Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obsadiť dok.

1. zaujať miesto, priestor ap. (obyč. sedením al. státím); zaujať istú funkciu: o. stoličku; všetky stoly sú o-ené; o-m ti miesto (vo vlaku) rezervujem; o. prvé miesto v súťaži získať; o. miesto primára, (telefónna) linka je o-ená

2. rozostaviť sa okolo niečoho (obyč. s cieľom strážiť): o. dom, cesty, všetky východy; o. hráča brániť mu v hre

3. zaujať vojensky, okupovať, zmocniť sa: o. štát; o-ené územie

4. poveriť (hereckou) úlohou, prácou, funkciou ap.: režisér o-l do hry dobrých hercov; o. katedru profesorom;

nedok. obsadzovať

obsadiť -dí -dia obsaď! -dil -diac -dený -denie dok.

neobsadený -ná -né príd. 1. ▶ (o priestore, mieste a pod.) ktorý nie je trvalejšie obsadený, zaplnený, nezaplnený; op. obsadený: n. byt; neobsadená lavica; neobsadené územie; neobsadené nemocničné lôžka; zaplatiť príplatok za neobsadenú posteľ v hotelovej izbe
2. ▶ (o funkcii, postavení a pod.) ktorý je (dlhodobo al. krátkodobo) nezaujatý, ktorý je voľný; op. obsadený: n. post riaditeľa, veľvyslanca, rektora; neobsadená prezidentská funkcia; zapĺňať neobsadené pracovné miesta; Opäť podobná chyba. Neobsadený hráč ako pri prvom góle. To sa stávať nesmie. [VNK 2002] nestrážený súperom
▷ ↗ i obsadiť

obsadenie -nia -ní s. 1. i div., film., hud. ▶ herci al. interpreti predvádzajúci dramatické al. hudobné dielo; pridelenie úlohy hercovi al. interpretovi v dramatickom al. hudobnom diele: dobré, slabé, výborné herecké o. hlavných úloh divadelnej hry; skvelé spevácke o.; film s hviezdnym obsadením; naštudovať operu v dvoch, vo viacerých obsadeniach; Odmietala úlohy, pri ktorých mali režiséri čo i len dve alternatívy obsadenia. [J. Gavalcová] □ osoby a obsadenie zoznam dramatických postáv spolu s menami ich konkrétnych predstaviteľov
2. hud. ▶ určenie celkového počtu hlasov, nástrojov a ich druhov: o. hlasových skupín v zborových skladbách; koncert upútal zvláštnym nástrojovým obsadením
3. i admin. ▶ pokrytie ľuďmi i skupina ľudí poverených plniť isté úlohy podniku, inštitúcie, športového klubu a pod.: personálne o. školy, úradu; lektorské o. školení; turnaj s kvalitným hráčskym obsadením; hudobná skupina hrala v pôvodnom obsadení v pôvodnom zložení
4. ▶ zaplnenie určitého priestoru (v dopravnom prostriedku) vzhľadom na jeho celkovú kapacitu, obsadenosť: dvojčlenné o. vozidla; zabezpečiť maximálne o. lietadla ▷ žel. priemerné obsadenie vozňa ukazovateľ v preprave, ktorý vyjadruje počet cestujúcich pripadajúcich na jeden prevádzkyschopný osobný vozeň
▷ ↗ i obsadiť

obsadený -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý je priestorovo úplne al. čiastočne zaujatý, zabratý, zaplnený; op. neobsadený, voľný, prázdny: o. autobus, vlak; obsadené miesto rezervované; plne obsadené hľadisko; klopala na obsadenú toaletu; Hotely sú výrazne obsadenejšie ako vlani o takomto čase. [Pd 2007] ▷ šach. obsadené pole na ktorom už stojí nejaký kameň
2. ▶ (o funkcii, postavení) ktorý je už niekým zaujatý; op. neobsadený: počet, percento obsadených pracovných miest; Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov vlády – teda aspoň deviatich členov kabinetu pri všetkých obsadených funkciách. [HN 2003]
3. ▶ ktorý je v cudzej moci, zabratý; syn. okupovaný: dodávky potravín do obsadených oblastí; vyhnať nepriateľa z obsadených miest a dedín; obsadené územie predstavuje priemyselnú časť krajiny; v obsadených mestách boli zriadené vojenské posádky
4. 2. st. -nejší šport. publ. ▶ na ktorom sa zúčastňuje istý (obyč. veľký, dostatočný) počet (kvalitných) športovcov: bola to silne obsadená športová disciplína; v kvalitne obsadenej kategórii mladších žiačok skončila na 13. mieste; štartoval na veľmi dobre obsadenom medzinárodnom turnaji
▷ ↗ i obsadiť

obsadiť -dí -dia obsaď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo) ▶ zaujať, zaplniť nejaký priestor, nejaké miesto (obyč. na sedenie, na státie al. na pobyt, existenciu): plne o. autobus; o. celé kupé vo vlaku; obsadili si stoličky v prvom rade; všetky miesta na parkovanie sú obsadené; hotely sú naplno obsadené iba cez víkendy; Prepadnú [vrabce] strechu a obsadia všetky škáročky a medzery. [D. Dušek]; Paľo sa rýchlejšie zorientoval a prvý obsadil kúpeľňu. [J. Šimulčíková] □ obsadené (!) a) niet už voľného miesta (napr. v reštaurácii na sedenie, v hoteli na spanie) b) miesto (napr. vo vlaku, v hľadisku, pri stole) je rezervované pre niekoho, kto sa na ňom dočasne nezdržiava c) miesto (napr. na toalete) je niekým momentálne zaujaté d) (pri telefonovaní) linka nie je voľná
2. (čo (v čom; kde)) ▶ zaujať isté miesto v poradí, získať umiestnenie, umiestniť sa (v súťaži, vo voľbách, v hodnotení a pod.): o. prvé miesto v prednese poézie, v skoku do výšky; naši pretekári obsadili všetky medailové miesta; v prvom kole prezidentských volieb obsadil nepostupové tretie miesto; tento prístroj obsadil druhú priečku v rebríčku najpredávanejších telefónov
3. (čo) ▶ zaujať istú funkciu (na základe súťaže, súbehu, volieb a pod.): chcieť o. dôležitý úrad; ženy obsadili v parlamente 28 poslaneckých kresiel; najsilnejšia politická strana obsadila funkciu premiéra; vypísať výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa
4. (čo kým, čím; koho (do čoho)) ▶ poveriť niekoho vykonávaním nejakej práce, funkcie, určitou (hereckou) úlohou a pod.; dosadiť, určiť niekoho niekam: o. pracovné miesta kvalifikovanou pracovnou silou; vedúce posty sa žiada o. odborníkmi; režisér obsadil hru, film dobrými hercami; do úlohy Eugena Onegina obsadili známeho barytonistu; Biskupská stolica už skoro dva roky nie je obsadená! [A. Lauček]; Katedra slovakistiky bola obsadená skutočne kvalitnými ľuďmi. [P. Jaroš]
5. (čo) ▶ hospodársky, mocensky, vojensky al. násilne zaujať istý priestor, územie, krajinu, získať nad niečím kontrolu, zmocniť sa, zabrať: o. svetové trhy svojimi výrobkami; o. cudzie mesto, územie, časť susedného štátu; armáda obsadila všetky strategické body v krajine; Rimavská Sobota bola v 15. storočí obsadená husitskými vojskami; pred päťsto rokmi Európania obsadili Latinskú Ameriku kolonizovali
6. (čo) ▶ zaujať istý priestor (často z úradnej al. súdnej moci), rozostaviť sa okolo niečoho obyč. s cieľom strážiť: polícia obsadila budovu a prístupové cesty; špeciálne jednotky obsadili školu s cieľom zaistiť nebezpečného útočníka
7. šport. obsadiť hráča ▶ dôsledne sa držať v blízkosti súpera a brániť mu (dovoleným spôsobom) v rozvinutí hry
8. šach. obsadiť líniu ▶ kontrolovať líniu v šachovej hre tak, že pre súpera je nevýhodné na ňu ťahať
9. zried. (čo čím) ▶ sadením pokryť, vysadiť niečo niečím po celej ploche; zasadiť niečo niekde dookola, okolo niečoho: o. záhradku kvetmi; o. pole zemiakmi; jazero pekne obsadili topoľmi
◘ fraz. byť obsadený nemať voľný čas
▷ nedok. k 1 – 7 ↗ obsadzovať, k 1 – 7, 9 i obsádzať²

obsadzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie, zried. obsádzať² -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (čo) ▶ zaujímať pre seba nejaký priestor al. miesto (obyč. na sedenie, státie al. na pobyt, existenciu): zvyčajne obsadzuje stôl pri stene; páriky podvečer obsadzujú lavičky; so sestrou si vzájomne obsadzujeme, obsádzame kúpeľňu; vták dulovnica s obľubou obsadzuje bahnité miesta; štandardné obsadzovanie ležadlových vozňov; Vo väčšine nami obsadzovaných hotelov majú deti do 12 rokov ubytovanie zadarmo. [Cs 1999]; Už v polovici marca si kohúty bažanta poľovného obsadzujú teritóriá. [PaR 2009]
2. (čo (v čom; kde)) ▶ zaujímať isté miesto v poradí, získavať umiestnenie, umiestňovať sa (v súťaži, vo voľbách, v hodnotení a pod.): na matematickej olympiáde gymnazisti každoročne obsadzujú, obsádzajú medailové miesta; literatúra faktu obsadzuje popredné miesta v rebríčkoch knižných bestsellerov
3. (čo) ▶ zaujímať istú funkciu (na základe súťaže, súbehu, volieb a pod.): posty ministrov majú o. odborníci; politická strana obsadzovala významné pozície v štátnej správe; o. kniežací, pápežský stolec; o. pracovné miesta na základe konkurzov
4. (čo kým, čím; koho (do čoho)) ▶ prideľovať niekomu nejakú prácu, funkciu, určitú (hereckú) úlohu a pod.; prijímať, dosadzovať, určovať niekoho niekam, robiť účastným niekoho v niečom: o. uvoľnené pracovné pozície novými ľuďmi; faru spočiatku obsádzali františkánmi; o. hlavné úlohy protagonistami súboru; režisér rád obsadzuje nových hercov; bola často obsadzovaná do postáv prostých žien; kritizovali obsadzovanie, obsádzanie miest protekčnými deťmi; Slovensko sa pýši bohatou tradíciou početne a zaujímavo obsadzovaných leteckých dní. [Pt 1999]
5. (čo) ▶ hospodársky, mocensky, vojensky al. násilím zaujímať istý priestor, územie, krajinu, zmocňovať sa, zaberať: o. uvoľnené trhy vo východnej časti kontinentu; o. nové, cudzie územia; úlohou pechoty bolo postupovať, o. a upevňovať dobyté postavenie; povstalci obsadzovali vládne budovy; vojenské obsadzovanie mesta, krajiny okupovanie; Na Nový rok 1919 obsadzuje mesto Československá armáda a starý Prešporok sa po prvý raz stáva Bratislavou. [Sln 1972]
6. (čo) ▶ zaujímať istý priestor (často z úradnej al. súdnej moci), rozostavovať sa okolo niečoho, okolo niekoho, obyč. s cieľom strážiť: polícia obsadzuje všetky východy z haly
7. šport. obsadzovať hráča ▶ dôsledne sledovať, strážiť súpera a brániť mu (dovoleným spôsobom) v rozvinutí hry
8. (čo) ▶ dávať niečomu náplň, vypĺňať, zapĺňať, zaberať (priestor, čas): televízia novým programom obsadzuje hlavný vysielací čas; spevácka súťaž obsadzuje večerný program tri dni v týždni; vedie nekonečné telefonáty a nedbá, že obsadzuje linku dlhým telefonovaním nedovoľuje iným dovolať sa na danú linku
9. iba obsádzať² zried. (čo čím) ▶ sadením pokrývať, vysádzať niečo niečím na celej ploche; sadiť niečo niekde dookola, okolo niečoho: pole obsádzajú fazuľou, repou; vhodné je o. ľalie nízkymi rastlinami
▷ dok. k 1 – 7, 9 ↗ obsadiť

obsadiť, -í, -ia dok.

1. (čo) zaujať nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. sedením (príp. státím), zaujať, zabrať, zaplniť nejaké miesto, nejaký priestor, obyč. na sedenie (príp. na státie): Dvorana bola obsadená a obstáta netancujúcimi (Jégé) U dolných susedov je izba plná ľudu. Lavice sú obsadené dookola ženami a dievčatami. (Tim.) Čriedu doháňal voz obsadený naplno nemeckými vojakmi. (Ondr.) Prejde jedálňou, ktorá je ustavične obsadená návštevami. (Kuk.), stoličky, stoly sú obsadené, všetko je (napr. vo vlaku, kaviarni ap.) obsadené (do posledného miesta) niet miesta, niet si kam sadnúť; je obsadené, hovor. obsadené; a) niet miesta (napr. v kaviarni na sedenie, v hoteli, v nocľahárni na spanie ap.); b) pri telefonovaní nie je voľná linka; (toto miesto je) obsadené miesto je (napr. vo vlaku) pre niekoho rezervované al. ten, kto ho zaujal, práve na ňom nesedí;

2. (čo) zaujať, zabrať, zaplniť v širokom zmysle (miestne, priestorovo, funkciou, prácou ap.): územie obsadené Slovanmi osídlené, obývané; niekto obsadil miesto univerzitného profesora; smena obsadila všetky stroje; o. prvé miesto (napr. v športovej súťaži); Raz panujú Hrabovskí a obsadia úrady do posledného miesta. (Vaj.)

3. (čo) zhromaždiť sa, rozostaviť sa okolo niečoho, niekde (obyč. s cieľom strážiť al. chrániť niekoho, niečo): polícia obsadila prechody, križovatky; Východy obsadili najspoľahlivejší mužovia Svätoplukovi. (Jégé) Najprv obsadili (žandári) dedinu a potom začali predvádzať. (Fr. Kráľ); šport. o. hráča (pri osobnej obrane) byť pri ňom s cieľom nedovoliť mu rozvinúť akciu, brániť mu (dovoleným spôsobom) v hre;

4. (čo) zmocniť sa niečoho, zabrať, zaujať vojenskou mocou, okupovať: o. miesto, dôležité pozície; obsadené územie; V hornatom kraji, ako je náš, sa bez neho (bez pešiaka) neobsadí ani piaď zeme. (Zát.)

5. (čo kým, čím) dosadiť, určiť niekoho niekam, obyč. poveriť vykonávaním nejakej práce, funkcie ap.: o. všetky obvody kvalitnými lekármi; režisér obsadil hru (úlohu v hre) dobrými hercami; obsadiť jedným hercom viac než jedinú rolu (Karv.); Tréner potreboval v pästiarskom družstve obsadiť mušiu váhu. (Mor.); ryb. o. rybník dať, vpustiť doň obsádku;

6. (čo čím) vysadiť, posadiť niečím; zasadiť niekam dookola: pole obsadené zemiakmi; Na vŕšku (je) cmiter, obsadený vysokými topoľmi. (Tim.)

7. zried. (čo) obsadnúť: Usadil ho za stôl a kamaráti obsadili ho zo všetkých strán. (Kuk.) Krkavci doleteli zo všetkých strán sveta a obsadili tretí zámok. (Dobš.);

nedok. obsadzovať, -uje, -ujú, zried. i obsádzať, -a, -ajú

obsadiť dok.
1. strsl, zsl zaujať miesto, priestor ap.: Išľi zme opsäďiď Bachárovú, ten ľes, abi nám ňeušlo ňič (Dlhá n. Or. DK); Šak keť ti už máž lístok, vojďi dnu a opsacťe aj miesto pre nás (Bošany TOP); Stalo sa nám, že bal bov prázní a prišli doňho celkom cudzé čeli, cudzí roj a opsaďev ho (V. Zálužie NIT)
2. csl zaujať, vojensky okupovať, zmocniť sa: Ke_ti Turci choďeľi taďeto, tag boľi aj Prievidzi opsaďení (Prievidza); Maďarskí Slováci opsaďeli ňemaj celú deďinu pohraničí (Skalka n. Váh. TRČ); A opsadziľi valal, ta partizaňe ucekľi (Vinné MCH)

obsadiť, obsadnúť [-sad-, -sed-] dk
1. čo zaujať nej. miesto, nej. priestor, usadiť sa; zabrať, zmocniť sa (obyč. vojensky) niečoho: (prísediaci) zmlowu uczinjl z Lawrinczem Ssramkom strany cztwrty, w ktereg zwrchu reczeny obsadl (SLIAČE 1597) ujal sa majetku; remesla nemohau se k obecnemu dobrému wztahowati, gedine kdy gsau w slussnem poradku obsazené (CA 1676/ 1739); Nemczom, ktery ssly brez mesto, aby tu neobsadly, daly gim 3 barany (KRUPINA 1687) neutáborili sa; wieli swedok, kdo bi ten placz obsaditi a zaprawiti dal bol? (H. MIČINÁ 1729); (koníčky, chrusty, husenice) rola, winice, zahrady, luky gegich (ľudí) obsedly (KT 1753); (pokolenie Noemovo) rozdelily sa techdj po wsseckem swete y obsádilj wssecke strany geho (PrW 1780)
2. čo (s) čím rozostaviť sa vojensky okolo niečoho, obkľúčiť niečo (obyč. s cieľom dobyť, zmocniť sa): (Turci) ihned sau tabor zebrali, pod Modrý Kamen přitáhli, Modrý Kamen obsadili (HP 1596); (útočníci) sa k uradnjkoweg hospode zbehli a dom obsadli, magjce nektery z nich drewa w rukach (OZDÍN 1754); Fridrich cisár wssetky cesty dal obsednút, aby žáden list skrz poslúw do Rymu dodat gse móhl (PeP 1771); s tim Ponedro odssel, kdyss ale negprw z wartamy dobre obsadil Banizu (NHi 1791); vrbi imponere praesidium: obsaditi město wogskem (PD 18. st)
3. (o zle, diablovi) zaujať, zabrať, zaplniť, preniknúť (do tela, duše človeka): chtiwost, pokritstwj, márna sláwa zda-li te wsseckého neobsadli?; lharský gazjk žiwot panne odgal, ale ne bez pokuti, nebo žalobnjk sam hoden ssybenicý od diabla obsazen gest (SK 1697) posadnutý; aby diabel ta srdcia wsseckna naskrze neobsedl a nezatwerdil (AgS 1708); ale potom druhý diábel, který byl obsadel gedného člowěka, mluwil skrze vstá geho (WP 1768); neni negnesstasliwegssiho stawu a položeni, gak tych mizernych lidi, kterych tela diabel obsedel gest (MK 18. st); obsadať [-se-], -dzovať [-zo-], obsádzať [-ze-] ndk k 1: apes insidunt floribus: wčeli obsedagú kwjtj (KS 1763); cesty takowym (gaštanom) obsazowané byti mohly (StN 1785) vysádzané; aby sme nassé wčelné zahrady dřjnem a lipinau, částku vhora detělinau osýwali a obsazowali (GU 1793-97) vysievali; k 2: praesidium colloco, impono: obléhám, obsedám zámek (KS 1763); cestú tú gíťi, kterú mnozý lúpežníci obsedagú (BN 1790); obsedali mňa (národy) gako wčeli (BlR 18. st); vrbi imponere praesidium: obsázeti, obsazowati (PD 18. st); k 3: tak sami dábli swé kráľowstwj w tom záležité, že liduw w blúde zdržagú, gích obsedagú, russili (BN 1789); obsadávať [-sed-] frekv k 2: ag wiďíragú, cesti negednúc obsedáwagíc (BN 1790); k 3: po spáchaném hrjchu smrtedlném nessczasnu dussu (diabol) obsedáwa (MP 1718); obsadiť sa dk usadiť sa, usídliť sa: chte-li (!) by se nektery towariss zde obsadity, musel by prweg geden čas tu zde robity (CA 1635/ 1801); hoštacznik sa prenesol do Grinawy, kdessto sa obsadil (S. GROB 1768); na te grunty obsadili se gazdove (SKAČANY 1773 LP); (Stvoriteľ) wsetku swu mocj, welebnosti se do ziwota Marie obsadil (Káz 18. st)