oberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeľovať, odstraňovať niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), zbierať, trhať: o. hrozno, jablká, slivky, marhule, čerešne; o. jahody, maliny, paradajky, uhorky; plody sa zo stromu oberajú ešte tvrdé a ukladajú sa do debničiek; ovocie oberala do košíka; Prekročí záhonček, zostane pri kríčkoch, oberá z nich zvädnuté lístie a odkladá do zástery. [I. Habaj]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbavovať strom, rastlinu obyč. plodov: stromy v sade nemá kto o.; jablone sa zvyčajne oberajú na jeseň
3. (čo (z čoho/od čoho)) ▶ oddeľovať, odstraňovať niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: oberá sestre vlasy z kabáta; nožíkom oberal mäso z kostí, od kostí
4. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo niečoho odoberaním z povrchu: o. kefu od vlasov; oberal si ponožky od bodliakov; o. kostičky kuraťa; Sedím uprostred rodiny za sviatočným stolom, chlípeme kapustnicu, oberáme kapra. [Š. Žáry] oddeľujeme mäso od kostí
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene brať niekomu niečo, pripravovať niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okrádať: o. ľudí o peniaze, o majetok, o zárobok; oberal ich o všetko, čo mali; Ekonomická kriminalita oberá štát ročne o desiatky miliárd korún. [HN 2005]; Hráčstvo oberá rodinu často o úspory alebo iný majetok a vedie k rozvodom. [Týž 2009]
6. trochu expr. (koho, čo o čo, o koho) ▶ spôsobovať, zapríčiňovať niekomu stratu niečoho, niekoho, pripravovať o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukracovať niekoho o niečo: o. pracovníkov o čas, o energiu, o nádej, o ilúzie, o pokoj, o súkromie; neoberať občanov o právo, možnosť rozhodovať; strach ho oberá o zdravý rozum; nechcela o. svoje dieťa o radosť zo života a o nových kamarátov; o. súpera o loptu; niektoré lieky oberajú telo o vitamín C; Mäkký trávnik vystriedala dlažba, farebné okná oberali slnečné lúče o silu. [E. Dzvoník]
▷ dok. ↗ obrať
oberať sa -rá sa -rajú sa (ne)oberaj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie nedok. trochu expr. (o čo, o koho) ▶ pripravovať sa, ukracovať sa o niečo, o niekoho al. dávať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o spánok, o voľný čas, o zážitky; o. sa o možnosť študovať; oberá sa o najkrajšie chvíle; svojím správaním sa len oberáš o priateľov; televízie sa často oberajú o divákov; hráči sa zbytočne oberajú o energiu nepresnými prihrávkami; Často vidíte ohrozenie aj tam, kde nie je, a oberáte sa o šťastie v láske a medziľudských vzťahoch. [VNK 2000] ▷ dok. ↗ obrať sa
obrať oberie oberú ober! obral oberúc obraný/obratý obranie/obratie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeliť, odstrániť niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), pooberať, otrhať: o. fazuľu, paradajky, čerešne, ríbezle; o. jesennú úrodu hrušiek; o. suché kvety, listy z muškátu; v modranských vinohradoch obrali prvé hrozno; obraté ovocie treba chrániť pred slnečnými lúčmi; V pondelok už prídem s putničkou a dáme sa do toho. Uvidíš, raz-dva [hrozno] oberieme. [V. Šikula]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbaviť strom, rastlinu obyč. plodov: o. jabloň, slivku; do večera oberú všetky stromy v záhrade
3. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť, odstrániť niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: o. z deky psie chlpy; o. vlasy zo svetra; uvarené mäso oberieme od kostí a pokrájame
4. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo niečoho odobraním z povrchu: gril v zadnej časti záhrady treba o. od pavučín; vianočnú jedličku oberieme až po Novom roku; pred kúpaním najprv psa oberieme od lístia, bodliakov a halúzok
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene vziať niekomu niečo, pripraviť niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okradnúť, olúpiť: o. dovolenkárov o batožinu, o doklady; o. kamaráta v kartách (o peniaze); bol to len trik, ako o. ľudí o úspory; námorníkov prepadli piráti, obrali ich o celý náklad; firmu podvodne obrali o desaťtisíce eur; Chalani ma obrali o tričko, o čapicu, tenisky a o spiatočný lístok na propeler. [J. Satinský]; Svojej sestre vyčítal, že ho o všetko obrali, okradli ho o rodičovský podiel na dome. [VNK 2000]
6. trochu expr. (koho, čo o koho, o čo) ▶ spôsobiť, zapríčiniť niekomu stratu niečoho, niekoho, pripraviť o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukrátiť niekoho o niečo, vziať: o. matku o pokoj, o radosť, o šťastie, o ilúziu; ťažký úraz ho obral o zdravie; osud ju v mladom veku obral o rodičov; prepáčte, že som vás obrala o čas; o. súpera o loptu; rozhodca nás obral o gól; škoda by bolo o. reč o nárečové prvky; ťažký život bez muža ju za vojny obral o sily; Väzenie vás obralo o niekoľko rokov života. [R. Dobiáš]; [Úprava] oberie pôvodné dielo o nezopakovateľnú melódiu, o tisíce nevysloviteľných vecí medzi básňou a čitateľom. [H. Ponická]
◘ fraz. obrať niekoho o poslednú košeľu/o posledné nohavice/gate vziať niekomu všetko (materiálne); zastaráv. obrať pannu/dievča o veniec pripraviť dievča o panenstvo (čo preň znamenalo hanbu)
▷ nedok. ↗ oberať
obrať sa oberie sa oberú sa (ne)ober sa! obral sa oberúc sa obraný/obratý obranie sa/obratie sa dok. expr. (o čo, o koho) ▶ pripraviť sa, ukrátiť sa o niečo, o niekoho al. dať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o úspech, o víťazstvo; neoberme sa o príjemné chvíle s rodinou; ak deti nájdu darčeky skôr, oberú sa o vianočné prekvapenie; sám sa obral o možnosť vyjadriť, povedať svoj názor; zbytočne sa obrali o čas, o spánok; niektoré firmy sa samy oberú o svojich klientov; Nehrali sme zle, ale nerozhodnosťou našej obrany sme sa obrali o lepší výsledok. [Sme 1999] ▷ nedok. ↗ oberať sa
obrat -tu pl. N -ty m. 1. ▶ zmena polohy al. smeru dosiahnutá otáčavým pohybom, obrátenie, otočenie: o. vpravo, vľavo, čelom vzad; o. na lyžiach; o. kormidlom lode; o. plodu pri pôrode; celý o. v skoku, vo vzduchu o 360 stupňov; urobiť 180-stupňový o., o. o 180 stupňov ↗ i fraz.; člny urobili o. o 90 stupňov a zamierili k prístavu; nacvičovať obraty v tanci; gymnasta zaradil do svojej zostavy náročný prvok – toč do stojky s obratom o 360 stupňov; náhlym obratom prevrhla hrniec s vodou; Spravil pol obratu za vrtkou ženou. [L. Vadkerti-Gavorníková] ▷ fyz. bod obratu v ktorom sa mení smer pohybu kmitajúceho telesa, ↗ i fraz.; šport. eskimácky obrat záchranný manéver (jednočlennej) posádky po prevrátení zavretého športového plavidla, obyč. kajaku
2. (i k čomu) ▶ (náhla) výrazná, zásadná zmena, premena (postoja, náhľadu, okolností, podmienok, stavu a pod.), obyč. opak toho, čo bolo, zvrat: nečakaný, prekvapujúci, priaznivý, veľký o. v živote, v myslení, vo vzťahoch; politický o. v krajine; nelogické obraty v správaní postáv hry; nostalgický o. k spomienkam; hodnotil udalosť ako o. k lepšiemu, k horšiemu; vo vyšetrovanom prípade nastal o.; v cenovom vývoji ropy došlo k obratu; [...] naozaj sa nemôžem popýšiť nijakým výnimočným zážitkom, ktorý by bol vo mne spôsobil takýto zásadný obrat... [P. Macsovszky] ▷ filoz. kopernikovský obrat prevratné prehodnotenie doterajších dôsledkov na východiská (podľa Kopernikovho astronomického poznania, že Zem nie je stredom vesmíru, ale len jednou z planét obiehajúcich okolo Slnka)
3. ekon. ▶ uskutočňovanie obehu, kolobehu prostriedkov a pod.; peňažne vyjadrená hodnota objemu určitej ekonomickej veličiny, napr. množstva predaného tovaru za určité obdobie; súhrn prijatých platieb za určité obdobie, tržba: o. kapitálu kolobeh kapitálu chápaný ako periodicky prebiehajúci proces; o. zahraničného obchodu súčet hodnoty vývozu a dovozu tovaru určitej krajiny; o. tovaru plynulý tok tovaru prechádzajúceho podnikom; o. zásob pohyb, spotreba, použitie zásob; hrubý obchodný o. celkové tržby; čistý o. výnos, zisk znížený napr. o daň z pridanej hodnoty; maloobchodný o. celkový objem nákupov obyvateľstva v maloobchodnej sieti; priemerné ročné obraty z predaja kníh; výška obratu; daň z obratu; odovzdávať 10 percent z obratu z tržby
4. fin. ▶ súhrn príjmových a výdavkových položiek na (jednom) účte: o. na účte
5. odb. ▶ ukazovateľ vzťahov, istého pohybu, využívania niečoho: dopr. o. cestujúcich na zastávkach MHD počet nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich na zastávke v určitom sledovanom časovom intervale; o. vozidiel na parkovisku rozdiel celkového počtu parkujúcich vozidiel v určitom sledovanom časovom intervale a počtu parkovacích miest na danom parkovisku; poľnohosp. o. stáda zmeny v jednotlivých kategóriách a skupinách dobytka závislé od počtu narodených teliat, od intenzity ich rastu, výkrmu, od úžitkovosti a pod.
6. lingv., lit. ▶ jazykový prostriedok, výraz, ustálené (zvláštne) slovné spojenie, napr. mať hlavu v oblakoch, zvrat, fráza, frazeologizmus, frazéma: jednoduchý, kvetnatý slovný o.; použiť v reči, vo vete vtipný o.; Vydeľuje potrebné slovo z hotových obratov hovorovej reči. [V. Krupa]
7. hud. obrat akordu ▶ zmena basového tónu hudobného akordu pri zachovaní jeho zloženia; obrat melódie jej zmena
◘ fraz. bod obratu niečo, čo zásadne niečo mení, kľúčová zmena; [urobiť, spôsobiť, nastal] obrat o 180 stupňov/180-stupňový obrat (v myslení, konaní, v živote niekoho a pod.) prenikavá, zásadná (náhla) zmena, zvrat; [urobiť niečo] obratom ruky a) ihneď, okamžite, rýchlo, bez dlhého rozmýšľania b) šikovne, úspešne