neobriadený -ná -né príd. hovor. 1. ▶ ktorý sa nestará o svoj vzhľad, neprejavujúci starosť o seba, neupravený, zanedbaný; op. obriadený: neobriadená žena; Také škamravé bolo [dieťa], strapaté, neobriadené, privčas v dospelých šatách navlečené. [K. Horák]; Chlapi z domácnosti stoja za ženami, neobriadení, v starších hábach. [J. Červenák st.]
2. ▶ o ktorého vzhľad al. úpravu sa nikto nestará, zanedbaný, neuprataný, neupravený; syn. nevyriadený; op. obriadený, vyriadený: starý n. panelák; neobriadená časť záhrady
▷ ↗ i obriadiť
obriadiť -di -dia obriaď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. hovor. (koho, čo) ▶ postarať sa o niečie potreby, dať do poriadku, umyť, očistiť, obliecť, upraviť a pod., opatriť, zaopatriť; syn. oriadiť: treba o. deti, navariť, upratať; ženy prišli o. nebohého; obriadenie koní, dobytka bolo mužskou prácou; Ujčinej notár prikázal, aby ma obriadili, ako sa patrí, nech sa neopovážia priviesť ma takého, aký som teraz, špinavý, chrastavý a všivavý, kosť a koža! [L. Ťažký]; Len čo obriadim starú mamu, pripravím raňajky. [K. Lászlová]
2. hovor. (čo) ▶ dať do riadneho stavu, do poriadku, očistiť, upratať; syn. oriadiť: o. dlážku, kuchyňu, celý dom; starostlivo obriadila hroby rodičov; trochu to tu obriaď!; V humne, u predsedu družstva Jula Sekuru, je dosť miesta na obriadenie uloveného diviaka. [P. Jaroš] očistenie a spracovanie; Doma majú hospodárstva a voľné dni využívajú na ich obriadenie. [LT 2000]
3. hovor. expr. zastaráv. (koho) ▶ dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu, oklamať, podviesť niekoho; syn. ogabať, obabrať: žena ma tak obriadila, nechala ma, že som z chudobného rodu!; ale nás obriadili, – povzdychla si ženička, ktorá si prevzala pri poštovej priehradke dve zelené stovky a pár drobných
4. vulg. zastar. (koho) ▶ (o mužovi) mať sexuálny styk, vykonať súlož s niekým; syn. pretiahnuť: chválil sa mi, ako obriadil krčmárovu dcéru tam spod zámku
▷ nedok. k 1, 2 ↗ obriaďovať
obriadiť sa -di sa -dia sa obriaď sa! -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. hovor. ▶ dať sa do poriadku, umyť sa, upraviť si vlasy, odev a pod., upraviť sa; syn. oriadiť sa: o. sa pred zrkadlom; najprv si sa mal o. a až potom jesť; vstal, obriadil sa, ustlal po sebe lôžko; Videl som, ako traja Gregorovci, sviatočne oblečení, obriadení, prišli do kuchyne za ženami. [D. Tatarka]; Tak aby si vedel, – dupol dedko kapcom, – sám sa obriadim a sám si aj navarím. [K. Jarunková]; Marš do kúpeľne, a kým sa neobriadiš, neopováž sa odtiaľ vyliezť! [ŽVč 2010] ▷ nedok. ↗ obriaďovať sa
obriaďovať -ďuje -ďujú -ďuj! -ďoval -ďujúc -ďujúci -ďovaný -ďovanie nedok. hovor. 1. (koho, čo) ▶ starať sa o niečie potreby, dávať do poriadku, umývať, upravovať a pod., opatrovať, zaopatrovať: o. pacientov v hospici; dcéru kŕmi, obriaďuje, oblieka, stará sa o ňu; úkony pri obriaďovaní mŕtveho; V izbe spali deti, matka obriaďovala v chlieve statok, muža nebolo. [B. Chňoupek]
2. (čo) ▶ dávať do riadneho stavu, do poriadku, čistiť, upratovať: o. domácnosť, dvor, chalupu
▷ dok. ↗ obriadiť
obriaďovať sa -ďuje sa -ďujú sa -ďuj sa! -ďoval sa -ďujúc sa -ďujúci sa -ďovanie sa nedok. hovor. zried. ▶ dávať sa do poriadku, umývať sa, upravovať si vlasy, odev a pod., upravovať sa: čo sa tak dlho obriaďuješ pred zrkadlom?; starká sa ešte sama obriaďuje; vojaci oddychovali a obriaďovali sa ▷ dok. ↗ obriadiť sa