obskakovať nedok.
1. skákať okolo niekoho, niečoho: pes o-je (okolo) svojho pána
2. expr. zahŕňať pozornosťou, horlivo obsluhovať: o. hostí
obskákať -káče -káču obskáč! -kákal -káčuc -kaný -kákanie dok. 1. (čo) ▶ skokmi, skákaním obísť niečo: o. celú miestnosť na jednej nohe; dievčatko veselo obskákalo stromy v záhrade; chvíľkami sa sám [harmonikár] nechal strhnúť do takmer bláznivého tempa polky a vtedy obskákal kus námestíčka so strapcom spoločníkov v pätách [E. Borčin] 2. expr. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) skokmi sa rozostaviť okolo niekoho, niečoho, vytvoriac uzavretý kruh, obskočiť, obkľúčiť, obkolesiť: strelca gólu náhle obskáču spoluhráči 3. hovor. expr. (čo) ▶ (o samcoch) uskutočniť pohlavný styk, pohlavne sa spojiť obyč. s viacerými samicami postupne: kohút obskáče sliepku; plemenník obskákal kravy; Prestane lietať odniekadiaľ niekam a nerobí to, čo si myslíme, že by holub robiť mal – pokúšať sa obsadiť všetky strechy v meste, obskákať každú dostupnú holubicu [...]. [G. Murín]; pren. vulg. nestíha o. všetky ženy pomilovať ▷ nedok. k 2, 3 ↗ obskakovať
obskakovať -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. 1. (koho, čo; okolo koho, okolo čoho) ▶ skokmi, skákaním obchádzať niečo, niekoho; robiť skákavé pohyby, skákať okolo niečoho, niekoho: psy na privítanie obskakovali paniu; chlapček obskakoval vianočný stromček, tlieskajúc dlaňami; navarili sme guláš, živánka sa krútila, muži obskakovali okolo súdka, smiali sa, doberali si jeden druhého [L. Ballek]; Franz si mädlí ruky a obskakuje okolo auta. [L. Ťažký]; Tie [deti] sa s ním tešili, obskakovali okolo neho, vyzvedali, ako bolo v tej Amerike. [A. Habovštiak] 2. expr. (koho, čo) ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) skokmi sa stavať okolo niekoho, niečoho, vytvárajúc uzavretý kruh, obkľučovať, obkolesovať: na chodbe novinári obskakujú poslancov; Dolu Bahencami hockedy strečkovali kone a splašení chlapi ich zavše ani nestačili obskakovať. [V. Šikula] 3. expr. (koho; okolo koho, okolo čoho) ▶ poskytovať niekomu, niečomu prílišnú starostlivosť, (veľmi) horlivo sa starať, byť ustavične pri niekom, pri niečom: čašník obskakuje hostí; jeho priateľka sa rada dá o.; o. okolo chorého, okolo detí, okolo otca; chce byť stále obskakovaná; Nič mu nie je, iba chce, aby sme ho obskakovali. [M. Zelinka]; Obávam sa, že ja by som nedokázala neustále obskakovať okolo domácnosti. [K. Pintér] 4. hovor. expr. (čo) ▶ (o samcoch) uskutočňovať pohlavný styk, pohlavne sa spájať obyč. s viacerými samicami postupne: Kým dva vlky súperia o vodcovstvo v svorke, vlčice obskakuje tretí... [J. Červenák]; Iný vrabec usilovne obskakuje samičku, znovu a znovu, až napokon spustí krídelká a oddychuje na najbližšom konáriku: láska v šípovom kríku. [D. Dušek] ▷ dok. k 2, 4 ↗ obskákať, obskočiť
obskočiť -čí -čia obskoč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (koho, čo) 1. zried. ▶ skokom obísť, prejsť okolo niekoho, okolo niečoho, obyč. s cieľom vyhnúť sa, preskočiť: o. prekážku, pľuvance; obskočil basketbalového protihráča 2. expr. ▶ (o viacerých ľuďoch al. zvieratách) skokom, náhle sa okolo niekoho, okolo niečoho postaviť, obskákať, obkľúčiť, obkolesiť: novinári obskočili politika; štvorica policajtov obskočila na čerpacej stanici hľadané auto; na rohu ho obskočilo asi sedem chlapov 3. hovor. expr. ▶ (o samcoch) uskutočniť pohlavný styk, pohlavne sa spojiť so samicou; syn. obskákať: pes obskočí suku; poldruharočný žrebec môže o. kobylu; pren. vulg. Žena sa dá obskočiť. [P. Pišťanek] pomilovať ▷ nedok. k 2, 3 ↗ obskakovať
obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákať • poskakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapca • hovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš
2. p. obsluhovať 1
obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostí • posluhovať • slúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorému • opatrovať • ošetrovať • starať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládneho • expr.: obskakovať • skákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detí • hovor.: krútiť sa • točiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo muža • pejor. tancovať: musí tancovať okolo svokry • mať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali
2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábať • manipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovať • nakladať: zle nakladať so zbraňou • zaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom
obskakovať1, -uje, -ujú nedok. (koho, čo, okolo koho, okolo čoho)
1. skákať, poskakovať okolo niekoho, niečoho: Deti ho (Andreja) obskakovali ako nejakú novinku. (Vaj.) Začal (pes) naradovaný obskakovať okolo starého otca. (Janč.) Obskakujúc (Adam) okolo neho (šľachtica), bil ho tým poriskom. (Jégé) Dvaja čierni psíci obskakujú okolo. (Ráz.-Mart.)
2. expr. horlivo, pozorne niečo, niekoho obsluhovať, horlivo sa niekomu, niečomu venovať: Otec obskakuje okolo teľnej kravy, aby mala všetko. (Al.) Obskakovali teda všetci okolo Kakerlaka, predchádzali ho výslužnosťou. (Záb.) Syna veru nik neobskakoval tak ako staríka. (Tomašč.)
obskakovať2 p. obskočiť
obskočiť, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. skokom, razom obkolesiť, obkľúčiť: Obskočila ho (voz) veľká hŕba ľudí. (Kuk.) Obskočilo ich desať-dvanásť chlapov s holými mečmi. (Jégé) Vtedy ho (koníka) obskočili (vlci) a vyhasili mu život. (Ondr.)
2. zried. skokom prejsť okolo niečoho, niekoho: Obskočil (tiger) búdu trojmetrovými krokmi. (Ondr.)
3. expr. zried. získať si, nakloniť si: Všímajte si nádejného tesťa a usilujte sa ho obskočiť. (Ráz.);
nedok. k 1, 2 obskakovať2, -uje, -ujú