Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom; dom o-ený viničom;

nedok. obrastať

obrastať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

obrastať -tá -tajú -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo) ▶ (obyč. o rastlinách) pri rastení pokrývať, do určitej miery zakrývať niečo, obyč. dookola, rásť okolo niečoho: chalupu, vysadené stromčeky obrastá vysoká burina; mach zvykne o. stromy zo severnej strany; pavinič obrastajúci plot; Postupovali ste hore po návrší k lysému temenu kopca, ktorý obrastá bodľač a čakanka. [J. Johanides]; Vnútorný tuk obrastá všetky životne dôležité orgány a bráni im v normálnom fungovaní. [Zd 2010]
2. (čím; ø) ▶ dostávať pokrývku al. vrstvu niečoho (rastlinstva, srsti, chlpov a pod.) na povrchu, obyč. dookola, z viacerých strán, zarastať: staré múry obrastajú machom a lišajníkom; stromy pri vode obrastali novou zeleňou; po silnom reze dreviny lepšie obrastajú; mladé kačky a husi začnú postupne o. hustým a mastným perím; obrastanie zvierat zimnou srsťou; pren. Najúrodnejšia slovenská pôda obrastá priemyselnými parkmi. [Slo 2010]
◘ fraz. obrastať machom a) upadať do zabudnutia b) prestávať sa vyvíjať c) starnúť; obrastať pavučinou (obyč. o veci) prestávať sa používať; obrastať sadlom/tukom a) priberať, tučnieť b) lenivieť, strácať (mentálnu) pružnosť, hybnosť
▷ dok. ↗ obrásť

obrásť -tie -tú -tol -tla -túc -tený -tenie dok. 1. (čo) ▶ (obyč. o rastlinách) pri rastení pokryť, do určitej miery zakryť niečo, obyč. dookola, narásť okolo niečoho: popínavá zeleň časom obrastie celú pergolu; brečtan obrástol kmeň duba; horáreň spustla, jej múry obrástlo krovie; Viedol ma cez celé nádvorie s vyschnutou fontánou, ktorú obrástla burina. [J. Kot]
2. (čím; ø) ▶ dostať pokrývku al. vrstvu niečoho (rastlinstva, srsti, chlpov a pod.) na povrchu, obyč. dookola, z viacerých strán, pokryť sa, zarásť: múr, peň obrástol machom ↗ i fraz.; broskyňa na jar obrástla mladými výhonkami; veranda je obrastená viničom; sliepočkám za mladi obrástli vaječníky vrstvou tuku; v hrnci sa varí dobre obrastená kosť obalená poriadnou vrstvou mäsa; v takmer nepostrehnuteľnej chvíli obrástol [papagáj] nádherným, jemne sfarbeným perím [D. Pastirčák]; Nebola to nejaká škaredá jazva [na pere], ale Daniel si ju dal obrásť fúzmi [...]. [P. Jaroš]; Na severe zmužnel, obrástol, naučil sa zhlboka popíjať a iné frajeriny. [A. Baláž] narástli mu fúzy, brada; [...]zvyšky jedál, ktoré sa už nedajú jesť, lebo obrástli v chladničke plesňou. [P. Glocko]; pren. expr. Rodákom z nadbytku blahobytu, slobody a žírnej stravy obrástli srdcia tukom. [B. Belák] znecitliveli, zatvrdli, ↗ i fraz.
◘ fraz. obrásť machom a) upadnúť do zabudnutia b) prestať sa vyvíjať c) zostarnúť; obrásť pavučinou (obyč. o veci) prestať sa používať; obrásť sadlom/tukom a) pribrať, stučnieť b) spohodlnieť, zlenivieť, stratiť (mentálnu) pružnosť, hybnosť
▷ nedok. ↗ obrastať

obrásť, -rastie, -rastú, -rástol, -rastený dok.

1. (čím i bezpredm.) pokryť sa nejakým porastom, zarásť: Kameň obrastie machom. (Kuk.) Besiedka obrástla viničom. (Vaj.) Tvár mal obrastenú čiernou bradou. (Jégé) Predo dvermi stál ozrutný, ako medveď obrastený chlap. (Dobš.)

2. (čo) pri rastení pokryť, obklopiť: Dub už obrástol na ňom visiaci zvonec. (Pláv.); pren. Cítenie (ľudí) obrástlo sadlo (Bod.) ľudia stratili cit;

nedok. obrastať, -á, -ajú

obrásť dk (o tele) zarásť chlpami, ochlpiť sa: jaká je to strela jasná, že mne ona neobrástla, duša moja! (PV 18. st); obrastať [-ra-, -ro-] ndk
1. (o človekovi) zarastať chĺpkami: počynagjce pak obrastat diewky, kazdy mesjc gedenkrat žensky mesic trpia (KoB 1666); pilo: ochlupacugem, wlasama obrostám; horripilo: ochlupacugem se, wlasama obrostám; pubeo: obrostám, dorostám dospievam; pubesco: obrostám, dorostám, chlupatjm se (KS 1763)
2. (o rastline) čo, čím pokrývať sa niečím, ovíjať sa okolo niečoho, zarastať: obherbesco: bylinu obrostám, zarostám; taká skala neobrastá, ktera často menj mjsta (Se 18. st)