obskákať -káče -káču obskáč! -kákal -káčuc -kaný -kákanie dok. 1. (čo) ▶ skokmi, skákaním obísť niečo: o. celú miestnosť na jednej nohe; dievčatko veselo obskákalo stromy v záhrade; chvíľkami sa sám [harmonikár] nechal strhnúť do takmer bláznivého tempa polky a vtedy obskákal kus námestíčka so strapcom spoločníkov v pätách [E. Borčin]
2. expr. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) skokmi sa rozostaviť okolo niekoho, niečoho, vytvoriac uzavretý kruh, obskočiť, obkľúčiť, obkolesiť: strelca gólu náhle obskáču spoluhráči
3. hovor. expr. (čo) ▶ (o samcoch) uskutočniť pohlavný styk, pohlavne sa spojiť obyč. s viacerými samicami postupne: kohút obskáče sliepku; plemenník obskákal kravy; Prestane lietať odniekadiaľ niekam a nerobí to, čo si myslíme, že by holub robiť mal – pokúšať sa obsadiť všetky strechy v meste, obskákať každú dostupnú holubicu [...]. [G. Murín]; pren. vulg. nestíha o. všetky ženy pomilovať
▷ nedok. k 2, 3 ↗ obskakovať
obskakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. (koho, čo; okolo koho, okolo čoho) ▶ skokmi, skákaním obchádzať niečo, niekoho; robiť skákavé pohyby, skákať okolo niečoho, niekoho: psy na privítanie obskakovali paniu; chlapček obskakoval vianočný stromček, tlieskajúc dlaňami; navarili sme guláš, živánka sa krútila, muži obskakovali okolo súdka, smiali sa, doberali si jeden druhého [L. Ballek]; Franz si mädlí ruky a obskakuje okolo auta. [L. Ťažký]; Tie [deti] sa s ním tešili, obskakovali okolo neho, vyzvedali, ako bolo v tej Amerike. [A. Habovštiak]
2. expr. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) skokmi sa stavať okolo niekoho, niečoho, vytvárajúc uzavretý kruh, obkľučovať, obkolesovať: na chodbe novinári obskakujú poslancov; Dolu Bahencami hockedy strečkovali kone a splašení chlapi ich zavše ani nestačili obskakovať. [V. Šikula]
3. expr. (koho; okolo koho, okolo čoho) ▶ poskytovať niekomu, niečomu prílišnú starostlivosť, (veľmi) horlivo sa starať, byť ustavične pri niekom, pri niečom: čašník obskakuje hostí; jeho priateľka sa rada dá o.; o. okolo chorého, okolo detí, okolo otca; chce byť stále obskakovaná; Nič mu nie je, iba chce, aby sme ho obskakovali. [M. Zelinka]; Obávam sa, že ja by som nedokázala neustále obskakovať okolo domácnosti. [K. Pintér]
4. hovor. expr. (čo) ▶ (o samcoch) uskutočňovať pohlavný styk, pohlavne sa spájať obyč. s viacerými samicami postupne: Kým dva vlky súperia o vodcovstvo v svorke, vlčice obskakuje tretí... [J. Červenák]; Iný vrabec usilovne obskakuje samičku, znovu a znovu, až napokon spustí krídelká a oddychuje na najbližšom konáriku: láska v šípovom kríku. [D. Dušek]
▷ dok. k 2, 4 ↗ obskákať, obskočiť
obskočiť -čí -čia obskoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (koho, čo) 1. zried. ▶ skokom obísť, prejsť okolo niekoho, okolo niečoho, obyč. s cieľom vyhnúť sa, preskočiť: o. prekážku, pľuvance; obskočil basketbalového protihráča
2. expr. ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) skokom, náhle sa okolo niekoho, okolo niečoho postaviť, obskákať, obkľúčiť, obkolesiť: novinári obskočili politika; štvorica policajtov obskočila na čerpacej stanici hľadané auto; na rohu ho obskočilo asi sedem chlapov
3. hovor. expr. ▶ (o samcoch) uskutočniť pohlavný styk, pohlavne sa spojiť so samicou; syn. obskákať: pes obskočí suku; poldruharočný žrebec môže o. kobylu; pren. vulg. Žena sa dá obskočiť. [P. Pišťanek] pomilovať
▷ nedok. k 2, 3 ↗ obskakovať