použitie obuvi (v rámci nosenia): čižmy na jedno o.; stav topánok zodpovedá dvom obutiam vonku; opätky sa neošúchajú po pár obutiach; ponožky sú po troch obutiach deravé
▷ ↗ i obuť, obuť sa


obuť obuje obujú obuj! obul obujúc obutý obutie dok. 1. (čo (komu); čo na čo) ▶ natiahnuť al. navliecť na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: o. si topánky, papuče, ponožky; o. si pevnú obuv; o. dieťaťu kolieskové korčule; ľahké obutie aj vyzutie čižiem; zaspať obutý a oblečený; tenisky má obuté naboso, na bosú nohu; Keď som si bol istý, že bude pršať, obul som si galoše a vtedy som bol rád. [V. Šikula]; pren. o. koňa podkuť
2. (koho, čo) ▶ postarať sa, aby mal niekto obuv; obstarať al. poskytnúť niekomu obuv, zaobuť niekoho; vybrať niekomu obuv: musí o. syna do tábora; treba o. hromadu komparzistov; viete, ako správne o. dieťa?; firma obuje aj miestny futbalový klub
3. motor. profes. (čo) ▶ dať, natiahnuť na kolesá pneumatiky: o. auto, motorku; je čas o. letné pneumatiky
fraz. publ. obuť [si] kopačky hrať futbal, nastúpiť na futbalový zápas; publ. obuť [si] korčule hrať hokej, nastúpiť na hokejový zápas; publ. obuť [si] strelecké kopačky dať vo futbalovom zápase gól
nedok.obúvať


obuť sa obuje sa obujú sa obuj sa! obul sa obujúc sa obutý obutie sa dok. 1. (do čoho; ø) ▶ natiahnuť al. navliecť si na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: o. sa do čižiem, do korčulí; o. sa obuvákom, pomocou obuváka; na obutie sa používame vyvýšené miesto; obleč sa, obuj sa a choď na nákup!
2.obstarať si, kúpiť si obuv, topánky, príp. pančuchový tovar, zaobuť sa; vybrať si obuv: o. sa na šport, na zimu; dobre sa o. do hôr; Vyše tisíc korún. Tak som sa zaobliekol, obul, aj som si kúpil kilo tej drahšej klobásy [...]. [L. Ťažký]
3. hovor. expr. (do čoho) ▶ rázne sa pustiť do niečoho; intenzívne sa začať niečím zaoberať: o. sa do práce, do učenia; v lete sa obuje do štúdia angličtiny; Keď sa obujem do nejakého športu, tak chcem patriť k tým lepším. [Šp 2007]
4. expr. (do koho, do čoho) ▶ slovne zaútočiť na niekoho, na niečo, začať niekoho, niečo (ostro, nepríjemne) kritizovať: hráči sa obuli jeden do druhého, do seba; o. sa do rozhodcu; politik sa tvrdo obul do médií; Za štyri roky sme nezaznamenali prípad, že by sa bol vyslovene obul do vlastnej vlády. [HN 2010]
nedok.obúvať sa


obúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; ø) ▶ naťahovať al. navliekať si na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: pomaly, dlho sa o.; o. sa do čižiem; o. sa posediačky, postojačky; o. sa vo dverách, po ceste, cestou von; dieťa sa už obúva samo; Klial, keď si naťahoval nohavice, keď sa obúval, keď išiel do humna [...]. [S. Rakús]; pren. Už sa netreba ani obúvať, nakupovať [onlajn] môžete rovno z postele. [Sme 1998] netreba nikam chodiť
2.obstarávať si, kupovať si obuv, topánky, príp. pančuchový tovar, zaobúvať sa; vyberať si obuv: o. sa do spoločnosti; vkusne sa oblieka a obúva; viaceré speváčky sa obúvajú v zahraničí; zásada je teplo sa v zime o.
3. hovor. expr. (do čoho) ▶ rázne sa púšťať do niečoho; intenzívne sa začínať niečím zaoberať: po jedle sa s chuťou obúva do práce v záhrade; večer sa obúvali do nemčiny
4. expr. (do koho, do čoho) ▶ slovne útočiť na niekoho, na niečo, začínať niekoho, niečo (ostro, nepríjemne) kritizovať: pri každej príležitosti sa obúval do žien; neopováž sa o. do mojej rodiny!
dok.obuť sa


obúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (komu); čo na čo) ▶ naťahovať al. navliekať na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: o. dieťaťu topánku; o. si ponožky, pančuchy; k smokingu si treba o. čierne lakovky; obúva ľavú papuču na pravú nohu; o. si korčulei fraz.; Ešte som si nevedel zaviazať šnúrky, a tak ma obúvala mama alebo babička. [InZ 2003]; pren. o. kone podkúvať
2. (koho, čo) ▶ starať sa, aby mal niekto obuv; obstarávať al. poskytovať niekomu obuv, zaobúvať niekoho; vyberať niekomu obuv: deti treba šatiť, o.; fabrika obúvala celú krajinu; hráča bude o. známa firma; na vkusných topánkach vidno, že ho obúva manželka
3. motor. profes. (čo) ▶ dávať na kolesá pneumatiky: o. auto; jazdci rallye prejavili záujem o. svoje vozidlá práve našimi pneumatikami; zimné pneumatiky obúvam oveľa skôr, než napadne prvý sneh
fraz. publ. obúvať [si] kopačky hrať, hrávať futbal; publ. obúvať [si] korčule hrať, hrávať hokej, nastupovať na hokejový zápas
dok.obuť

navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1


obuť p. zaobuť


obuť sa 1. porov. zaobuť 2. p. osopiť sa


okríknuť skríknutím, krikom napomenúť, vyjadriť nesúhlas, hnev a pod. • obkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho): okríkol deti, aby mlčaliexpr.: ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho) • obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • zarevaťzrevaťzakričaťskríknuť (na niekoho): zakričali, skríkli na nás, aby sme cudzie nebralirozkričať sarozkríknuť sa (na niekoho): bez príčiny sa na nás rozkričal, rozkríkolexpr. zarútiť (Timrava): surovo zarútiť niekohozried. zaseknúť (Kukučín)expr.: zahriaknuťzakríknuťzavrátiť (krikom obyč. umlčať): nezniesol odpor, každého zahriakol, zavrátil, zakríkolosopiť saexpr.: oboriť sa (na niekoho) • nár. ocapiť sa (Šikula)skočiť (do niekoho) • vyskočiť (na niekoho) • vyrútiť sa (na niekoho) • obuť sa (do niekoho) • hovor. expr. zhurtovať (na niekoho; ostro niekomu niečo povedať, prudko slovne zareagovať): skočil do mňa, vyskočil na mňa hrubým spôsobom; bezdôvodne sa na nás vyrútil


osopiť sa prudkým, ostrým spôsobom (obyč. s hnevom, výčitkou a pod.) niekomu niečo povedať • expr.: oboriť savyrútiť sa: zlostne sa osopil na okolostojacich; oboril sa, vyrútil sa na mňa, aby som nezavadzalhovor. expr. obuť sa (slovne do niekoho) • expr. zahartusiť: Otec zahartusil: daj mi už pokoj!expr.: skočiť (do niekoho) • vyskočiťvyletieť (na niekoho): podráždene na mňa vyskočilexpr.: pustiť sananosiť sa (do niekoho): z ničoho nič sa pustila, nanosila do mňanapadnúť (slovne): napadol prednášateľa, že nevraví pravduokríknuťobkríknuť (niekoho) • obkríknuť sa (na niekoho) • expr.: obrýknuť (niekoho) • obrýknuť sa (na niekoho) • ohriaknuť (niekoho) • ohriaknuť saobhriaknuť sa (na niekoho; krikom vyjadriť nesúhlas, hnev a pod.) • expr. zried. zobrykovať sa (Šoltésová)skríknuťzakričať (na niekoho) • expr.: zrevaťzarevaťzahrmieť (na niekoho): skríkol, zreval, zahrmel na syna, že nedodržal sľubhovor. expr.: zhurtovať: zhurtovali na nás, aby sme mlčaliexpr.: vybrechnúťvyšteknúťzhavknúť (na niekoho)


zaobuť zaobstarať obuv pre niekoho, obyč. v dostačujúcom množstve • obuť: treba nám celú rodinu zaobuť, obuťvyobúvať (postupne všetkých dobre obuť) • poobúvať (postupne, viacerých): na zimu musíme deti poobúvať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obuť, obuje, obujú, obul, obutý, rozk. obuj dok.

1. (čo komu, na čo; koho, čo do čoho) natiahnuť, navliecť na nohy, na nohu (obuv): o. si (na nohy) topánky, čižmy, papuče; Preobliekol sa do chaláta, obul črievice. (Vaj.) Ženské topánky na opuchnuté nohy obuť nemohla. (Ondr.); o. niekoho do krpcov; Obliekla som ho (dievčatko), obula a šla som s ním do záhrady. (Janč.) Klepol pätou neobutej čižmy na zem. (Kal.); noha obutá naboso (Urb.); v papučiach obutých na bosú nohu (Jes.); pren. hovor. o. koňa podkuť; o. auto, bicykel dať, natiahnuť na kolesá plášte: (Dunlop a Michelin) sa postarali o to, aby bicykel obuli. (Hor.)

2. (koho) postarať sa niekomu o obuv, zaopatriť niekomu obuv, zaobuť: Keď nám prikážu obuť celú Kirgíziu, tak ju aj obujeme. (Jil.);

nedok. obúvať, -a, -ajú

|| obuť sa

1. (do čoho) natiahnuť si, navliecť si na nohy obuv: o. sa do čižiem; dobre, teplo sa o.; Ľúto mu je, keď sa musí obuť do školy. (Ráz.)

2. zadovážiť si obuv, zaobuť sa;

3. hovor. expr. (do koho, do čoho) rázne, ostro sa pustiť do niekoho, do niečoho (obyč. začať ostro kritizovať); ostro napadnúť niekoho, niečo (obyč. kritikou, výčitkami): Vtedy sa do Gavlasa obuli aj sociálni demokrati a povláčili ho po novinách. (Jil.) Kružlich sa obul do nedostatkov v doprave. (Karv.);

nedok. obúvať sa

Morfologický analyzátor

obuť dokonavé sloveso
(ja) obujem VKdsa+; (ty) obuješ VKdsb+; (on, ona, ono) obuje VKdsc+; (my) obujeme VKdpa+; (vy) obujete VKdpb+; (oni, ony) obujú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obul VLdsam+; (ona) obula VLdsaf+; (ono) obulo VLdsan+; (oni, ony) obuli VLdpah+;
(ty) obuj! VMdsb+; (my) obujme! VMdpa+; (vy) obujte! VMdpb+;
(nejako) obujúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor