Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obstáť -stojí -stoja dok.

1. vydržať stáť: o. na jednej nohe

2. vydržať (niekde, pri niekom): pri čítaní dlho neo-í; nič pred deťmi neo-í neudrží sa

3. ukázať sa vyhovujúcim, osvedčiť sa: o. pri skúške, v súťaži; námietka, argument neo-í

kto sa bojí, neo-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obstáť ‑stojí ‑stoja ‑stál dok. (vydržať, osvedčiť sa)

obstáť -tojí -toja obstoj! -tál -tojac -tátie dok. 1. (ako; ø) ▶ vydržať stáť (na nohách): o. na jednej nohe aj bez pomoci; najhoršie bolo o. v plnom autobuse; je taký unavený, že už nevládze o.; bez palice by som na týchto nohách ani neobstála; Len čo [dieťa] pocíti, že obstojí bez držania, obráti sa a hybaj preč od matky. [R. Sloboda]
2. často v zápore al. po zápore (kde; ø) ▶ byť schopný (pokojne) stáť, postáť al. dlhšie sa zdržať na jednom mieste, vydržať, pobudnúť niekde: chlapec je živý, ani chvíľu neobstojí; od vzrušenia už nevedela o.; nikdy neobstál na jednom mieste, neprestajne ho to hnalo ďalej; Nenachádzal miesta, kde by dlhšie obstál. [P. Jaroš]; Ale na jarmoku neobstojíš pri jednom šiatri v pokoji ani minútku, oči ti blúdia po námestí, nevedia, na čom zastať. [L. Ťažký]
3. (ako; kde; v čom; pri čom; pred kým, pred čím; ø) ▶ (o človeku) dosiahnuť kladný výsledok; s úspechom niečo vydržať al. dostať sa z istej situácie, odolať niečomu, osvedčiť sa: výborne o. na teste, na prijímacom pohovore, v súťaži; o. so cťou v ťažkej skúške; o. pred svetom, pred ľuďmi; o. pri plnení svojich povinností; o. v novej úlohe; ešte dobre obstál – mohol aj horšie o.; hasiči obstáli v boji s prírodným živlom; Vypočúvali ma na polícii, no obstál som. [Š. Žáry]; Ak chceme obstáť, musia naši [hráči] vyhrať najprv sami nad sebou. [Sme 2009]
4. (ø; v čom; pred čím) ▶ (o neživých, abstraktných veciach) ukázať sa vyhovujúcim, vhodným, náležitým (v určitých podmienkach) al. so zreteľom na niečo, osvedčiť sa, vyhovieť: definícia obstojí aj z pohľadu súčasnej vedy; neobstoja argumenty, výčitky niektorých ľudí, že na to nemali čas; slovenské výrobky dokážu o. v konkurencii; sadenice stromčekov obstáli pred divou zverou; Pochopil som, že v literatúre najlepšie obstojí to, čo by zaujalo poslucháčov pri rodovom ohni. [B. Filan]; Dôkaz bol, pravdaže, nepriamy. Pred súdom by neobstál. [P. Vilikovský]; Jeho výčiny by možno obstáli ako námet humoristickej poviedky. [Slo 2002]
5. obyč. v zápore zried. (pri čom, pri kom) ▶ byť schopný zaoberať sa dlhšie nejakou činnosťou; vydržať pri niečom, pri niekom: Pri čítaní dlho neobstál. [A. Lacková-Zora]; Ženu! A keby to zle vypálilo, neobstál by som pri nej do smrti! [J. Skalka]; Nik pri tebe neobstojí, pálenka ťa pripraví o rozum a potom aj o sluhov. [L. Ťažký]
parem. kto sa bojí, neobstojí priveľmi opatrný, nerozhodný človek nebude mať úspech
nedok. k 3obstávať3


obstávať3 -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. zried. (ako; v čom; pri čom; kde; pred čím, pred kým) ▶ dosahovať kladný výsledok; ukazovať sa vyhovujúcim, vhodným, náležitým (v určitých podmienkach) al. so zreteľom na niečo sa osvedčovať, vyhovovať: podozrivý obstáva pri previerkach na detektore lži; obstával v situáciách, v ktorých som ja už nedokázala stáť; v konkurencii obstáva tento nový model veľmi dobre; firma obstáva aj na zahraničných trhoch; existuje precedens, keď takáto pokuta neobstávala pred súdomdok.obstáť

obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1


obsedieť byť schopný zdržať sa dlhšie na jednom mieste, obyč. posediačky (často v zápore al. po zápore) • vydržať: neobsedí, nevydrží (sedieť) doma, pri učení; hniezdi sa, nemôže obsedieťobstáť: pre veľkú horúčosť nemôže v kupé obstáťostaťbyť: je to živé dieťa, neostane, nebude ani chvíľu na jednom mieste


obstáť 1. vedieť, byť schopný stáť dlhší čas na jednom mieste; byť schopný zaoberať sa istou činnosťou dlhší čas (často v zápore) • vystáťvydržať: neobstál, nevystál, nevydržal (stáť) v rade ani hodinu; neobstojí, nevydrží pri knihe ani chvíľuudržať sa (na nohách): od slabosti sa sotva udržal na noháchzastar. obstáť sa (Timrava)obsedieťzotrvať (byť schopný zaoberať sa činnosťou dlhší čas): neobsedí, nezotrvá doma dlhší čas

2. ukázať sa ako vyhovujúci, dosiahnuť kladný výsledok • osvedčiť sa: pred komisiou (dobre) obstál, osvedčil sa; obstojí pri skúškachvyhovieťbyť vyhovujúci: argument, názor nevyhovel, nebol vyhovujúciuplatniť sa (stať sa platným): dobre sa vo funkcii uplatnilkniž. uspieťmať úspech: chce uspieť, chce mať úspech za každú cenu

3. p. obísť 4 4. p. zaobísť sa


pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiťpoprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehaťpolietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezťpreloziťprelaziťpolaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovaťzbrúsiťprebrúsiťpobrúsiťpoliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sapomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovaťzvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú nocpretrvaťprežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročiaudržať sazachovať sauchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovalivystáťobstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáťobsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivývyčkať: vyčkať do koncaostaťzostať: ne(z)ostal s nami nikexpr.: pretárať sapretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčiemeexpr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedilivydolieťudolieť

2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesťuniesťzvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládneuvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladýmiodolaťubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal hostrpieťvytrpieťpretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria

3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiťvyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačímezachovať sauchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydržípotrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána


vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestuobstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť

2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáťvytrpieťpretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpelizakúsiťskúsiťokúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsiliposkusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiťzažiťprekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápeniepodstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku

3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesťstrpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadokvydržať: dieťa plače do nevydržania


zaobísť sa môcť byť bez niečoho, niekoho • obísť sazájsť sa: deti sa nezaobídu, neobídu bez rodičovskej pomoci; zájde sa bez sladkostívystačiťvydržaťvyjsť (prejaviť hospodárnosť, skromnosť): vystačia, vydržia, vyjdú aj s menším prídelom; vydržať bez podporyuskromniť sa (uspokojiť sa s málom): na večeru sa uskromní s kyslým mliekomobstáť: ryba bez vody neobstojí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obstáť, -stojí, -stoja, -stál, rozk. -stoj dok.

1. dokázať, vydržať stáť: Ťažko sa zvliekol z lôžka, ale obstál na nohách. (Jégé) Na nohách neobstojí a sotva už i sedí. (Tim.); o. na jednej nohe

hovor.: na vlase, na vlásku, na nitke, na máčnom máčku ap. obstálo, že (so záporom) ... len-len že ne-...: Na vlase obstálo, že i Rovňany nie sú také ako tie dediny. (Jégé) Obstálo na nitke, že sa nedokrvavili. (Fig.) Len na máčnom máčku obstálo, že Kubas pre parádny pohreb nenechal vnúča zahynúť. (Jégé); niečo obstálo (niekto obstál) iba na nitke, na vlásku ap. len-len že sa niečo nešťastne, tragicky neskončilo (lenlen že niekoho nepostihlo niečo zlé): Iba na nitke čo jej život obstál (Kuk.) len-len že nezomrela.

2. vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť niekde, pri niekom, s niekým: Vo vozňoch nebolo možno obstáť pre horúčosť a muchy. (Jes.) Ani tu neobstál dlho, a to pre svoju ušnú chorobu. (Al.) Iba za dva dni obstáli v špitáli. (Tim.) Veď vieš, že neobstojí (Iľa) medzi nami. (Tim.) A keby to zle vypálilo, neobstál by som pri nej (pri žene) do smrti. (Skal.) Tento beťárik, pri ktorom žiaden učiteľ obstáť nemohol, vysmieval sa Kakerlakovi. (Záb.) Hnev aj s zločincom obstojí. (Sládk.) Pred matkou by nebol obstál. (Urbk.)

3. zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, zachovať, udržať si existenciu, život, trvanie: Čo by ste umreli? — Môžete i obstáť (Tim.) ostať nažive. Prievozník sa spolčil s riekou. Preto obstál so svojou búdou na jej brehu. (Fig.) Boli by najradšej, keby celá trieda sprašťala, len oni aby boli na rumoch obstáli. (Kuk.) Ani slivčie pred nimi neobstálo (Taj.) i to zničili ap.

4. (bez čoho, bez koho) môcť byť, vydržať bez niečoho, bez niekoho, zaobísť sa: Bez mora nemôže obstáť (ľud), ako ani ryba. (Kuk.) To nechápe (Iľa), že Paľo bez nej nemôže obstáť. (Tim.)

5. dosiahnuť kladný výsledok; osvedčiť sa, vyhovieť, ukázať sa vhodným, vyhovujúcim, dostatočným v istých podmienkach al. so zreteľom na niečo: o. v súťaži, v konkurencii, o. v kritike, pred kritikou, o. pri skúške, na skúške, pred skúškou, v skúške; čestne o. (napr. v športe); chcieť, snažiť sa čo najlepšie o. proti silnému súperovi (napr. v športe), o. proti presile (napr. v boji); niečie, nejaké tvrdenie, stanovisko, nejaká mienka, námietka, nejaký názor, argument (dnes už) neobstojí nevyhovuje; nedá sa udržať, ubrániť; Neobstál v tvrdom boji o každodenný chlieb. (Ondr.) Nemôže obstáť v dnešnej bezohľadnej dobe so svojou povahou. (Jégé) Ako obstojím v otázkach, ktoré dostanem? (Pláv.) Cítila, že pred opravdivosťou citu takého človeka nič polovičaté neobstojí. (Tat.) Téza tá mohla obstáť na papieri. (Urb.) Vypočúvali ma na polícii, no obstál som. (Žáry) Všade (Iľa) obstojí, i v Sobote ju doktori chválili (Tim.) vyhovie, uplatní sa. Utratil paholka, ktorý za troch iných v robote obstál (Urbk.) robil za troch.

Kto sa bojí, neobstojí (prísl.) nebude mať úspech, neosvedčí sa;

6. hovor. pochodiť, obísť, neos. povodiť sa niekomu nejako: dobre, zle o.; Vyplatíš-nevyplatíš, ešte ty zle obstojíš. (Jégé) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej starej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.)

|| obstáť sa

1. vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť niekde, pri niekom, s niekým, obstáť V tejto dedine sa ja už neobstojím. (Tim.) Vtedy Ľudovít Štúr v Bratislave už nemohol sa obstáť. (Škult.) Už sa azda ani neobstojím v dome pred švagrovou. (Tim.)

hovor. nič sa jej (mu) na jazyku neobstojí všetko vyklebetí, vyrozpráva;

2. (pred kým, pred čím) zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, udržať si existenciu, život, trvanie: nič sa pred ním neobstojí všetko pokazí, zničí, ukradne ap.

Morfologický analyzátor

obstáť dokonavé sloveso
(ja) obstojím VKdsa+; (ty) obstojíš VKdsb+; (on, ona, ono) obstojí VKdsc+; (my) obstojíme VKdpa+; (vy) obstojíte VKdpb+; (oni, ony) obstoja VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obstál VLdsam+; (ona) obstála VLdsaf+; (ono) obstálo VLdsan+; (oni, ony) obstáli VLdpah+;
(ty) obstoj! VMdsb+; (my) obstojme! VMdpa+; (vy) obstojte! VMdpb+;
(nejako) obstojac VHd+;
obstáť_1 obstáť obstáť_2 obstáť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor