Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obuť -je -jú dok.

1. natiahnuť na nohy (obuv): o. si čižmy, topánky; dieťa sa o-lo samo; byť teplo o-tý; hovor. o. si pančuchy

2. zaobuť: o. celú rodinu;

nedok. obúvať -a

// obuť sa hovor. expr. rázne sa pustiť: o. sa do nedostatkov začať ich odstraňovať; o. sa do roboty, o. sa do súpera;

nedok. obúvať sa

obutie -tia -tí s. 1. iba sg. ▶ výrobky zhotovené z kože al. iného materiálu, určené najmä na ochranu nôh pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod., obuv, topánky: dobré, vhodné, nevhodné o.; vziať si do batoha náhradné o.; oblečenie a o. sme mali jarné
2. motor. profes. ▶ gumové obruby kolies, pneumatiky: kvalitné o. motorky; tento rozmer patrí k najpoužívanejším obutiam modelov triedy malých áut; Po zime je určite potrebné vymeniť zimné obutie auta za letné [...]. [Sme 2006]
3. ▶ použitie obuvi (v rámci nosenia): čižmy na jedno o.; stav topánok zodpovedá dvom obutiam vonku; opätky sa neošúchajú po pár obutiach; ponožky sú po troch obutiach deravé
▷ ↗ i obuť, obuť sa

obuť obuje obujú obuj! obul obujúc obutý obutie dok. 1. (čo (komu); čo na čo) ▶ natiahnuť al. navliecť na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: o. si topánky, papuče, ponožky; o. si pevnú obuv; o. dieťaťu kolieskové korčule; ľahké obutie aj vyzutie čižiem; zaspať obutý a oblečený; tenisky má obuté naboso, na bosú nohu; Keď som si bol istý, že bude pršať, obul som si galoše a vtedy som bol rád. [V. Šikula]; pren. o. koňa podkuť
2. (koho, čo) ▶ postarať sa, aby mal niekto obuv; obstarať al. poskytnúť niekomu obuv, zaobuť niekoho; vybrať niekomu obuv: musí o. syna do tábora; treba o. hromadu komparzistov; viete, ako správne o. dieťa?; firma obuje aj miestny futbalový klub
3. motor. profes. (čo) ▶ dať, natiahnuť na kolesá pneumatiky: o. auto, motorku; je čas o. letné pneumatiky
◘ fraz. publ. obuť [si] kopačky hrať futbal, nastúpiť na futbalový zápas; publ. obuť [si] korčule hrať hokej, nastúpiť na hokejový zápas; publ. obuť [si] strelecké kopačky dať vo futbalovom zápase gól
▷ nedok. ↗ obúvať

obuť sa obuje sa obujú sa obuj sa! obul sa obujúc sa obutý obutie sa dok. 1. (do čoho; ø) ▶ natiahnuť al. navliecť si na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: o. sa do čižiem, do korčulí; o. sa obuvákom, pomocou obuváka; na obutie sa používame vyvýšené miesto; obleč sa, obuj sa a choď na nákup!
2. ▶ obstarať si, kúpiť si obuv, topánky, príp. pančuchový tovar, zaobuť sa; vybrať si obuv: o. sa na šport, na zimu; dobre sa o. do hôr; Vyše tisíc korún. Tak som sa zaobliekol, obul, aj som si kúpil kilo tej drahšej klobásy [...]. [L. Ťažký]
3. hovor. expr. (do čoho) ▶ rázne sa pustiť do niečoho; intenzívne sa začať niečím zaoberať: o. sa do práce, do učenia; v lete sa obuje do štúdia angličtiny; Keď sa obujem do nejakého športu, tak chcem patriť k tým lepším. [Šp 2007]
4. expr. (do koho, do čoho) ▶ slovne zaútočiť na niekoho, na niečo, začať niekoho, niečo (ostro, nepríjemne) kritizovať: hráči sa obuli jeden do druhého, do seba; o. sa do rozhodcu; politik sa tvrdo obul do médií; Za štyri roky sme nezaznamenali prípad, že by sa bol vyslovene obul do vlastnej vlády. [HN 2010]
▷ nedok. ↗ obúvať sa

obúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; ø) ▶ naťahovať al. navliekať si na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: pomaly, dlho sa o.; o. sa do čižiem; o. sa posediačky, postojačky; o. sa vo dverách, po ceste, cestou von; dieťa sa už obúva samo; Klial, keď si naťahoval nohavice, keď sa obúval, keď išiel do humna [...]. [S. Rakús]; pren. Už sa netreba ani obúvať, nakupovať [onlajn] môžete rovno z postele. [Sme 1998] netreba nikam chodiť
2. ▶ obstarávať si, kupovať si obuv, topánky, príp. pančuchový tovar, zaobúvať sa; vyberať si obuv: o. sa do spoločnosti; vkusne sa oblieka a obúva; viaceré speváčky sa obúvajú v zahraničí; zásada je teplo sa v zime o.
3. hovor. expr. (do čoho) ▶ rázne sa púšťať do niečoho; intenzívne sa začínať niečím zaoberať: po jedle sa s chuťou obúva do práce v záhrade; večer sa obúvali do nemčiny
4. expr. (do koho, do čoho) ▶ slovne útočiť na niekoho, na niečo, začínať niekoho, niečo (ostro, nepríjemne) kritizovať: pri každej príležitosti sa obúval do žien; neopováž sa o. do mojej rodiny!
▷ dok. ↗ obuť sa

obúvať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (komu); čo na čo) ▶ naťahovať al. navliekať na nohu, na nohy obuv, topánky, príp. pančuchový výrobok chrániaci pri chôdzi, pred chladom, teplom, vlhkom a pod.: o. dieťaťu topánku; o. si ponožky, pančuchy; k smokingu si treba o. čierne lakovky; obúva ľavú papuču na pravú nohu; o. si korčule ↗ i fraz.; Ešte som si nevedel zaviazať šnúrky, a tak ma obúvala mama alebo babička. [InZ 2003]; pren. o. kone podkúvať
2. (koho, čo) ▶ starať sa, aby mal niekto obuv; obstarávať al. poskytovať niekomu obuv, zaobúvať niekoho; vyberať niekomu obuv: deti treba šatiť, o.; fabrika obúvala celú krajinu; hráča bude o. známa firma; na vkusných topánkach vidno, že ho obúva manželka
3. motor. profes. (čo) ▶ dávať na kolesá pneumatiky: o. auto; jazdci rallye prejavili záujem o. svoje vozidlá práve našimi pneumatikami; zimné pneumatiky obúvam oveľa skôr, než napadne prvý sneh
◘ fraz. publ. obúvať [si] kopačky hrať, hrávať futbal; publ. obúvať [si] korčule hrať, hrávať hokej, nastupovať na hokejový zápas
▷ dok. ↗ obuť

obuť, obuje, obujú, obul, obutý, rozk. obuj dok.

1. (čo komu, na čo; koho, čo do čoho) natiahnuť, navliecť na nohy, na nohu (obuv): o. si (na nohy) topánky, čižmy, papuče; Preobliekol sa do chaláta, obul črievice. (Vaj.) Ženské topánky na opuchnuté nohy obuť nemohla. (Ondr.); o. niekoho do krpcov; Obliekla som ho (dievčatko), obula a šla som s ním do záhrady. (Janč.) Klepol pätou neobutej čižmy na zem. (Kal.); noha obutá naboso (Urb.); v papučiach obutých na bosú nohu (Jes.); pren. hovor. o. koňa podkuť; o. auto, bicykel dať, natiahnuť na kolesá plášte: (Dunlop a Michelin) sa postarali o to, aby bicykel obuli. (Hor.)

2. (koho) postarať sa niekomu o obuv, zaopatriť niekomu obuv, zaobuť: Keď nám prikážu obuť celú Kirgíziu, tak ju aj obujeme. (Jil.);

nedok. obúvať, -a, -ajú

|| obuť sa

1. (do čoho) natiahnuť si, navliecť si na nohy obuv: o. sa do čižiem; dobre, teplo sa o.; Ľúto mu je, keď sa musí obuť do školy. (Ráz.)

2. zadovážiť si obuv, zaobuť sa;

3. hovor. expr. (do koho, do čoho) rázne, ostro sa pustiť do niekoho, do niečoho (obyč. začať ostro kritizovať); ostro napadnúť niekoho, niečo (obyč. kritikou, výčitkami): Vtedy sa do Gavlasa obuli aj sociálni demokrati a povláčili ho po novinách. (Jil.) Kružlich sa obul do nedostatkov v doprave. (Karv.);

nedok. obúvať sa