obruba -y -rúb ž. úzky zvýraznený pás na okraji rozlič. predmetov, lem: o. šiat, goliera; zlatá o. taniera; o. chodníka;
obrubový príd.: o. steh;
obrubný príd.: o. kameň
obruba -by obrúb ž. 1. ▶ zahnutý, nahladko upravený a šitím al. štepovaním upevnený kraj, záložka tkaniny; pruh látky na spevnenie al. ozdobu okraja tkaniny al. časti odevu, lem: úzka, široká spodná o. sukne; farebná, ozdobná o. na rukávoch; obruby plienok; kožušinová o. čiapky; klobúk so širokou strieškou a s čiernou obrubou; červené šaty s bielymi bodkami a bielou obrubou okolo výstrihu; vypracovať obrubu záclony ▷ odev. záložková obruba viditeľná plocha zahnutej záložky 2. ▶ niečo lemujúce predmet al. objekt dookola; zvýraznený (materiálom, farebne a pod.) okraj niečoho; niečo takto vizuálne vnímané: kamenná o. studne, skalky; betónové obruby pieskovísk; poháre so zlatou obrubou; okuliare bez obruby; sadnúť si na obrubu chodníka; letnička vhodná na obruby kvetinových záhonov; Nebol taký vysoký, aby mu hrozil náraz hlavy do obruby [dverí]. [E. Farkašová]; pren. horská o. Liptova ▷ obrúbka -ky -bok ž. zdrob. i expr.: vankúšik s čipkovou obrúbkou; brúsené sklíčko sa ligoce v striebornej obrúbke prívesku
obrúbka ↗ obruba
obruba 1. úprava okraja tkaniny, šiat • obrúbenie: belasá obruba, belasé obrúbenie sukne • lem • lemovanie: lem, lemovanie na rukávoch • zried. obramok (Figuli) • obšívka • léga (našitý pruh ako ozdoba): kabátik vpredu s obšívkou, légou • bordúra (ozdobná obruba): záclona s bohatou bordúrou • prám (obruba v podobe tkanej plochej šnúry) • krajč. slang. porta • hovor. patent (pletená obruba): patent na svetri
2. čo obrubuje okraj vecí • okraj: obruba, okraj chodníka • rám (ochranná al. ozdobná obruba): rám obrazu; okuliare v zlatom ráme
obruba, -y, -rúb ž.
1. úprava okraja tkaniny (napr. na šatách) obšitím, zahnutím al. našitím niečoho, lem: vyšívaná, farebná o. šatky, o. sukne; Nešikovný tanečník (jej) stúpil na obrubu šiat a roztrhol. (Vans.) Sancho mu bozkal ruku a obrubu drôtenej košele. (Fel.) Za obrubou čiapok poľné kvety majú. (Štítn.)
2. niečo lemujúce predmet dookola: kamenná o. obloka (Vaj.); obrazy v zlatých obrubách (Záb.); žltá o. okuliarov (Jil.); Podišla rýchlym krokom k obrube terasy. (Kuk.) Z taniera s belasou obrubou vystupovala para. (Pláv.) Majú (stehlíky) okolo zobáčikov červené obruby. (Gab.) Nádhernú obrubu tvorila menistá zeleň hory. (Škult.); stav. o. okien, dverí doska na zárubni; o. chodníka pás z obrubníkov oddeľujúci chodník od vozovky;
obrubový príd.: krajč. o. steh spôsob obšívania okraja tkaniny;
obrúbka, -y, -bok i obrubička, -y, -čiek ž. zdrob.
(jedna) obruba; (bez) obruby; (k) obrube; (vidím) obrubu; (hej) obruba!; (o) obrube; (s) obrubou;
(tri) obruby; (bez) obrúb; (k) obrubám; (vidím) obruby; (hej) obruby!; (o) obrubách; (s) obrubami;