Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny; o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň; o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

---

obrat -u m.

1. obrátenie (význ. 2), otočenie: o. o 180 °; urobiť o. na mieste

2. premena, zvrat, prevrat: o. v myslení; politický o.

3. ekon. uskutočňovanie kolobehu prostriedkov: maloobchodný o., o. tovaru; daň z o-u

4. (ustálený) jazykový zvrat; fráza: vtipný slovný o.

● o-om ruky hneď;

obratový príd. k 3: o. fond, prostriedok

obrať oberie oberú obral obratý/obraný dok.

---

obrat ‑u m.; obratový

oberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeľovať, odstraňovať niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), zbierať, trhať: o. hrozno, jablká, slivky, marhule, čerešne; o. jahody, maliny, paradajky, uhorky; plody sa zo stromu oberajú ešte tvrdé a ukladajú sa do debničiek; ovocie oberala do košíka; Prekročí záhonček, zostane pri kríčkoch, oberá z nich zvädnuté lístie a odkladá do zástery. [I. Habaj]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbavovať strom, rastlinu obyč. plodov: stromy v sade nemá kto o.; jablone sa zvyčajne oberajú na jeseň
3. (čo (z čoho/od čoho)) ▶ oddeľovať, odstraňovať niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: oberá sestre vlasy z kabáta; nožíkom oberal mäso z kostí, od kostí
4. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo niečoho odoberaním z povrchu: o. kefu od vlasov; oberal si ponožky od bodliakov; o. kostičky kuraťa; Sedím uprostred rodiny za sviatočným stolom, chlípeme kapustnicu, oberáme kapra. [Š. Žáry] oddeľujeme mäso od kostí
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene brať niekomu niečo, pripravovať niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okrádať: o. ľudí o peniaze, o majetok, o zárobok; oberal ich o všetko, čo mali; Ekonomická kriminalita oberá štát ročne o desiatky miliárd korún. [HN 2005]; Hráčstvo oberá rodinu často o úspory alebo iný majetok a vedie k rozvodom. [Týž 2009]
6. trochu expr. (koho, čo o čo, o koho) ▶ spôsobovať, zapríčiňovať niekomu stratu niečoho, niekoho, pripravovať o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukracovať niekoho o niečo: o. pracovníkov o čas, o energiu, o nádej, o ilúzie, o pokoj, o súkromie; neoberať občanov o právo, možnosť rozhodovať; strach ho oberá o zdravý rozum; nechcela o. svoje dieťa o radosť zo života a o nových kamarátov; o. súpera o loptu; niektoré lieky oberajú telo o vitamín C; Mäkký trávnik vystriedala dlažba, farebné okná oberali slnečné lúče o silu. [E. Dzvoník]
▷ dok. ↗ obrať

---

oberať sa -rá sa -rajú sa (ne)oberaj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie nedok. trochu expr. (o čo, o koho) ▶ pripravovať sa, ukracovať sa o niečo, o niekoho al. dávať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o spánok, o voľný čas, o zážitky; o. sa o možnosť študovať; oberá sa o najkrajšie chvíle; svojím správaním sa len oberáš o priateľov; televízie sa často oberajú o divákov; hráči sa zbytočne oberajú o energiu nepresnými prihrávkami; Často vidíte ohrozenie aj tam, kde nie je, a oberáte sa o šťastie v láske a medziľudských vzťahoch. [VNK 2000] ▷ dok. ↗ obrať sa

---

obrať oberie oberú ober! obral oberúc obraný/obratý obranie/obratie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeliť, odstrániť niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), pooberať, otrhať: o. fazuľu, paradajky, čerešne, ríbezle; o. jesennú úrodu hrušiek; o. suché kvety, listy z muškátu; v modranských vinohradoch obrali prvé hrozno; obraté ovocie treba chrániť pred slnečnými lúčmi; V pondelok už prídem s putničkou a dáme sa do toho. Uvidíš, raz-dva [hrozno] oberieme. [V. Šikula]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbaviť strom, rastlinu obyč. plodov: o. jabloň, slivku; do večera oberú všetky stromy v záhrade
3. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť, odstrániť niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: o. z deky psie chlpy; o. vlasy zo svetra; uvarené mäso oberieme od kostí a pokrájame
4. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo niečoho odobraním z povrchu: gril v zadnej časti záhrady treba o. od pavučín; vianočnú jedličku oberieme až po Novom roku; pred kúpaním najprv psa oberieme od lístia, bodliakov a halúzok
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene vziať niekomu niečo, pripraviť niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okradnúť, olúpiť: o. dovolenkárov o batožinu, o doklady; o. kamaráta v kartách (o peniaze); bol to len trik, ako o. ľudí o úspory; námorníkov prepadli piráti, obrali ich o celý náklad; firmu podvodne obrali o desaťtisíce eur; Chalani ma obrali o tričko, o čapicu, tenisky a o spiatočný lístok na propeler. [J. Satinský]; Svojej sestre vyčítal, že ho o všetko obrali, okradli ho o rodičovský podiel na dome. [VNK 2000]
6. trochu expr. (koho, čo o koho, o čo) ▶ spôsobiť, zapríčiniť niekomu stratu niečoho, niekoho, pripraviť o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukrátiť niekoho o niečo, vziať: o. matku o pokoj, o radosť, o šťastie, o ilúziu; ťažký úraz ho obral o zdravie; osud ju v mladom veku obral o rodičov; prepáčte, že som vás obrala o čas; o. súpera o loptu; rozhodca nás obral o gól; škoda by bolo o. reč o nárečové prvky; ťažký život bez muža ju za vojny obral o sily; Väzenie vás obralo o niekoľko rokov života. [R. Dobiáš]; [Úprava] oberie pôvodné dielo o nezopakovateľnú melódiu, o tisíce nevysloviteľných vecí medzi básňou a čitateľom. [H. Ponická]
◘ fraz. obrať niekoho o poslednú košeľu/o posledné nohavice/gate vziať niekomu všetko (materiálne); zastaráv. obrať pannu/dievča o veniec pripraviť dievča o panenstvo (čo preň znamenalo hanbu)
▷ nedok. ↗ oberať

---

obrať sa oberie sa oberú sa (ne)ober sa! obral sa oberúc sa obraný/obratý obranie sa/obratie sa dok. expr. (o čo, o koho) ▶ pripraviť sa, ukrátiť sa o niečo, o niekoho al. dať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o úspech, o víťazstvo; neoberme sa o príjemné chvíle s rodinou; ak deti nájdu darčeky skôr, oberú sa o vianočné prekvapenie; sám sa obral o možnosť vyjadriť, povedať svoj názor; zbytočne sa obrali o čas, o spánok; niektoré firmy sa samy oberú o svojich klientov; Nehrali sme zle, ale nerozhodnosťou našej obrany sme sa obrali o lepší výsledok. [Sme 1999] ▷ nedok. ↗ oberať sa

---

obrat -tu pl. N -ty m. 1. ▶ zmena polohy al. smeru dosiahnutá otáčavým pohybom, obrátenie, otočenie: o. vpravo, vľavo, čelom vzad; o. na lyžiach; o. kormidlom lode; o. plodu pri pôrode; celý o. v skoku, vo vzduchu o 360 stupňov; urobiť 180-stupňový o., o. o 180 stupňov ↗ i fraz.; člny urobili o. o 90 stupňov a zamierili k prístavu; nacvičovať obraty v tanci; gymnasta zaradil do svojej zostavy náročný prvok – toč do stojky s obratom o 360 stupňov; náhlym obratom prevrhla hrniec s vodou; Spravil pol obratu za vrtkou ženou. [L. Vadkerti-Gavorníková] ▷ fyz. bod obratu v ktorom sa mení smer pohybu kmitajúceho telesa, ↗ i fraz.; šport. eskimácky obrat záchranný manéver (jednočlennej) posádky po prevrátení zavretého športového plavidla, obyč. kajaku
2. (i k čomu) ▶ (náhla) výrazná, zásadná zmena, premena (postoja, náhľadu, okolností, podmienok, stavu a pod.), obyč. opak toho, čo bolo, zvrat: nečakaný, prekvapujúci, priaznivý, veľký o. v živote, v myslení, vo vzťahoch; politický o. v krajine; nelogické obraty v správaní postáv hry; nostalgický o. k spomienkam; hodnotil udalosť ako o. k lepšiemu, k horšiemu; vo vyšetrovanom prípade nastal o.; v cenovom vývoji ropy došlo k obratu; [...] naozaj sa nemôžem popýšiť nijakým výnimočným zážitkom, ktorý by bol vo mne spôsobil takýto zásadný obrat... [P. Macsovszky] ▷ filoz. kopernikovský obrat prevratné prehodnotenie doterajších dôsledkov na východiská (podľa Kopernikovho astronomického poznania, že Zem nie je stredom vesmíru, ale len jednou z planét obiehajúcich okolo Slnka)
3. ekon. ▶ uskutočňovanie obehu, kolobehu prostriedkov a pod.; peňažne vyjadrená hodnota objemu určitej ekonomickej veličiny, napr. množstva predaného tovaru za určité obdobie; súhrn prijatých platieb za určité obdobie, tržba: o. kapitálu kolobeh kapitálu chápaný ako periodicky prebiehajúci proces; o. zahraničného obchodu súčet hodnoty vývozu a dovozu tovaru určitej krajiny; o. tovaru plynulý tok tovaru prechádzajúceho podnikom; o. zásob pohyb, spotreba, použitie zásob; hrubý obchodný o. celkové tržby; čistý o. výnos, zisk znížený napr. o daň z pridanej hodnoty; maloobchodný o. celkový objem nákupov obyvateľstva v maloobchodnej sieti; priemerné ročné obraty z predaja kníh; výška obratu; daň z obratu; odovzdávať 10 percent z obratu z tržby
4. fin. ▶ súhrn príjmových a výdavkových položiek na (jednom) účte: o. na účte
5. odb. ▶ ukazovateľ vzťahov, istého pohybu, využívania niečoho: dopr. o. cestujúcich na zastávkach MHD počet nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich na zastávke v určitom sledovanom časovom intervale; o. vozidiel na parkovisku rozdiel celkového počtu parkujúcich vozidiel v určitom sledovanom časovom intervale a počtu parkovacích miest na danom parkovisku; poľnohosp. o. stáda zmeny v jednotlivých kategóriách a skupinách dobytka závislé od počtu narodených teliat, od intenzity ich rastu, výkrmu, od úžitkovosti a pod.
6. lingv., lit. ▶ jazykový prostriedok, výraz, ustálené (zvláštne) slovné spojenie, napr. mať hlavu v oblakoch, zvrat, fráza, frazeologizmus, frazéma: jednoduchý, kvetnatý slovný o.; použiť v reči, vo vete vtipný o.; Vydeľuje potrebné slovo z hotových obratov hovorovej reči. [V. Krupa]
7. hud. obrat akordu ▶ zmena basového tónu hudobného akordu pri zachovaní jeho zloženia; obrat melódie jej zmena
◘ fraz. bod obratu niečo, čo zásadne niečo mení, kľúčová zmena; [urobiť, spôsobiť, nastal] obrat o 180 stupňov/180-stupňový obrat (v myslení, konaní, v živote niekoho a pod.) prenikavá, zásadná (náhla) zmena, zvrat; [urobiť niečo] obratom ruky a) ihneď, okamžite, rýchlo, bez dlhého rozmýšľania b) šikovne, úspešne

---

---

---

---

---

---

---

oberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) odtrhávať plody, ovocie; zbavovať (strom) ovocia: o. jablká, hrozno, hrach, papriku; o. hrušku, jabloň;

2. (čo; čo, koho z čoho) odstraňovať, oddeľovať z povrchu: Oberal si (papagáj) všice. (Taj.) Drozd pokojne oberal práve odpadnutú mrkvu (Taj.) obzobával. To je šipľavá robota, ako keď šalát oberáš z húseníc. (Kuk.)

3. expr. (koho o čo) pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo, okrádať; zdierať, vykorisťovať: Vychádza na zboj a oberá každého. (Fel.); o. niekoho o majetok, o peniaze; pren. o. niekoho o šťastie, o pokoj zbavovať šťastia, pokoja;

dok. obrať

|| oberať sa¹

1. (bezpredm.) i z čoho odstraňovať si, oddeľovať si niečo z povrchu: Sliepky sa oberali ako pred dažďom. (Kuk.)

2. expr. (o čo) pripravovať sa o niečo, okrádať sa o niečo, zbavovať sa niečoho: Dievča oberalo sa o dni najkrajšej mladosti. (Ráz.);

dok. obrať sa

---

obrať, oberie, oberú, obral, obraný/obratý dok.

1. (čo) poodtrhávať ovocie, plody zo stromu, z plodiny: o. jablká, orechy, papriku; o. hrušku;

2. (čo, koho z čoho) odstrániť, sňať z povrchu; pooberať: o. mäso z kostí; Nože ma ober z týchto červíkov. (Dobš.)

3. (koho, čo o čo) okradnúť, olúpiť; zbaviť niečoho: o. niekoho o peniaze, o majetok, o česť; Zbojníci nás obrali. (J. Chal.); o. vedu o nové zásadné poznatky (Karv.);

nedok. oberať

|| oberať sa zastar. (čím) nabrať, nachytať na seba; pren. Múdrosťou sa obrala Frndolína v tých Košiciach. (Záb.)

---

obrat, -u m.

1. zmena polohy al. smeru, obrátenie, otočenie: Robil obraty kormidlom. (Kuk.) Chodník v lese točil sa nepredvídanými obratmi. (Kuk.);

tel. otočenie o 180°

● urobiť niečo obratom ruky ihneď;

2. zmena okolností, podmienok, premena, prevrat: nastal o. (k lepšiemu); politický o. (Vlč.); historický o. (Jes-á)

● veci vzali lepší (horší, iný) obrat (Kuk., Šolt.) ináč sa vyvinuli;

3. obch. súhrn predaného a kúpeného tovaru v istom období;

účt. súhrn príjmových a výdavkových položiek na účte: daň z o-u;

4. lingv., štyl. zastar. zvrat v reči, výraz, fráza: Jeho reč je prostá, s obratmi a slovami z hovoreného jazyka. (Chorv.);

obratový príd.: ekon. o-é prostriedky, o. fond

obrať dokonavé sloveso
(ja) oberiem VKdsa+; (ty) oberieš VKdsb+; (on, ona, ono) oberie VKdsc+; (my) oberieme VKdpa+; (vy) oberiete VKdpb+; (oni, ony) oberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obral VLdsam+; (ona) obrala VLdsaf+; (ono) obralo VLdsan+; (oni, ony) obrali VLdpah+;
(ty) ober! VMdsb+; (my) oberme! VMdpa+; (vy) oberte! VMdpb+;
(nejako) oberúc VHd+;

---

obrátiť dokonavé sloveso
(ja) obrátim VKdsa+; (ty) obrátiš VKdsb+; (on, ona, ono) obráti VKdsc+; (my) obrátime VKdpa+; (vy) obrátite VKdpb+; (oni, ony) obrátia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obrátil VLdsam+; (ona) obrátila VLdsaf+; (ono) obrátilo VLdsan+; (oni, ony) obrátili VLdpah+;
(ty) obráť! VMdsb+; (my) obráťme! VMdpa+; (vy) obráťte! VMdpb+;
(nejako) obrátiac VHd+;

---

obrat podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) obrat; (bez) obratu; (k) obratu; (vidím) obrat; (hej) obrat!; (o) obrate; (s) obratom;

(tri) obraty; (bez) obratov; (k) obratom; (vidím) obraty; (hej) obraty!; (o) obratoch; (s) obratmi;

Obrat obrať_1 obrať_2

obrat
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	obrat
G	(bez)	obratu
D	(k)	obratu
A	(vidím)	obrat
L	(o)	obrate
I	(s)	obratom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	obraty
G	(bez)	obratov
D	(k)	obratom
A	(vidím)	obraty
L	(o)	obratoch
I	(s)	obratmi

obrat: ^{→speex →vorbis}

ju už obrali o ≈ ji už obrali o
nepriatelia, oberiete nás o ≈ nepřátelé, oberete nás o
nového pucáka, obráť sa ≈ nového burše, obrať se
obráť sa na rechnungsfeldvébla ≈ obrať se na rechnungsfeldvébla
Obráť sa na vieru ≈ Obrať se na víru
pocestnému a obrali ho ≈ pocestnému a obrali ho
pucáka, obráť sa na ≈ burše, obrať se na
už obrali o práva ≈ už obrali o práva
...

hlavou a obráť sa ≈ head and turn around
ho obrali o jeho ≈ rob him of his
ma obral o moje ≈ robbing me of my
ma obral o všetko ≈ stole everything from me
muž, ktorý ju obral ≈ man who took her
obráť sa a poď ≈ turn around and go
sa obráť na mňa ≈ will ask me then
taktiky, ktoré ma obrali ≈ tactics that deprived me
...