Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obruč -e ž.

1. kruhový pás na upevňovanie rozlič. predmetov: železná, drevená o.; o. na sude; stiahnuť o-e

2. kruhový pás použ. pri (šport.) hrách ap.: preskakovať cez o.;

obrúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k 1: o. na kľúče

2. snubný prsteň: nosiť o-u, vymeniť si o-y

obruč -če -čí ž.

obruč -če -čí ž. 1. ▶ kruhovitý pás, pásik (z kovu, dreva al. iného pevného materiálu) zabezpečujúci súdržný, pevný požadovaný tvar predmetu, na ktorý sa pripevňuje al. naťahuje; syn. ráf, ráfik: kovové obruče na sude; železné obruče na kolesách voza; gelety stiahnuté mosadznými obručami; tortová o. bočná, kruhová odnímateľná časť formy na tortu; stará lipa je celá v obručiach; prázdna dieža sa rozsušila, obruče sa uvoľnili; pren. Katarína cítila, ako jej prsia zviera kovová obruč. [A. Hykisch] mala zvieravý pocit úzkosti
2. i šport. ▶ predmet rozličnej veľkosti v tvare kružnice z pevného, niekedy aj primerane pružného materiálu: drevená o. volantu; zlatá o. kráľovskej koruny; prívesok na striebornej náhrdelníkovej obruči; o. basketbalového koša; cvičiť s gymnastickou obručou; preskakovať cez o.
3. tech. ▶ vonkajšia časť kolesa vyrobená z iného materiálu ako disk: oceľové obruče koľajových vozidiel (vozňov, rušňov); plná o. neobsahujúca vzduch; komorová o. majúca dutinu so vzduchom, ktorého tlak sa nedá nastaviť; začiatkom 20. storočia boli kolesá s gumovými obručami nahradené kolesami s pneumatikami
◘ fraz. zvierať/sťahovať niekoho ako [železná] obruč a) veľmi pevne, silno, s tlakom niekoho obopínať b) veľmi obmedzovať niekoho, brániť mu v slobodnom konaní, rozhodovaní

obruč, -e ž.

1. železný al. drevený (obyč. kruhovitý) pás, ktorý sa naťahuje, pripevňuje na rozličné predmety s cieľom stiahnuť, upevniť ich; ráf: železná o. na sude; natiahnuť, navliecť na niečo (napr. na sud, koleso) o-e; Kolesá na voze dostali železné obruče. (Hor.) Pravé koleso obťahovali obruče. (Gab.); obručami späté kade (Vaj.); obručami kovaná debna (Al.), Chcel by povedať niečo, ale prse akoby obruč stiahla a tlačila. (Kuk.); pren. Obruče rúk povolili (Švant.) zovretie. Obruč divákov začala sa uvoľňovať (Kuk.), ktorí boli naokolo, sa začali rozchádzať.

2. predmet kruhovitého tvaru používaný na rozličné ciele: levy (na bráne) s obručami v nozdrách (Jes.); Keď ju (bárku) priviazali o obruč, vyskočil na schody. (Kuk.) Detváky preháňali kyjačkami drevené obruče. (Gab.) Ako si otriasala vodu zo šiat, pukne jej obruč v letnici (Záb.) kruhovitá drôtená výstuha sukne (krinolíny);

šport. kovový kruhovitý predmet, do ktorého sa pri basketbale vhadzuje lopta, hlavná časť basketbalového koša; odb. zried. gumené, automobilové o-e pneumatiky;

obručový príd.: o-é drevo, železo na výrobu obručí; o-é klince na pribíjanie obručí

obruč ž.
1. csl železný al. drevený kruhový pás na upevnenie rozličných predmetov: Putňa bola rosušená, popadaľi s ňej šecke obruče (Pukanec LVI); Dou̯ hlavou na dvuh dreváh bejvau̯ aj zvarauňíg aj käďiečka zloženej, žebe z ňih obruče ňespadle, kot posknú (Čelovce MK); Na rázvor sa dáva obruč, abi to ňepotrhalo (Detva ZVO); Sceni na putne zapaté s_troma obručámi (Trakovice HLO); Pobili sa obruče na sudze, ked ho chistál na víno (Vinosady MOD); Niti praskli na obručách (Hor. Orešany TRN): Duhi na bece biľi opasane z_obručami (Dl. Lúka BAR)
L. sňicová obruč (Brehy NB), rázvorová obruč (Podlužany LVI), povozová obruč (Černová RUŽ), obrudž na sňice (Stropkov) - upevňuje zadné ramená na voze, snice s rázvorou; pásová obruč (Jelšava REV) - železný pás spevňujúci hlavu kolesa; obruč s koľiesok (Terchová ŽIL) - ťažná súčasť pluhových koliesok
2. pov zried. silnejší drevený (lieskový, vŕbový ap.) prút slúžiaci na spevnenie (vystuženie) obilnej jamy: Zbožné jami sa otepili otepu aj z_bapkáma, to sa pricisklo s prúti, aj obruče temu hovorili, a navrch sa dali kríže (Čachtice NMV)
3. kováč. posledné ohnivko na reťazi, o ktoré sa zapína reťaz s háčikom (často býva súčasťou konských váh): obrudž na reťazi (Turíčky LUČ); obručový príd. k 1
L. obručovo zelezo (Šoltýska RS), obrúčovuo železo (Černová RUŽ), obručovuo zelezo (Podlužany LVI), obručové plechi (V. Grob MOD); obrušovia zelezo (Jelšava REV) - železo (plech) na výrobu obručí

obruč ž/m kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov: obrucz plechovi 1 (L. JÁN 1683); dali sme dwa ssini na meske humna, penažnie kliny, na obruce weregnie, na čžepy, hassple, retiasky a babky (KRUPINA 1702); w pywnici na wjne obruče pukali (MVP 18. st); obrúčka ž, obrúček m
1. dem malá menšia (železná al. drevená) obruč; krúžok: dal sem od dwuch obručzek, co se deska odbera (na mestskej bráne), d 58 (ZVOLEN 1651); kdi sa obruczki na kupenih wineh opukli na trih sudiech, dali zme debnarowi od obručzi d 30 (KRUPINA 1706); pri ktereg pile nachazal se rjad zelezny, dwa stiky a dwe obručky, pet čepou, zelezna kluka (DETVA 1742 E); gest geg (Márii) ta pokuta uložena, aby tri železne kružky anebo obručky spolu spogene nosila (MS 1749); Mateg Bobko bednarovj rubal obruckj (HRANOVNICA 1779-80); (Hektor) hnal se na krále Meryona a tak na hlawu geho sylne sekl, že mu obrauček prihlbičny srazil (HI 18. st)
2. prsteň (snubný): obručka zlata (ZVOLEN 1614); dwa zlate prstene, geden z nich ze zelenim kamenem a druhy na spusob obručžky (PREŠOV 1697); obruczky zlate male 2 (BECKOV 1729) prstienky
3. obyč. pl obrúčky ž putá, okovy: Križar Melichowi od obruček, kde se weznowe lapagi, d 18 (dalo sa) (ŠTÍTNIK 1657)
4. koliesko používané pri nosení bremien na hlave: cesticillus: kolečko aneb obručka, na kterég zeni ťažobu nosá na hlawe, hlawny kolečko (KS 1763)
5. (o podliatine) znak, pozostatok nosenia kovového predmetu na krku (odsúdenej): (panna) hnedky obžyla, čerwenú obrúčku za czely swúg žywot na krku swém nosicze, která rany a smrty zgewny znak proukazowala (PeP 1770)
6. zhrubnuté miesto na prúte (vo forme prstenca), rozhodujúce o štepení: při sstepenj býwagj ty urodné sstepné prutky neb réwky, které se k této prácy potrebowati magj, asy na dwa dobré prsty niže té obručky neb prstenka, w kterém se wlastne priprawuge saft (HRK 1773)