obstrihať dok. strihaním (dookola) skrátiť, obstrihnúť: o. konáre, živý plot, o. (si) nechty
● o. niekomu → krídla;
nedok. obstrihávať -a, obstrihovať
obstrihať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ strihaním (dookola, zo všetkých strán) postupne odstrániť (drobné) časti z niečoho; syn. ostrihať: o. (si) nechty, vlasy, fúzy; o. suché kvety z kríkov; o. trčiace konce látky nožnicami; starká obstrihala okraje cesta 2. (čo (od čoho)) ▶ strihaním zbaviť niečo niečoho (na celom povrchu al. ako celok) a tak upraviť do určitého tvaru, strihaním skrátiť; syn. ostrihať: o. vinič; obstrihané agáty na dvore; pán s obstrihanou bradou; o. sliepke krídla skrátiť, ostrihať perie na krídlach; mať pred domom obstrihaný živý plot; koruna stromu je dokonale upravená, obstrihaná; predkreslený tvar obšite nahrubo po línii a opatrne obstrihajte od zvyšnej látky; Nechá rásť ten strom, kedy-tedy ho obstrihá. [R. Sloboda]; pren. expr. [...] parlament obstrihal vládny balík o dve tretiny. [Sme 1998] obmedzil, zredukoval ◘ fraz. obstrihať niekomu krídla/krídelká obmedziť niekomu voľnosť, aktivitu ▷ nedok. ↗ obstrihávať, obstrihovať
obstrihávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, obstrihovať -huje -hujú -huj! -hoval -hujúc -hujúci -hovaný -hovanie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ strihaním (dookola, zo všetkých strán) postupne odstraňovať nejakú časť niečoho; syn. ostrihávať: o. si vlasy, fúzy; obstrihával listy z čínskej ruže; kanárikovi v klietke treba často o. pazúriky; keď som obstrihávala zádery, skoro na každom prste som si urobila ranku; na prístupovej ceste sa budú o. konáre v jarných mesiacoch; obstrihovali koňom chvosty, aby vraj dobre ťahali 2. (čo (od čoho)) ▶ strihaním zbavovať niečo niečoho (na celom povrchu al. ako celok) a tak upravovať do určitého tvaru, strihaním skracovať; syn. ostrihávať: o. kríky, stromy; o. trávnik nožnicami; majitelia často obstrihávali svojho pudla; tuja dobre znáša obstrihovanie; A Jano Medlen, či mrzlo, či slnko hrialo, len okliesňoval, obstrihával, vytínal, klčoval a kopal, kým humno nebolo čisté a rovné ako dlaň. [J. Nižnánsky]; pren. expr. Pomstou mu boli surovosti a sústavné obstrihovanie právomoci. [Sme 1998] obmedzovanie ▷ dok. ↗ obstrihať, obstrihnúť
obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov • vymedziť • kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum • kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami • lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar
2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiť • znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt • zúžiť: zúžiť okruh pôsobností • kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín • redukovať • zredukovať: (z)redukovanie stavu armády • reštringovať • zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií • paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku • minimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresať • obstrihať • okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet
obstrihať 1. p. ostrihať 2. p. obmedziť 2
ostrihať strihaním skrátiť al. odstrániť (čo rastie); strihaním zbaviť niečo niečoho, a tým upraviť • obstrihať • obstrihnúť (dookola): ostrihať, obstrihať si vlasy, nechty; ostrihať ovcu, trávnik • vystrihať (dôkladne ostrihať) • expr.: ošmýkať • ošniapať • obšniapať • subšt. oštucovať: ošmýkali ho dohola • poobstrihávať • poobstríhať • poobstrihúvať • poobstrihovať (postupne, na viacerých miestach): poobstrihával konáre, poobstríhal živý plot • pristrihnúť (trocha): pristrihnúť fúzy • podstrihnúť (odspodu): podstrihol jej vzadu vlasy
obstrihať, -á, -ajú dok. (čo) strihaním dookola oddeliť (okraj, konce) z povrchu; strihaním dookola skrátiť, upraviť; ostrihať: o. si nechty; o. kríky, o. živý plot; Stojí pod ostrihaným klenom na kraji chodníka. (Ondr.) Vlasy, ktoré ešte len včera si bol pekne za uši začesával, sú dolu: obstrihal mu ich mlynár. (Kuk.) Čierne fúzy mu viseli dolu s čiernou bradou, obstrihané akosi do štvorca. (Jes.);
pren. obmedziť, okyptiť: stanovy spolku, v mnohom neurčité a nejasne široké, nadto nadovšetko ešte obstrihané (Vaj.); Záveje obstrihali samotárovi Timotejovi i poslednú radosť. (Gab.) Berlínsky kongres obstrihal ustanovenia san-stefanské. (Škult.)
● hovor. o. niekomu krídla, krídelka, hrebienok obmedziť ho, urobiť skromnejším, poslušnejším, menej výbojným ap.;
nedok. obstrihávať, obstrihúvať, zried. i obstríhať, -a, -ajú