obsah, -u m.
1. niečo, nejaká vec, nejaké veci nachádzajúce sa v niečom, tvoriace náplň niečoho: o. balíka, vyložiť na stôl o. vreciek; o. žalúdka; Zhŕňali (chlapci) obsah vriec do klobúkov. (Chrob.) Dychtivo pozoroval obsah širáka. (Hruš.) Šiel po skrinku a vyklopil pred pána celý jej obsah. (Vaj.) Vychlipne obsah celého pohára. (Al.)
2. vnútorný zmysel, význam, vnútorná ideálna, abstraktná náplň niečoho (najmä niečoho vyjadrenie rečou al. inak): myšlienkový, ideový o. románu, básne, prednášky, hudobného diela, obrazu; pochopiť o. umeleckého diela; o. listu; jednota obsahu a formy; Zopakoval heslo bez poňatia jeho obsahu. (Taj.) I terajší ročník vyznamenáva sa zaujímavým obsahom vedeckým. (Vlč.) Zďaleka počul spev robotníc. Stával sa zreteľnejším, až počul aj obsah piesne (Čaj.) rozoznal aj slová. Statočným konaním si meno nadobudnúť — to je obsahom života. (Stod.); log. o. pojmu súhrn podstatných znakov, ktorými je pojem určený;
3. stručný, skrátený dej literárneho diela: Matka rozprávala synovi i obsah prečítaných kníh. (Mráz)
4. zoznam nadpisov, kapitol ap. v knihe, v rukopise s uvedením príslušných strán;
5. odb. výskyt, isté pomerné množstvo niečoho, nejakej látky v niečom: o. kyslíka v krvi, malý o. vody, živín v pôde, o. železa v zlúčenine; o. uhlíka v oceli;
6. odb. veľkosť priestoru niečím ohraničeného al. veľkosť niečím ohraničenej plochy: o. valca (napr. u motocykla); kubický, plošný o.;
obsahový príd. týkajúci sa obsahu: o-á náplň umeleckého diela; dielo je z o-ej stránky bohaté; vzťah medzi formálnou a o-ou zložkou (napr. básne); gram. o-é vety vedľajšie vety rozvádzajúce obsah nadradenej vety;
obsahovo/-e prísl. z obsahovej stránky: o. bohaté, chudobné umelecké dielo;
obsahovosť, -ti ž. obsahová stránka, obsahová náplň