obrazový p. obraz
obraz, -u, 6. p. -e m.
1. plošné znázornenie niekoho al. niečoho kresbou, maľbou, rytím, rysovaním ap., obyč. ako umelecký prejav: olejový o., maľovať o.; živý o. zostava osôb vytvárajúca nejaký symbol
● byť ako obraz (Jégé) pekný;
2. podoba odrážajúca sa v zrkadle, v skle, vo vode ap.: Tlačil som sa v rušnom zhone uzrieť svoj obraz znovu v Hrone. (Žáry); pren. Herman je pravý obraz nášho nešťastného brata (Vaj.) celkom sa mu podobá;
fyz. optický útvar majúci tie isté tvary, svetlá a tiene al. i farby ako predmet;
● hovor. spitý pod o. boží veľmi;
3. zrakový dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; predstava pred duševným zrakom: Keď vošiel, uvidel žalostný obraz. (Zgur.) Vynoril sa mu obraz z detstva. (Krno) Oživil si v pamäti obraz milej. (Ondr.) Pred očami jej mihali dávne obrazy. (Hor.) Mysľou mu prebehol obraz vlastného dvora. (Laz.)
4. tvárnosť, podoba: Ľud obraz vlasti z roka na rok mení. (Bunč.) Miestnosti boli zariadené všetky na jeden obraz (Min.) rovnako.
5. kniž. slovné vypodobnenie, opísanie, vylíčenie: podať o. o niečom; Vo Zvolenskej stolici bolo iste mnoho Nemcov, ale obraz Grünwaldom načrtnutý nie je verný. (Škult.)
6. ucelený názor, predstava o niečom: Mal jasný obraz o situácii. (Zgur.); utvoriť si o niečom al. o niekom o.;
7. časť básnického al. dramatického diela: Pieseň sa stále zosilňuje a znie až do konca obrazu. (Smrč.)
8. výrazový prostriedok básnickej reči, trópus;
9. v literatúre a umení vôbec zovšeobecnený obraz skutočnosti v umeleckom diele; výjav z ľudského života zachytený v umeleckom diele: Vytýka mu (Hečkovi) opakovanie tých istých zvratov a obrazov. (Bunč.)
10. biol. krvný o. súhrn jednotlivých druhov krviniek v krvi;
obrazový príd.
1. týkajúci sa obrazov: o-á technika; o-á kamera snímajúca obrazy;
2. obsahujúca obrazy: o-á galéria (Al.)