obruba, -y, -rúb ž.
1. úprava okraja tkaniny (napr. na šatách) obšitím, zahnutím al. našitím niečoho, lem: vyšívaná, farebná o. šatky, o. sukne; Nešikovný tanečník (jej) stúpil na obrubu šiat a roztrhol. (Vans.) Sancho mu bozkal ruku a obrubu drôtenej košele. (Fel.) Za obrubou čiapok poľné kvety majú. (Štítn.)
2. niečo lemujúce predmet dookola: kamenná o. obloka (Vaj.); obrazy v zlatých obrubách (Záb.); žltá o. okuliarov (Jil.); Podišla rýchlym krokom k obrube terasy. (Kuk.) Z taniera s belasou obrubou vystupovala para. (Pláv.) Majú (stehlíky) okolo zobáčikov červené obruby. (Gab.) Nádhernú obrubu tvorila menistá zeleň hory. (Škult.); stav. o. okien, dverí doska na zárubni; o. chodníka pás z obrubníkov oddeľujúci chodník od vozovky;
obrubový príd.: krajč. o. steh spôsob obšívania okraja tkaniny;
obrúbka, -y, -bok i obrubička, -y, -čiek ž. zdrob.