obracať, -ia, -ajú nedok. p. obrátiť
|| obracať sa
1-7. p. obrátiť sa;
8. expr. dobre, obratne, šikovne si počínať: V živote sa skvele obracajú. (Letz) Ako sa len vie obracať vo vysokej spoločnosti! (Ráz.)
9. expr. (okolo čoho, okolo koho i bezpredm.) šikovne, rezko sa pohybovať (pri práci); usilovať sa pri práci, usilovne pracovať: Okolo ďateliny obracajú sa dve ženy. (Skal.) Musí sa veru riadne obracať, aby všetko zvládla. (Zúb.)
obrátiť, -i, -ia, rozk. obráť dok.
1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú; otočiť; prevrátiť: o. list v knihe, o. seno, o. zem (pri oraní), o. kabát, šaty; Obráti kartu na zošite a píše. (Vans.)
● o. niečo na žart, na posmech urobiť z niečoho žart, posmech; hovor. o. niekoho na posmech vysmiať sa, urobiť si posmech z niekoho; o. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok; o. kabát zmeniť presvedčenie; o. kartu a) zmeniť taktiku; b) zmeniť tému v reči; o. niečo naruby prekrútiť; o. niečo navnivoč zničiť; Iste musí každý groš aspoň tri razy obrátiť, kým ho vydá (Zúb.) pri kupovaní musí veľmi počítať.
2. (čo) dať niečomu opačný smer, otočiť späť, smerom dozadu: o. voz, kone, auto;
3. (čo) dať niečomu určitý, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam: o. hlavu niekam; o. oči, pohľad, zrak na niečo, na niekoho pozrieť; Obrátila kroky k mlynu. (Zgur.)
● o. pozornosť, zreteľ na niekoho, na niečo dobre si niekoho, niečo všimnúť; o. reč, rozhovor (na niečo) prejsť v reči na istú (inú) tému; o. zbrane proti niekomu začať bojovať;
4. (koho, čo) priviesť k nejakej zmene, premeniť: Braček, už si ma dávno obrátil. (Vaj.) Mestá vaše na prach obrátime (Ondr.) zničíme. Obrátiť peniaze na múdrejšie veci (VHV) vynalož peniaze na niečo vhodnejšie.
5. zried. vrátiť sa, obrátiť sa, otočiť sa: Nože, Janko, prešli sme sa, obráťme. (Tat.) Obrátili sme tou istou cestou, kade sme prišli. (Ondr.);
nedok. obracať
|| obrátiť sa
1. zmeniť polohu, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa na druhý bok; o. sa na chrbát
● karta sa obrátila situácia sa zmenila;
2. zmeniť smer, dať sa opačným smerom: Zástup sa obrátil, začal opačným smerom cúvať. (Urb.) Voz sa v sade obrátil. (Kuk.)
3. otočiť sa istým smerom, zamieriť niekam: o. sa dolu cestou; Obrátil sa dolu dedinou. (Taj.) Všetky oči sa obrátili na človeka, ktorý vošiel. (Barč) Obrátil sa tvárou ku Kordošovi. (Min.) Pozornosť všetkých sa obrátila k ej. (Tim.)
● o. sa chrbtom k niečomu, k niekomu prestať si všímať niečo, niekoho, zanevrieť na niečo, na niekoho;
4. (proti komu) nepriateľsky sa postaviť proti niekomu: nože by sa mohli obrátiť proti nám. (Vaj.) Všetka ich zlosť sa obrátila proti Pařizkovi. (Urb.)
5. (bezpredm. i na čo) premeniť sa, zmeniť sa: Priateľstvo sa obrátilo na číry platonizmus. (Jégé) Počasie sa obráti. (Hor.) Človek nevie, kedy sa zlé na dobré obráti. (Fig.)
6. (na koho, na čo, ku komu) uchýliť sa k niekomu, k niečomu, obyč. s nejakou žiadosťou, prosbou: Obrátil sa na ňu o radu. (Tat.) Oznámili mu, aby sa obrátil na druhú firmu. (Jes.) Obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu. (Kuk.) Kráľovčíka zaliali slzy, lebo nevedel, kde sa má obrátiť. (Bedn.)
7. hovor. pobudnúť niekde, byť niekde: Otec sa tri razy obrátil v Amerike. (Skal.) U Kubincovcov sa neraz obrátil. (Letz);
nedok. obracať sa