obstáť, -stojí, -stoja, -stál, rozk. -stoj dok.
1. dokázať, vydržať stáť: Ťažko sa zvliekol z lôžka, ale obstál na nohách. (Jégé) Na nohách neobstojí a sotva už i sedí. (Tim.); o. na jednej nohe
● hovor.: na vlase, na vlásku, na nitke, na máčnom máčku ap. obstálo, že (so záporom) ... len-len že ne-...: Na vlase obstálo, že i Rovňany nie sú také ako tie dediny. (Jégé) Obstálo na nitke, že sa nedokrvavili. (Fig.) Len na máčnom máčku obstálo, že Kubas pre parádny pohreb nenechal vnúča zahynúť. (Jégé); niečo obstálo (niekto obstál) iba na nitke, na vlásku ap. len-len že sa niečo nešťastne, tragicky neskončilo (lenlen že niekoho nepostihlo niečo zlé): Iba na nitke čo jej život obstál (Kuk.) len-len že nezomrela.
2. vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť niekde, pri niekom, s niekým: Vo vozňoch nebolo možno obstáť pre horúčosť a muchy. (Jes.) Ani tu neobstál dlho, a to pre svoju ušnú chorobu. (Al.) Iba za dva dni obstáli v špitáli. (Tim.) Veď vieš, že neobstojí (Iľa) medzi nami. (Tim.) A keby to zle vypálilo, neobstál by som pri nej (pri žene) do smrti. (Skal.) Tento beťárik, pri ktorom žiaden učiteľ obstáť nemohol, vysmieval sa Kakerlakovi. (Záb.) Hnev aj s zločincom obstojí. (Sládk.) Pred matkou by nebol obstál. (Urbk.)
3. zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, zachovať, udržať si existenciu, život, trvanie: Čo by ste umreli? — Môžete i obstáť (Tim.) ostať nažive. Prievozník sa spolčil s riekou. Preto obstál so svojou búdou na jej brehu. (Fig.) Boli by najradšej, keby celá trieda sprašťala, len oni aby boli na rumoch obstáli. (Kuk.) Ani slivčie pred nimi neobstálo (Taj.) i to zničili ap.
4. (bez čoho, bez koho) môcť byť, vydržať bez niečoho, bez niekoho, zaobísť sa: Bez mora nemôže obstáť (ľud), ako ani ryba. (Kuk.) To nechápe (Iľa), že Paľo bez nej nemôže obstáť. (Tim.)
5. dosiahnuť kladný výsledok; osvedčiť sa, vyhovieť, ukázať sa vhodným, vyhovujúcim, dostatočným v istých podmienkach al. so zreteľom na niečo: o. v súťaži, v konkurencii, o. v kritike, pred kritikou, o. pri skúške, na skúške, pred skúškou, v skúške; čestne o. (napr. v športe); chcieť, snažiť sa čo najlepšie o. proti silnému súperovi (napr. v športe), o. proti presile (napr. v boji); niečie, nejaké tvrdenie, stanovisko, nejaká mienka, námietka, nejaký názor, argument (dnes už) neobstojí nevyhovuje; nedá sa udržať, ubrániť; Neobstál v tvrdom boji o každodenný chlieb. (Ondr.) Nemôže obstáť v dnešnej bezohľadnej dobe so svojou povahou. (Jégé) Ako obstojím v otázkach, ktoré dostanem? (Pláv.) Cítila, že pred opravdivosťou citu takého človeka nič polovičaté neobstojí. (Tat.) Téza tá mohla obstáť na papieri. (Urb.) Vypočúvali ma na polícii, no obstál som. (Žáry) Všade (Iľa) obstojí, i v Sobote ju doktori chválili (Tim.) vyhovie, uplatní sa. Utratil paholka, ktorý za troch iných v robote obstál (Urbk.) robil za troch.
● Kto sa bojí, neobstojí (prísl.) nebude mať úspech, neosvedčí sa;
6. hovor. pochodiť, obísť, neos. povodiť sa niekomu nejako: dobre, zle o.; Vyplatíš-nevyplatíš, ešte ty zle obstojíš. (Jégé) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej starej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.)
|| obstáť sa
1. vydržať niekde, pri niekom, s niekým byť; dokázať, vydržať, môcť pobudnúť niekde, pri niekom, s niekým, obstáť V tejto dedine sa ja už neobstojím. (Tim.) Vtedy Ľudovít Štúr v Bratislave už nemohol sa obstáť. (Škult.) Už sa azda ani neobstojím v dome pred švagrovou. (Tim.)
● hovor. nič sa jej (mu) na jazyku neobstojí všetko vyklebetí, vyrozpráva;
2. (pred kým, pred čím) zachovať sa, udržať sa, uchrániť sa, udržať si existenciu, život, trvanie: nič sa pred ním neobstojí všetko pokazí, zničí, ukradne ap.