Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

obrobiť dok.

1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu

2. opracovať: o. súčiastky, kožu;

nedok. obrábať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrobiť ‑í ‑ia dok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

neobrobený -ná -né príd. i poľnohosp. ▶ na ktorom sa nič nepestuje, neupravený na pestovanie poľnohospodárskych plodín; ležiaci ladom, úhorom; op. obrobený: n. vinohrad; neobrobená zem; Sú v nej [dedine] mŕtve domy, ruiny chrámu a školy, neobrobené záhrady a spustnuté sady. [M. Krajniak]; O neobrobenú pôdu by sa mal postarať štát napr. tak, že by podporoval zaoranie burín na nej. [Sme 1997] ▷ ↗ i obrobiť

obrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. i poľnohosp. (čo) ▶ rozličným spôsobom (najmä oraním, bránením, okopávaním, kyprením, hnojením) pripravovať, upravovať pôdu na pestovanie poľnohospodárskych plodín, starať sa o pôdu: o. zem, pole, roľu; o. poľnohospodársky pôdny fond; vinohrad obrába ručne, bez mechanizmov; už celé generácie obrábajú túto pôdu; vidno, že záhrada je dobre, starostlivo obrábaná; Tie pozemky [národné výbory] rozhodli sceliť do jedného kusa, aby ich vraj bolo možné obrábať strojmi traktorovej stanice. [J. Balko]
2. i tech. (čo) ▶ upravovať niečo (najmä kov, drevo, kameň) do požadovaného tvaru, rozmerov a povrchu pomocou nástroja al. stroja; syn. opracúvať: o. drevo, kameň; učia sa o. kovy na moderných strojoch; laserovým zdrojom možno o. materiály ako oceľ, hliník, mosadz, grafit, meď, striebro, zlato, platina, keramika, drahé kamene; v závode obrábali súčiastky pre automobilový priemysel
3. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať telesnú bolesť, obyč. údermi; trestať bitkou, biť, udierať; syn. tĺcť, mlátiť, mangľovať: o. päsťami zlodeja; Volá na pomoc Šubíka, ale aj toho obrábajú psiská. [M. Krno] útočia naňho, hryzú ho; Pozri sa, čo má v taške! – rozkázal Mišo, zatiaľ čo obrábal tú vyššiu postavu. [Vč 1974]
4. vulg. (koho) ▶ sexuálne uspokojovať; syn. kefovať, preťahovať: sused mu obrába ženu; obrábala ho rukou, mala šikovné prsty; Ostatní nech si po nociach obrábajú tie svoje harpye. [InZ 2001]
▷ dok. ↗ obrobiť

obrobiť -bí -bia obrob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. i poľnohosp. (čo) ▶ rozličným spôsobom (najmä oraním, bránením, okopávaním, kyprením) upraviť pôdu pred sejbou al. výsadbou poľnohospodárskych plodín a počas obdobia ich rastu: o. pôdu; o. hriadku motykou; políčko obrobili, pšenicu zasiali; záhradu už nemá kto o.; starostlivo obrobený vinohrad; Ľudia tu boli odjakživa roľníkmi, verili, že ak poriadne obrobia zem, ani ona ich nesklame [...]. [M. Zelinka]
2. i tech. (čo) ▶ upraviť niečo (najmä kov, drevo, kameň) do požadovaného tvaru, rozmerov a povrchu pomocou stroja al. nástroja, opracovať: o. súčiastku na obrábacom stroji; trieskovo obrobené výkovky; sedlá ventilov sú obrobené novou technológiou; Pri pohľade na kamarátovu Eiffelovu vežu si dodal guráže, nachystal špajdle, tvrdé drevo, ktoré možno obrobiť sústruhom, latex, lepidlo, pinzety, nožíky, špendlíky. [Pd 1994]
3. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobiť telesnú bolesť údermi, zbiť, doudierať; syn. stĺcť, zmlátiť, zmangľovať: o. psa palicou; brata v noci obrobili dajakí darebáci
4. vulg. (koho) ▶ sexuálne uspokojiť; syn. pokefovať, pretiahnuť: o. vlastnú, cudziu ženu; Obšťastňoval ich [dámy] vyvolávaním duchov a potom zhypnotizované obrábal. Zakaždým obrobil jednu aj dve. [P. Jaroš]
▷ nedok. ↗ obrábať

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

obrobiť 1. p. opracovať, porov. obrábať 2. p. prehovoriť 1

opracovať: upraviť povrch niečoho do žiadanej podoby • obrobiť: opracovať, obrobiť strojové súčiastky • obrúsiť (brúsením opracovať): obrúsenie drahokamu • ofrézovať (opracovať frézou) • ohobľovať • zahobľovať (opracovať hoblíkom): ohobľovať, zahobľovať hrady

prehovoriť 1. uvedením dôvodov získať na niečo • prevravieť: prehovorili, prevraveli ho, aby šiel študovať • nahovoriť • navravieť • naviesť (rečou): nahovoriť, naviesť niekoho na emigráciu; napokon sme ich navraveli, aby ešte ostali • presvedčiť (rozumovými dôvodmi) • uhovoriť • expr. uvariť (mnohými rečami): uhovorili ma, uvarili ma, aby som súhlasil • hovor. expr. ukrkať (dorážaním, rečami si vymôcť niečo): ukrkala matku, aby ju pustila • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor): napokon žiaci učiteľa oblomili, obmäkčili • expr. zjemn. uvravkať (Jaroš) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť, prehovoriť na svoju stranu): musíme ich ešte spracovať, obrobiť, aby nám pomohli • nár. pozaobchodiť (Kukučín) • zagitovať (prehovoriť agitáciou): zagitovať niekoho na predplatenie časopisu • arch. kapacitovať • hovor. expr. spoďkať (prehovoriť, aby niekto niekam šiel)

2. p. povedať1, ozvať sa 2 3. p. porozprávať sa 4. p. prihovoriť sa 1, osloviť 1

presvedčiť rozumovými dôvodmi priviesť k istému názoru • uistiť • ubezpečiť: presvedčiť, uistiť niekoho o svojej pravde; chcel ich o tom sám ubezpečiť • prehovoriť • prevravieť • nahovoriť • navravieť (uvedením dôvodov priviesť na niečo): prehovorili, nahovorili ma, takže som súhlasil • získať • zagitovať (dosiahnuť súhlas s niečím): chceli ma získať, zagitovať za každú cenu • uhovoriť • expr.: uvravkať • uvariť • hovor. expr. ukrkať (mnohými rečami dosiahnuť niečo): deti uhovorili, uvarili rodičov, aby ich pustili na lyžovačku; napokon otca ukrkali • arch. kapacitovať: podarilo sa mu všetkých kapacitovať • oblomiť • obmäkčiť (premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (presvedčiť v prospech seba): všetkých spracoval, obrobil, aby mu pomohli

uhovoriť mnohým hovorením, ustavičným dorážaním presvedčiť al. si vymôcť niečo • uvravieť: vie každého uhovoriť, uvravieť • expr. uvravkať (Jaroš) • hovor. expr. ukrkať: deti ukrkali otca, aby súhlasil • prehovoriť • prevravieť • presvedčiť (uvedením dôvodov): prehovorili, prevraveli nás, aby sme ešte ostali • expr. uvariť: veď ja ho uvarím, aby dal súhlas • oblomiť • obmäkčiť (urobiť poddajným, premôcť odpor) • hovor.: spracovať • obrobiť (usmerniť na svoju stranu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obrábať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) rozličným spôsobom, rozličnými prácami (najmä oraním, kopaním, kyprením, hnojením) pripravovať, kultivovať (pôdu): jarné, jesenné obrábanie pôdy; racionálne, intenzívne obrábanie ornej pôdy; spoločné, družstevné, mechanizované obrábanie; obrábaná, neobrábaná pôda;

2. (čo) opracovávať niečo na potrebný tvar, dávať niečomu potrebný tvar: o. drevo; obrábanie kovov; o. súčiastku; strojové, rýchlostné, ručné obrábanie;

3. arch. (čo) venovať niečomu starostlivosť; pracovať na niečom, pestovať, kultivovať: Žiadame, aby každý kmeň, ktorý má dačo osobitného, nárečie svoje obrábal. (Štúr)

4. expr. (koho) prehovárať, nahovárať: Do tých čias obrábal Klopačku, kým nesľúbil, že mu požičia tých čížiem. (Kuk.)

5. expr. (koho) biť, tĺcť: Začal (chlapec) milú slečnu päsťami obrábať. (Vans.) Milý Sancho, vidiac, že ktosi ho celkom vážne obrába, horko-ťažko sa zdvihol. (Fel.);

dok. obrobiť

obrobiť, -í, -ia dok.

1. (čo) upraviť pôdu na pestovanie plodín: o. pole, zem, pôdu, záhradu, vinice;

2. (čo) spracovať, opracovať: o. kožu, o. kov;

3. hovor. expr. (koho) sľubmi prehovoriť, získať pre niekoho, pre niečo: Vopred ich obrobili, aby mlčali. (Bodic.);

nedok. obrábať

Morfologický analyzátor

obrobiť dokonavé sloveso
(ja) obrobím VKdsa+; (ty) obrobíš VKdsb+; (on, ona, ono) obrobí VKdsc+; (my) obrobíme VKdpa+; (vy) obrobíte VKdpb+; (oni, ony) obrobia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obrobil VLdsam+; (ona) obrobila VLdsaf+; (ono) obrobilo VLdsan+; (oni, ony) obrobili VLdpah+;
(ty) obrob! VMdsb+; (my) obrobme! VMdpa+; (vy) obrobte! VMdpb+;
(nejako) obrobiac VHd+;

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

hosťom, obrobila záhradu tak ≈ hostem, zvelebila zahradu tak
Koniec záhrady obrobili a ≈ Obdělali konec zahrady a
musí obrobiť statočne všetky ≈ musí poctivě bdělat všechny
obrobila záhradu tak, že ≈ zvelebila zahradu tak, že
Obrobilo sa i Mikulášovo ≈ Obdělávalo se i Mikulášovo
obrobiť statočne všetky jeho ≈ poctivě bdělat všechny jeho
rukopisu : musí obrobiť statočne ≈ rukopisu : musí poctivě bdělat
sa nemusel dať obrobiť ≈ se nemusel nechat vojet
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor