obočie oblúk chĺpkov nad očami • obrvy: mať husté, zrastené obočie, obrvy • kniž. brvy
obrva 1. obyč. mn. č. obrvy p. obočie
2. p. riasa 1
obrva, -y, obyč. v mn. č. obrvy, obŕv ž.
1. pruhy chĺpkov nad očami, obočie: Nad očami klenie sa pravidelný tmavý oblúk obŕv. (Fig.); hnedé oči s dlhými mihalnicami zdôrazneneňé hustými obrvami (Pláv.); Videl, ako stiahla čierne obrvy. (Laz.)
2. riasnice na okraji mihalnice: Do ďaleka, do ďaleka hľadí štrbinkou úzkou spod obŕv. (Kost.) Naklonil hlavu a hľadel za vozom spod obŕv. (Vaj.)
● nemihnúť, nepohnúť ani o-ou ostať celkom pokojný;
obrvový príd.
obrva [obrva, oberva] obyč. pl obrvy ž 1. pruhy chĺpkov nad očami, obočie: Jacob Skorner, podluhovateg tvary, cernich vlassuch y obervuv (Kur 1786); kaž koni natirati pod oberwu (RG 18. st) 2. anat mihalnica: podbrady mužske okriwa se bradau, ale oko prikrywa se wýčkamj (:obrwámj:) a obočijm (OP 1685) 3. obruba, okraj rybárskej siete: sieť plawacia na riby s železom obtahnuta spodnia obrw; weterok na ribj olowom obtahnuty na obrwy (HRÁDOK 1702)