obruč -e ž.
1. kruhový pás na upevňovanie rozlič. predmetov: železná, drevená o.; o. na sude; stiahnuť o-e
2. kruhový pás použ. pri (šport.) hrách ap.: preskakovať cez o.;
obrúčka -y -čok ž.
1. zdrob. k 1: o. na kľúče
2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y
obruč -če -čí ž. 1. ▶ kruhovitý pás, pásik (z kovu, dreva al. iného pevného materiálu) zabezpečujúci súdržný, pevný požadovaný tvar predmetu, na ktorý sa pripevňuje al. naťahuje; syn. ráf, ráfik: kovové obruče na sude; železné obruče na kolesách voza; gelety stiahnuté mosadznými obručami; tortová o. bočná, kruhová odnímateľná časť formy na tortu; stará lipa je celá v obručiach; prázdna dieža sa rozsušila, obruče sa uvoľnili; pren. Katarína cítila, ako jej prsia zviera kovová obruč. [A. Hykisch] mala zvieravý pocit úzkosti 2. i šport. ▶ predmet rozličnej veľkosti v tvare kružnice z pevného, niekedy aj primerane pružného materiálu: drevená o. volantu; zlatá o. kráľovskej koruny; prívesok na striebornej náhrdelníkovej obruči; o. basketbalového koša; cvičiť s gymnastickou obručou; preskakovať cez o. 3. tech. ▶ vonkajšia časť kolesa vyrobená z iného materiálu ako disk: oceľové obruče koľajových vozidiel (vozňov, rušňov); plná o. neobsahujúca vzduch; komorová o. majúca dutinu so vzduchom, ktorého tlak sa nedá nastaviť; začiatkom 20. storočia boli kolesá s gumovými obručami nahradené kolesami s pneumatikami ◘ fraz. zvierať/sťahovať niekoho ako [železná] obruč a) veľmi pevne, silno, s tlakom niekoho obopínať b) veľmi obmedzovať niekoho, brániť mu v slobodnom konaní, rozhodovaní
kruh 1. útvar podobný ploche ohraničenej kružnice: sadnúť si do kruhu • koleso: kruhy, kolesá na vode • kolo (tanec v pravidelnom kruhu; kruh tancujúcich): tancovať kolo; vziať dievča do kola • veniec (útvar podobný kruhu): na stole veniec pohárikov (Figuli)
2. krivka, ktorej body majú rovnakú vzdialenosť od stredu • kružnica: nakresliť kruh, kružnicu • koleso (predmet pripomínajúci kružnicu): vystrihovať kruhy, kolesá z papiera • obruč: cvičiť s kruhom, kolesom, obručou
3. p. skupina 2
obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude
2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče
obruč, -e ž.
1. železný al. drevený (obyč. kruhovitý) pás, ktorý sa naťahuje, pripevňuje na rozličné predmety s cieľom stiahnuť, upevniť ich; ráf: železná o. na sude; natiahnuť, navliecť na niečo (napr. na sud, koleso) o-e; Kolesá na voze dostali železné obruče. (Hor.) Pravé koleso obťahovali obruče. (Gab.); obručami späté kade (Vaj.); obručami kovaná debna (Al.), Chcel by povedať niečo, ale prse akoby obruč stiahla a tlačila. (Kuk.); pren. Obruče rúk povolili (Švant.) zovretie. Obruč divákov začala sa uvoľňovať (Kuk.), ktorí boli naokolo, sa začali rozchádzať.
2. predmet kruhovitého tvaru používaný na rozličné ciele: levy (na bráne) s obručami v nozdrách (Jes.); Keď ju (bárku) priviazali o obruč, vyskočil na schody. (Kuk.) Detváky preháňali kyjačkami drevené obruče. (Gab.) Ako si otriasala vodu zo šiat, pukne jej obruč v letnici (Záb.) kruhovitá drôtená výstuha sukne (krinolíny);
šport. kovový kruhovitý predmet, do ktorého sa pri basketbale vhadzuje lopta, hlavná časť basketbalového koša; odb. zried. gumené, automobilové o-e pneumatiky;
obručový príd.: o-é drevo, železo na výrobu obručí; o-é klince na pribíjanie obručí
(jedna) obruč; (bez) obruče; (k) obruči; (vidím) obruč; (hej) obruč!; (o) obruči; (s) obručou;
(štyri) obruče; (bez) obručí; (k) obručiam; (vidím) obruče; (hej) obruče!; (o) obručiach; (s) obručami;