Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

obraz -u m.

1. plošné výtvar. znázornenie skutočnosti, predstavy: o. známeho majstra; zarámovať, zavesiť o.

2. odraz skutočnosti v zrkadle, vo vode ap.: o. krajiny v jazere; televízny o. súhrn jednotlivých telev. snímok;

pren. podoba: je o-om svojho otca

3. (zrakové) dojmy, udalosti a predstavy o nich: o-y z detstva; o. biedy a skazy

4. predstava (na zákl. úvahy); názor: urobiť si o. o svete; z plánov získal o stavbe dobrý o.; lek. krvný o. rozbor zloženia krvi

5. časť dram., básnického ap. diela: dejstvo v troch o-och

6. zovšeobecnený odraz skutočnosti, predstavy v umel. diele

expr. opiť sa pod o. (Boží) veľmi; byť v o-e orientovať sa v situácii;

obrazový príd.: o-á výstava, technika; o-é spravodajstvo; o-é poznávanie;

obrázok -zka m.

1. zdrob. k 1, 3, 4

2. malý lit. útvar: satirický o.

pekný ako o. veľmi;

obrázkový príd.: o. časopis;

obrážtek -a m. zdrob. k 1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obraz ‑u m.; obrazový

obrázočekobraz


obrázok -zka/-zku pl. N -zky m. 1. zdrob. ▶ (malý) obraz, zvyčajne plošné (výtvarné) znázornenie, zobrazenie niekoho, niečoho (často ako doplnok textu, ilustrácia); ozdobný (umelecký), často zarámovaný predmet určený na stenu: farebný, čiernobiely o.; pekný o. prírody, krajiny; o. na titulnej strane časopisu; ilustračné obrázky v článku, v návode; tričko s obrázkom známeho speváka; kniha plná obrázkov; kresliť, maľovať obrázky; stiahnuť, skopírovať o. z internetu; na stenách izby visia veselé obrázky; Obrázok má hnedú patinu, svieti z neho výnimočnosť celej tej udalosti. [J. Blažková]svätý obrázok obrázok s náboženským motívom, predstavujúci Krista, Pannu Máriu al. svätých
2. trochu expr. ▶ (zrakový) dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; udalosť a predstava o nej v mysli, obraz: o. rodinnej pohody; v rozhovore sa im vynárali obrázky z detstva, z mladosti; aký o. v ňom zanechá návšteva u nás doma?
3. trochu expr. (i o kom, o čom) ▶ predstava, názor o niekom, o niečom na základe istého poznania, hodnotenia, istých informácií, obraz: urobil si už o. o našom zdravotníctve; rozhovor pomôže získať o. o povahe človeka; Máte pomerne presný obrázok toho, ako bude dôchodkový systém vyzerať po „reforme“. [Slo 2002]
4. star. lit.drobný literárny útvar: žánrový o. zo života ľudu; v autorovom literárnom diele nachádzame satirické obrázky mravov súčasnej spoločnosti
fraz. byť [pekný/krásny] ako obrázok byť veľmi pekný, veľmi pekne upravený; expr. dívať sa/pozerať sa na niekoho ako na svätý obrázok správať sa k niekomu a) zbožne, s veľkou úctou b) zaľúbene; čertove obrázky karty na hranie (hazardných hier)
zdrob. obrážtek, obrázočekobraz


obraz -zu pl. N -zy m. 1. ▶ obyč. dvojrozmerné výtvarné (umelecké) znázornenie videnej, zažitej skutočnosti al. istej predstavy, myšlienky, pocitu, výtvarné dielo, maľba, kresba a pod.; takéto dielo ako ozdobný predmet: realistický, impresionistický, kubistický o.; biblický, historický oltárny o.; obrazy od slávnych maliarov, od Martina Benku; zberateľ obrazov; obchodník s obrazmi; aukcia, vernisáž, výstava, galéria obrazov; kópia, reprodukcia obrazu; postava, tvár, výjav na obraze; obrazy predkov, významných dejateľov; maľovať, kresliť, reštaurovať o.; na stene visí o. ženy maľovaný olejovými farbami na plátne; k modernému obrazu sa hodí jednoduchý rám; Medzi najznámejšie obrazy sveta patrí Michelangelovo Stvorenie Adama [...]. [D. Podracká]div. živý (scénický) obraz spôsob divadelného inscenovania, keď živí herci utvárajú kompozíciu už jestvujúceho maliarskeho al. sochárskeho diela a na istý čas v nej znehybnejú; výtvar. elektronický obraz výtvarná (umelecká) kreácia realizovaná elektronicky pomocou počítača □ slovom i/aj/a obrazom a) v slovnej i obrazovej forme b) názorne, ilustračne
2. i odb. ▶ skutočnosť vznikajúca al. utváraná spracúvaním a odrazom hmatateľného sveta zrakovým ústrojenstvom človeka al. prirodzenými optickými javmi al. zariadeniami, postupmi a technológiami na vizuálne zachytenie, záznam a prenos živej skutočnosti (ľudí, udalosti, prostredia a pod.): o. mesiaca v rieke; o. tváre v zrkadle; prístroje skonštruujú verný o. celej hviezdy; biol., opt. sietnicový o. obraz vznikajúci na sietnici oka; opt., fyz. zrkadlový o. stranovo prevrátený obraz skutočnosti v rovinnom zrkadle; fot. latentný o. neviditeľný obraz spôsobený osvitom fotografickej vrstvy, ktorý sa vyvolaním vo vývojke zviditeľní; tech. digitálny o. konečná matica bodov s konečným počtom farieb; televízny o. vizuálna zložka televízneho signálu; fotografický, kamerový o.
3.kto al. čo sa ako celok al. niektorými vlastnosťami podobá na niekoho al. na niečo iné: Eva, verný o. svojej matky kópia; je živým obrazom otca; žiak je obrazom svojho učiteľa; Ak ste istý čas pri mori, isto-iste sa vás zmocní myšlienka, že je verným obrazom ľudského života: bezpečných miest je v ňom málo. [J. Papp]
4. ▶ predstava niekoho al. niečoho, často aj vizuálna (vyvolaná spomienkou, premýšľaním, dojmom, zážitkom, snívaním a pod.): pred očami sa jej vynoril o. starého otca; v sne uvidieť o. neznámej krajiny; predstavovať si obrazy z detstva; deň-noc ho prenasleduje o. horiaceho domu, mŕtveho priateľa; Bál sa zaspať; nikdy nevedel, kedy sa z tmy vynoria tie mučivé obrazy. [D. Mitana]
5. (i o kom, o čom) ▶ podoba niekoho al. niečoho na zá­klade ich vonkajších znakov, prejavov: zaslúžiť sa o dobrý, zlý, skreslený o. o škole, rodine, pracovisku; pozitívny, negatívny o. krajiny v zahraničí; svoj o. si vytváraš sám; To máš nejaký pokrivený obraz o kamarátstvach medzi ženami. [O. Štefánik]
6. (i o kom, o čom) ▶ niekto al. niečo v podobe, v akej sa javí ľudskému vedomiu na základe individuálneho al. skupinového poznania, presvedčenia, hodnotenia, pocitov, skúseností: mýtický, náboženský, vedecký, jazykový, subjektívny, virtuálny o. sveta; načrtnúť ucelenejší, presnejší o. básnikovej osobnosti; aj deti si utvárajú svoj o. o Bohu; chcel si vytvoriť o. o ľuďoch v úrade; Pritom je veľa matiek, ktoré v záujme harmonickej výchovy svojich ratolestí obraz otca skôr prikrášľujú, aby deti mali byť na koho hrdé. [V. Balla]
7. ▶ (v umení, vo vede, médiami a pod.) vytvorená, skonštruovaná podoba niekoho al. niečoho, obyč. sprostredkovaná verejnosti, zobrazenie, vyobrazenie, podoba: historický, moderný, odmýtizovaný o. Jánošíka; mediálny o. politika, herca; biblický o. rodiny; pohľad na svet prostredníctvom filmového obrazu; románový o. mestského, dedinského života; v štúdii sa modeluje o. hrdinu v drámach viacerých slovenských autorov
8.kto al. čo vypovedá niečo o niečom inom, s čím však súvisí, je vo vzťahu al. je jeho časťou, súčasťou, odzrkadlenie, odraz: politici sú len obrazom spoločnosti; cena nemusí byť obrazom kvality výrobku; vyrovnané zápasy sú jasným obrazom kvality celej súťaže; aj stolovanie je obrazom národa; všetko, čo píše, je obrazom jeho duše
9. lit., lingv. ▶ nepriame slovné vyjadrenie, označenie, pomenovanie (človeka, veci, javu a pod.); syn. tróp: básnické obrazy; použiť slovný o.
10. lit., div. ▶ menšia jednotka dramatického diela: veselohra v troch obrazoch; Suchoňova Krútňava je opera v šiestich obrazoch; v záverečnom obraze herci zaspievali známu pieseň
11. mat.množina výsledkov funkcie al. zobrazenia: Laplaceov, Radonov o. funkcie; vzor a o. v nejakom zobrazení; bod A′ je o. bodu A; o. priamky, kružnice, n-uholníka (v geometrii)
12. biol., lek. klinický obraz choroby ▶ súhrn objektívnych a subjektívnych príznakov choroby; krvný obraz základné vyšetrenie krvi na zistenie úrovne krvotvorby (množstvo červených, bielych krviniek, krvných doštičiek, hemoglobínu a hematokritu), skr. KO
fraz. byť v obraze mať informácie o niečom, orientovať sa v situácii; expr. opiť sa/spiť sa pod obraz Boží dostať sa do stavu ťažkej opitosti a obyč. sa správať nedôstojne; [pretvoriť, prerobiť, vychovať niekoho] na svoj obraz zmeniť niekoho a prispôsobiť ho (často necitlivo, násilne) svojej predstave, svojim želaniam; [to je] obraz biedy a utrpenia/skazy niečo veľmi smutné, žalostné
parem. bibl. Boh stvoril človeka na svoj obraz človek bol stvorený ako osoba obdarená mysľou a slobodnou vôľou
zdrob.obrázok; obrážtek -ka pl. N -ky, obrázoček -čka pl. N -čky m. zdrob. i expr.: pestrofarebné obrážteky; namaľuj mi nejaký obrážtek; jeho čiernobiele obrázočky lahodia mojej duši; Obrázočky boli aj jednou z pozorností z púte od príbuzných i priateľov. [A. Habovštiak]; obrazisko -ka -získ s., v sg. i m. zvel. k 1: toto nie je obraz, ale o.; na stenách zámku visia obraziská


obrážtekobraz

metafora prenášanie pomenovania jedného javu, predmetu na iný jav či predmet na základe podobnosti niektorých znakov; takéto pomenovanie • obraznosť: básnik často využíva metaforu, obraznosťobraz (metaforické pomenovanie): zvonivé metafory, obrazy básnezastar. zried. prenáška


názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

5. p. metafora


odraz 1. zmena smeru po dopade • odbleskodlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladinereflex: váza s ružovkastým reflexomkniž. reflexia

2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho životazrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom dobykniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov

3. p. ohlas 1


vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otcapríklad: bol príkladom obetavostipredobrazobraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúryideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistutyp: pravý typ umelcakniž.: prototyptypus: je prototypom dobrého futbalistuzastar. vzorec (Vajanský)

2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívaniepredloha: kresliť podľa predlohyšablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablónyukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvalityzastar. al. expr.: mustramuštra: používať niečo ako mustru, muštru

3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áutmodeltyp: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty

4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorkudezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatikezastar. al. expr.: mustramuštra: orientálna mustra, muštrazastar. vzorec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obraz, -u, 6. p. -e m.

1. plošné znázornenie niekoho al. niečoho kresbou, maľbou, rytím, rysovaním ap., obyč. ako umelecký prejav: olejový o., maľovať o.; živý o. zostava osôb vytvárajúca nejaký symbol

byť ako obraz (Jégé) pekný;

2. podoba odrážajúca sa v zrkadle, v skle, vo vode ap.: Tlačil som sa v rušnom zhone uzrieť svoj obraz znovu v Hrone. (Žáry); pren. Herman je pravý obraz nášho nešťastného brata (Vaj.) celkom sa mu podobá;

fyz. optický útvar majúci tie isté tvary, svetlá a tiene al. i farby ako predmet;

hovor. spitý pod o. boží veľmi;

3. zrakový dojem, ktorý niečo al. niekto spôsobuje; predstava pred duševným zrakom: Keď vošiel, uvidel žalostný obraz. (Zgur.) Vynoril sa mu obraz z detstva. (Krno) Oživil si v pamäti obraz milej. (Ondr.) Pred očami jej mihali dávne obrazy. (Hor.) Mysľou mu prebehol obraz vlastného dvora. (Laz.)

4. tvárnosť, podoba: Ľud obraz vlasti z roka na rok mení. (Bunč.) Miestnosti boli zariadené všetky na jeden obraz (Min.) rovnako.

5. kniž. slovné vypodobnenie, opísanie, vylíčenie: podať o. o niečom; Vo Zvolenskej stolici bolo iste mnoho Nemcov, ale obraz Grünwaldom načrtnutý nie je verný. (Škult.)

6. ucelený názor, predstava o niečom: Mal jasný obraz o situácii. (Zgur.); utvoriť si o niečom al. o niekom o.;

7. časť básnického al. dramatického diela: Pieseň sa stále zosilňuje a znie až do konca obrazu. (Smrč.)

8. výrazový prostriedok básnickej reči, trópus;

9. v literatúre a umení vôbec zovšeobecnený obraz skutočnosti v umeleckom diele; výjav z ľudského života zachytený v umeleckom diele: Vytýka mu (Hečkovi) opakovanie tých istých zvratov a obrazov. (Bunč.)

10. biol. krvný o. súhrn jednotlivých druhov krviniek v krvi;

obrazový príd.

1. týkajúci sa obrazov: o-á technika; o-á kamera snímajúca obrazy;

2. obsahujúca obrazy: o-á galéria (Al.)

Morfologický analyzátor

obraz podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) obraz; (bez) obrazu; (k) obrazu; (vidím) obraz; (o) obraze; (s) obrazom;

(dva) obrazy; (bez) obrazov; (k) obrazom; (vidím) obrazy; (o) obrazoch; (s) obrazmi;

Obraz_1 Obraz Obraz_2 Obraz
obraz
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) obraz
G (bez) obrazu
D (k) obrazu
A (vidím) obraz
L (o) obraze
I (s) obrazom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) obrazy
G (bez) obrazov
D (k) obrazom
A (vidím) obrazy
L (o) obrazoch
I (s) obrazmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko OBRAZ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 4×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
NAD JAZEROM (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 3×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor