obtiahnutý -tá -té 2. st. -tejší príd.
obtiahnutý -tá -té 2. st. -tejší príd. ▶ (o oblečení) majúci menšiu veľkosť, ako je potrebné; obopínajúci telo al. jeho časti, priliehavý, tesný; syn. vypasovaný: o. strih saka; obtiahnutá kožená kombinéza; v móde sú obtiahnuté sukne; kúpiť si obtiahnuté tričko; dovoliť si veľmi obtiahnuté šaty; nosiť čo najobtiahnutejšie džínsy; dáva prednosť obtiahnutejším veciam ▷ ↗ i obtiahnuť, obtiahnuť sa
obtiahnutý p. tesný 1
tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavý • hovor.: obtiahnutý • vypasovaný • pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavice • kniž. upätý • zried. upiaty (Jesenská) • úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už malé • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký
2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustný • nepriedušný • hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáver • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký
3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbe • úzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličky • stiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu
4. p. blízky 2, úzky 2, 3
obtiahnutý i obtiahly príd. 1. csl pokrytý na povrchu; ovinutý, zahalený: Tím povojňíčkom bolo (dieťa) opťa̋hnutuo (Žaškov DK); Šabľa biu̯a optáhnutá višívaním ručníkem (Záh. Ves MAL); Co to má znamenat, že to čérné súkno je optáhu̯é kol miesta? (Záh. Bystrica BRA); Verh domu je opcahnuti (Chrasť n. Horn. SNV) 2. strsl, zsl stiahnutý v tesnom, priliehavom odeve: Hápki po koľená, zadog opťähnutí, aňi komeďijäntka (Párnica DK); Optáhnuté zme boli f_tem kroji (Mor. Lieskové NMV) L. opcahnuta plachta (Jenkovce SOB) - napnutá plachta na posteli
obtiahnutý [-tia-, -ťá-], obtiahly [-tá-] príd 1. omotaný, ovinutý, pokrytý, potiahnutý na povrchu niečím, obopätý: pod slamenim dachem s pokognegssim duchem nagdess odpoczinutj, než w palote slawneg karpitj obtahleg (BV 1652); to se nema rozumeti o stolicach drewenych drahu materii obtahnutych (SP 1696); on geden čas celý swět z prowazi obtahnutý widěl (RW 1702); kolowrat aneb kolyeszko zelezom obtyahnute (NITRA 1737); stoly z woskowim platnom obtahnute; kočy s kožu obtgiahnute (M. KAMEŇ 1772; 1774); x. pren žiwot tento gest udice diabla z pastwu mrzkich rozkossich obtáhnuta (VP 1764) s množstvom nástrah 2. majúci na povrchu nej. obal, obalený: confecta saccharata: cukrem obtahnuté wěcy (TT 1745); concrustatus: kúrú obtáhnúty (KS 1763); (šašky) plodja se w hrbe z wegcuw w zemi obtahnute blanu, ktera kdiš se rospukne, mlade windu a wiletga (PR 18. st) 3. opevnený, ohradený: kdiby rodičowe nassy, Adam a Ewa, w swé swátosti bily zustaly, nebilo by potreby any domy, any hrady, any mesta murem obtahnute staweti (COB 17. st)