Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj

obrásť -rastie -rastú dok.

1. narásť dookola: krovie o-lo záhradu

2. pokryť sa niečím (obyč. porastom): hrob o-l burinou, o. tukom; dom o-ený viničom;

nedok. obrastať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrastať ‑á ‑ajú nedok.

obrastať -tá -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

obrastať -tá -tajú -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo) ▶ (obyč. o rastlinách) pri rastení pokrývať, do určitej miery zakrývať niečo, obyč. dookola, rásť okolo niečoho: chalupu, vysadené stromčeky obrastá vysoká burina; mach zvykne o. stromy zo severnej strany; pavinič obrastajúci plot; Postupovali ste hore po návrší k lysému temenu kopca, ktorý obrastá bodľač a čakanka. [J. Johanides]; Vnútorný tuk obrastá všetky životne dôležité orgány a bráni im v normálnom fungovaní. [Zd 2010]
2. (čím; ø) ▶ dostávať pokrývku al. vrstvu niečoho (rastlinstva, srsti, chlpov a pod.) na povrchu, obyč. dookola, z viacerých strán, zarastať: staré múry obrastajú machom a lišajníkom; stromy pri vode obrastali novou zeleňou; po silnom reze dreviny lepšie obrastajú; mladé kačky a husi začnú postupne o. hustým a mastným perím; obrastanie zvierat zimnou srsťou; pren. Najúrodnejšia slovenská pôda obrastá priemyselnými parkmi. [Slo 2010]
fraz. obrastať machom a) upadať do zabudnutia b) prestávať sa vyvíjať c) starnúť; obrastať pavučinou (obyč. o veci) prestávať sa používať; obrastať sadlom/tukom a) priberať, tučnieť b) lenivieť, strácať (mentálnu) pružnosť, hybnosť
dok.obrásť


obrásť -tie -tú -tol -tla -túc -tený -tenie dok. 1. (čo) ▶ (obyč. o rastlinách) pri rastení pokryť, do určitej miery zakryť niečo, obyč. dookola, narásť okolo niečoho: popínavá zeleň časom obrastie celú pergolu; brečtan obrástol kmeň duba; horáreň spustla, jej múry obrástlo krovie; Viedol ma cez celé nádvorie s vyschnutou fontánou, ktorú obrástla burina. [J. Kot]
2. (čím; ø) ▶ dostať pokrývku al. vrstvu niečoho (rastlinstva, srsti, chlpov a pod.) na povrchu, obyč. dookola, z viacerých strán, pokryť sa, zarásť: múr, peň obrástol machomi fraz.; broskyňa na jar obrástla mladými výhonkami; veranda je obrastená viničom; sliepočkám za mladi obrástli vaječníky vrstvou tuku; v hrnci sa varí dobre obrastená kosť obalená poriadnou vrstvou mäsa; v takmer nepostrehnuteľnej chvíli obrástol [papagáj] nádherným, jemne sfarbeným perím [D. Pastirčák]; Nebola to nejaká škaredá jazva [na pere], ale Daniel si ju dal obrásť fúzmi [...]. [P. Jaroš]; Na severe zmužnel, obrástol, naučil sa zhlboka popíjať a iné frajeriny. [A. Baláž] narástli mu fúzy, brada; [...]zvyšky jedál, ktoré sa už nedajú jesť, lebo obrástli v chladničke plesňou. [P. Glocko]; pren. expr. Rodákom z nadbytku blahobytu, slobody a žírnej stravy obrástli srdcia tukom. [B. Belák] znecitliveli, zatvrdli, ↗ i fraz.
fraz. obrásť machom a) upadnúť do zabudnutia b) prestať sa vyvíjať c) zostarnúť; obrásť pavučinou (obyč. o veci) prestať sa používať; obrásť sadlom/tukom a) pribrať, stučnieť b) spohodlnieť, zlenivieť, stratiť (mentálnu) pružnosť, hybnosť
nedok.obrastať

-stať/81191±143 11.72: verbá inf. nedok. 2715 trestať/942 narastať/443 vyrastať/418 chystať/417 rozrastať/122 vzrastať/107 chvastať/63 prerastať/57 chľastať/41 zarastať/25 dorastať/23 vrastať/17 obrastať/12 (7/28)

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obrásť, -rastie, -rastú, -rástol, -rastený dok.

1. (čím i bezpredm.) pokryť sa nejakým porastom, zarásť: Kameň obrastie machom. (Kuk.) Besiedka obrástla viničom. (Vaj.) Tvár mal obrastenú čiernou bradou. (Jégé) Predo dvermi stál ozrutný, ako medveď obrastený chlap. (Dobš.)

2. (čo) pri rastení pokryť, obklopiť: Dub už obrástol na ňom visiaci zvonec. (Pláv.); pren. Cítenie (ľudí) obrástlo sadlo (Bod.) ľudia stratili cit;

nedok. obrastať, -á, -ajú

obrásť dk (o tele) zarásť chlpami, ochlpiť sa: jaká je to strela jasná, že mne ona neobrástla, duša moja! (PV 18. st); obrastať [-ra-, -ro-] ndk
1. (o človekovi) zarastať chĺpkami: počynagjce pak obrastat diewky, kazdy mesjc gedenkrat žensky mesic trpia (KoB 1666); pilo: ochlupacugem, wlasama obrostám; horripilo: ochlupacugem se, wlasama obrostám; pubeo: obrostám, dorostám dospievam; pubesco: obrostám, dorostám, chlupatjm se (KS 1763)
2. (o rastline) čo, čím pokrývať sa niečím, ovíjať sa okolo niečoho, zarastať: obherbesco: bylinu obrostám, zarostám; taká skala neobrastá, ktera často menj mjsta (Se 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu