Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obsiahnuť -e -u -hol dok.

1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť, občiahnuť: o. si zápästie, o. sud

2. postihnúť al. pochopiť, zvládnuť: o. všetky súvislosti; tvorivo o. celú problematiku

3. byť pojatý (význ. 2), byť zahrnutý: úloha o-tá v pláne

4. kniž. zastar. dostať, získať: o. milosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obsiahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.

obsiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.

obsiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok. 1. (čo (čím)) ▶ rozopätými prstami, dlaňami, ramenami al. plochou nejakého predmetu chytiť, uchopiť dookola obyč. niečo okrúhle, oblé al. zasiahnuť, dotknúť sa niečoho: obvod teriéra za rebrami je možné o. dvoma rukami obopnúť; statný strom nemohli ani dvaja chlapi o. svojimi rukami občiahnuť; má krátke prsty, neobsiahne na klavíri celú oktávu; Stačí, aby kefka pri čistení obsiahla dva zuby, vtedy môžeme tlak smerovať cielene. [Ma 2011]
2. (čo, zried. koho (čím)) ▶ (o ľuďoch) zmyslami al. rozumom zachytiť, zistiť, spoznať, pochopiť niečo, postihnúť; vniknúť do podstaty niečoho, zvládnuť: z výšky môžete zrakom o. celý priestor; pohľadom obsiahol všetkých prítomných; autor obsiahol celú problematiku v dvoch monografiách; jednotlivec je schopný o. len určité množstvo informácií; vedec obsiahol širokú oblasť jazykovedných disciplín; ťažko o. spisovateľa v jedinom článku; Veľmi komplexná téma! Nedá sa obsiahnuť na jeden raz. [InZ 2000]
3. (čo; koľko) ▶ (o veciach, o javoch) pojať do súhrnného celku, do seba, urobiť súčasťou, zabrať; syn. zahrnúť, zachytiť: film sa usiluje o. väčšie množstvo tém; výstava nemohla o. rozmernejšie práce; v týchto mapách je obsiahnuté celé Slovensko; pamäť telefónu obsiahne 255 kontaktov a 50 esemesiek; v tejto myšlienke je obsiahnuté všetko; [...] básne obsiahli obdobie jeho 30-ročného pôsobenia v literatúre. [LT 2001]; Len z mála vrcholov na Slovensku je taký nádherný a fantastický výhľad, ktorý obsiahne obrovskú plochu a vysoký počet rôznych pohorí. [Sme 2010]
4. kniž. al. náb. (čo) ▶ stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného a pod., dostať, dosiahnuť, získať: o. plnosť pravdy o našom bytí; mnohí chcú o. večný život

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať darzískať: získal niekoľko platní od priateľahovor.: vyfasovaťfasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odevinkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávkynadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získaťzadovážiťzaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na exportutŕžiťstŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý ziskdôjsťprísť: došiel k majetku podvodmivyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanieexpr. uloviť: ulovil hotový majetokkniž. zožať: zožať potleskkniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkthovor. chytiť: chytiť chrípkuodniesťodniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesiehovor. vyfasovaťinkasovaťutŕžiťstŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmechhovor. expr.: zliznúťzlízať: zlizol zauchoiron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3


obomknúť chytiť dookola rukami, dlaňami al. prstami (obyč. niečo okrúhle, guľaté) • oblapiťobchytiť: obomkol, oblapil strom; obomkol, obchytil stĺp oboma rukamiobčiahnuťobsiahnuť: dlaňami neobčiahol, neobsiahol jeho svalnaté ramenoobopnúťobopäť: s láskou mu rukami obopla šijuobjať: celého ho objala do svojich rúkzovrieť: zovrel ženine dlane do svojichobkročiť (nohami): ľahko obkročil koňapoobomkýnaťpooblápaťpoobchytávaťpoobopínaťpozovierať (postupne, viac vecí)


obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypaťprihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypaťobsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítaťzahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítaťvrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obsahovať, -uje, -ujú nedok. (čo)

1. mať, zahrnovať niečo v sebe ako obsah, náplň: niektoré rudy obsahujú železo, ovocie obsahuje vitamíny a ovocný cukor, hmota obsahuje energiu; Obchod obsahoval všetko, čo potrebovali obyvatelia. (Čaj.) (Listy) obsahovali samé nepríjemné zprávy. (Urb.) Neveľký spis obsahoval pravidlá mravov. (Škult.)

2. pojímať, postihovať, zaberať (zmyslami, rozumom ap.): riešenie neobsahuje celú šírku problému;

dok. k 2 obsiahnuť


obsiahnuť1, -ne, -nu, -hol ok.

1. (čo) obopnúť rukami, dlaňami, prstami ap., objať, občiahnuť: Jedno lýtko neobsiahli by dvaja Detvani s rozpätými ramenami. (Záb.) Neobsiahnem náručím celý strom. (Vaj.)

2. (čo, koho) pojať zmyslami, rozumom, citom ap.; postihnúť, pochopiť, zvládnuť (zmyslami, rozumom): Kto by ho (miesto) premeral a obsiahol svojím okom. (Kuk.) Nemôže to obsiahnuť rozumom. (Švant.) Predstava o našej minulosti je dnes anachronizmom, dávno nepostačujúcim obsiahnuť našu prítomnosť. (Chrob.) Nemôžeme v tejto publikácii obsiahnuť Štúra celého. (Mráz);

nedok. k 2 obsahovať


obsiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. arch. (čo) dostať; získať, dosiahnuť: Majetok mení tých, ktorí ho nečakane obsiahli. (Vaj.) Ja som obsiahol vari tie najhoršie buchnáty. (Fel.); o. milosť (Jégé); Prišli hľadať úrady a neobsiahli dosiaľ žiaden. (Záb.)

obsiahnuť dok.
1. csl vynaliezavosťou, šikovnosťou dosiahnuť, dostať, získať niečo: Verili, že opsiahneme akú-takú slobodu (Likavka RUŽ); Kebi bola šikovnejšá, mohla niéčo opsáhnút (Bzince p. Jav. NMV); A co si enem bude_žádat, to opsáhneš (Záh. Bystrica BRA); Ten dom som já opsáhla po rodičoch (Šurany NZ); Muzikanci na veśeľu furd daco opśahnu (Spiš. Štvrtok LVO); Ňeopśahňeš spaseňe (Lúčky MCH)
2. vsl dostať, utŕžiť bitku, výprask; Ic stadzi, bo ked ňepujdzeš, ta opśahňež jednu, ta ci ňetreba teho (Dl. Lúka BAR); Obśahnul som ot_starej, ket som prišol domu spiti (Torysa SAB); Daj pokuj, bo opśahňež daco! (Kendice PRE)
3. objať dookola, po celom obvode, občiahnuť: Taku ľipu rezaľi, že ju aňi dvome chlopi ňeopśahnu (Studenec LVO)
4. miest. vsl trafiť, zasiahnuť (cieľ): Už me ňemuh (strelec) opśahnuc (Sobrance)

obsahovať p. obsiahnuť


obsiahnuť [-siah-, -sáh-] dk
1. čo občiahnuť, oblapiť, obopnúť, obkľúčiť niečo: swetlo w temnostech swjty, ale tmy ho neobsahly (WO 1670); in collum alicui invadere: hrdla se chopiti, obgjmati, obsáhnuti (WU 1750); amplector: obkljčiti, obsahnuti (AP 1769);
x. pren wssecek swet by neobsahel knich tých, které by napsané bytý mohli (PW 1752) nedokázal prečítať
2. čo dostať, dosiahnuť, získať, nadobudnúť niečo: to poruczam, aby syrotka ma swobodnye humjenczo k sweg strancze obsahla (ŽILINA 1594); Martinus Condrat k Panu Bohu swe žadosti a modlitbi odezdawal žadagice, aby P. Buch Wssemohucy statocžnych rodicžuw dceru (Marietu) gemu do stawu manželskeho towarisskinu wistawiti racžil, co y obsiahol (N. PRAVNO 1720); od Marie pak Matky boskeg a matky nasseg wssecki (milosti) razom obdrzeti a obsahnuti mozeme (MS 1749); tabakowa planta a listy we wirosteny swogem naspatek zostawagu, a silu, tlstost a welikost omnoho neobsahnu (WT 1790); (Pfentzler Magdalena) obsahla priležitost nočnim časem spolu y ze zelezama uskočit (Kur 18. st) naskytla sa jej
L. odpoweděl hágtman: ,,Yá z welikym nákladem toto měssťanstwi sem obsáhel`` (KB 1756) stal som sa mešťanom; pugnam indipisci: bitku obsahnútj (KS 1763) zvíťaziť; (dcéry) uffaicze se, že po zessleg tégto mrtwyne gakssto gesztráby tučny págt obsáhnu (PeP 1769) sa dobre nasýtia; o. koniec (čoho) zakončiť, zavŕšiť niečo: nemohuce ass posawad takoweho prawa konce obsiahnut (RUŽOMBEROK 1767); takowito člowek nepráwy a prewrhly konecz žywota obsáhl (PeP 1771)
3. koho získať, počať niekoho: (Mária Panna) ktera muže owsem nepoznala a muze w ziwote swem obsahla (Káz 18. st) počala
4. v čom zahrnúť do niečoho: gak arbitratiwa, tak y dobrowolne dokonanj w tech slowych, w kterych su obsažene, do meskych knych se inscribugj (P. ĽUPČA 1646); dlžobu, ktera gest w obligatori obsahnuta, prigimam (KRUPINA 1689); všecky v njch (v artikuloch) obsahnuté věcy za dobré, pravé a prjgemne magjce (SKALICA 1777 E); vtrogue extenso brachio complecti: obsáhnauti (PD 18. st)
5. pojať, postihnúť, pochopiť (zmyslami ap.): tito wssečko (!) swim telesnym hlupim rozumem chtegi obsahnuti (TC 1631); cžehož (Kristovo človečenstvo) rozum náss nemůž postihnúťi, aňi obsáhnúťi (CC 1655); neňy možne, aby kratkym chotarem zuženi rozum pochopil a w sebe obsahnul nekonečnú hodnosty se stkwegýci bytnosť bosku (PP 1734)
L. comprehendere brevi: v summe obsahnuti (LD 18. st); obsahovať, zried obsiahať ndk
1. k 2: blahoslaweny milosrdny, nebo ony milosrdenstwj obsahowat budú (KB 1756); les na palene, na budinek a na wsseligaky domassny čin sucy w hotaru blisko kolo dediny obsachugeme (TORYSKY 1773); mnohý potwrzugu, že skrz dwognásobné striháni (oviec) wiceg wlni obsahugeme (VOv 1779); toto nech tak mysel twú obsahuge, aby gekékólwek snjwané weci sa rozháňat mohli (BlR 18. st) zamestnáva
2. k 4: kterassto kopanicza w sobe obsahuge zahonow dwanast (TOPOĽČANY 1607); ktery dom na cyns obsahuge gedenact kwentinow (P. ĽUPČA 1654); zalozyla sem geden dukat, ktery w sebe obsahuge dewet dukatow (BRATISLAVA 1667 E) má hodnotu; gestliže (syn) ge mudri, techdy asnat pobožny neni, nebo zritka se to stawa, aby teto wssecke wlastnosti nekdo pri sebe obsahowal (MS 1749) mal, nimi disponoval; wygdjme a obsahúgme Zem, nebo gu budeme moci opanowatj (KB 1757); sklepu ssirokost obsahuge dwe sahi bes pol ssucha (NOROVCE 1772) meria
3. k 5: čo my wýme, gen welmy úzko a ťenko obsahugeme myssly nassu (PP 1734); animo complector: gá tu wěc dokonale pochopugi, rozumym, rozumem chápám, obsahugi (WU 1750); wtom Antonius zacne kazat nakratko, ale mnohe hlboke weci obsahal (Káz 18. st) hlbokomyselného obsahu; -ovávať frekv k 1: bi aňi mladoženníci hňed v ten deň boskú, kterú pri svém spojeňí obsahuvávajú, milosť ňestraťili (BR 1785); pomazaňj posledňím preto se slúge, že bíwá dáwané po giních mazáňích, gakžto, které w krsťe, w birmuwáňú obsahuwáwáme (BN 1796); k 2: neskoršá pokuta (za hriechy) ťeškosť obsahuwáwá práwe preto, že prodlíwala polepšenj očekáwagíc (BN 1790); obsahovať sa ndk
1. v čom nachádzať sa v niečom, byť súčasťou niečoho: tych weczy, ktere se w tom lyste byly obsahowaly (TOPOĽČANY 1588); Bože dobrý, co se tuto obsahuge na wyděny zlého? (SK 1697); w negž (v chalupe) se obsahuge jzba, geden sklyepok (ŽILINA 1706); (vrchnosť určí, čo mladý majster) cechu na mjstrovsky oběd dati byl powinnen, byť by to v jjdle anebo namjsto takového obědu v penjzech a ve vjně se obsahovalo (B. BYSTRICA 1723 E); w tegto kapitole sa obsahugu k hedbawnemu djlu napgprihodnegsse opatrnoste okolo marussowich stromow (SN 1772)
2. (na čo) rátať sa, počítať sa: ktera summa sirote Dorisski obsahuge se sto dewadesiat zlatich dewadesiat ai geden peniz; ktera luka wssecka obsahuge se na kosczou no 7 (KRUPINA 1684; 1692); wsseligaky rožnj (statok) na njekolko sto kusou se obsahugiczy, po lukach pribillinskich se pasawa (PRIBYLINA 1784)
3. mať istý obsah, počeť, výmeru: Istwanowy wimeral se placz menem Heriowsky, ze pak se nemohol tolky placz obsahowaty yako Danyelow, nadannuo mu s pani Ganowskey zahrady (LIPTOV 1622); wule posledny aneb kssafft Justiny Czepczanskey, kterizto uczinila w dome swem pri pritomnosty (ľudí), genz obsahuge se w tato slowa (ŽILINA 1639) má takéto znenie; plac drachssie sa predal, než bi se dlžoba obsahowala; summa tato specificowana, ktera se obsahuge (KRUPINA 1684; 1689)

môže obsiahnuť všetky očakávania peut intégrer toutes les attentes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu