obstarať dok.
1. zaobstarať, zadovážiť, zaopatriť: o. obživu pre rodinu, o. materiál, o. si látku na kabát
2. zabezpečiť, zariadiť: o. rýchlu pomoc, o. dovoz surovín;
nedok. obstarávať -a
obstarať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -raný -ranie dok. (čo (komu/pre koho), zried. koho) ▶ cieľavedome získať, nadobudnúť, obyč. niečo materiálne, zaopatriť; postarať sa o zabezpečenie, vybavenie niečoho potrebného, zariadiť, zadovážiť; syn. zaobstarať: o. lieky, materiál, lístky do divadla; o. nákup pre štvorčlennú rodinu; o. si ubytovanie; o. priestory na konferenciu; o. žiakom potrebné veci do školy; nemali možnosť o. si informácie; obstaral mu falošné doklady; obstarali si mladého psa; na večer si obstarali k synovi varovkyňu; obstarajte nám odvoz z letiska!; o. pomoc pre raneného; o. odvoz pokazeného auta; predávajúci je povinný o. objednaný tovar v dohodnutej lehote; náklady na obstaranie nových technológií; obstaranie územného plánu obce; podmienky obstarania podielov menšinových vlastníkov podniku; Už som bola rozhodnutá, že ideálneho partnera nenájdem a obstarám si dieťa sama, keď sa objavil. [VNK 2000] ▷ nedok. ↗ obstarávať
obstarávanie -nia -ní s.: ekon., práv. verejné obstarávanie ▶ zákonné pravidlá a postupy (určené pre verejné inštitúcie, samosprávy a iné organizácie uvedené v zákone) zacielené na úsporu verejných prostriedkov pri zadávaní zákaziek na dodanie tovaru, na stavebné práce, na služby, pri zadávaní koncesií a pri súťažiach návrhov ▷ ↗ i obstarávať
obstarávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. (čo (komu/pre koho, pre čo), zried. koho) ▶ cieľavedome získavať, nadobúdať obyč. niečo materiálne, zaopatrovať; starať sa o zabezpečenie, vybavenie niečoho potrebného, zariaďovať, zadovažovať; syn. zaobstarávať: o. lieky pre chorých; ovocie a zeleninu si ľudia obstarávajú na trhovisku; obstarávali im potraviny; o. pohreb príbuzného; o. kúpu, predaj nehnuteľností; oddelenie obstarávajúce styk s médiami; správca obstaráva stavebné práce; obstarávajú si sezónnych robotníkov; znížiť náklady na obstarávanie a servis počítačov; leteckú poveternostnú službu obstarávajú pre civilné letectvo orgány štátnej meteorologickej služby; Zákon mal pomôcť mestám aj štátnym organizáciám obstarávať tovar i služby za čo najmenej peňazí. [Pt 1999] ▷ dok. ↗ obstarať
obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou
2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)
3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu
4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne
starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!
2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru
3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!
p. aj trápiť sa
4. p. starieť sa
obstarať, -á, -ajú dok.
1. (čo, koho komu, pre koho) zadovážiť, opatriť, zaopatriť, zaobstarať, získať: Sluha musel obstarať vozík. (Taj.) Chlapci mi povedali, kam si mám ísť lístok obstarať. (Taj.) Bežia si obstarať furmana. (Heč.) Aj pečať (na spis) som obstaral. (Stod.); o. prúd pre dedinu (Min.);
2. kniž. (čo) postarať sa o niečo, vykonať niečo: Preniesť batožinu som ho objednal na zajtra, ale vrátnik sám sa ponúkol, že to obstará sluha z hotela. (Kuk.);
nedok. obstarávať, -a, -ajú