Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny; o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň; o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrať oberie oberú obral obratý/obraný dok.

oberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeľovať, odstraňovať niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), zbierať, trhať: o. hrozno, jablká, slivky, marhule, čerešne; o. jahody, maliny, paradajky, uhorky; plody sa zo stromu oberajú ešte tvrdé a ukladajú sa do debničiek; ovocie oberala do košíka; Prekročí záhonček, zostane pri kríčkoch, oberá z nich zvädnuté lístie a odkladá do zástery. [I. Habaj]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbavovať strom, rastlinu obyč. plodov: stromy v sade nemá kto o.; jablone sa zvyčajne oberajú na jeseň
3. (čo (z čoho/od čoho)) ▶ oddeľovať, odstraňovať niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: oberá sestre vlasy z kabáta; nožíkom oberal mäso z kostí, od kostí
4. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo niečoho odoberaním z povrchu: o. kefu od vlasov; oberal si ponožky od bodliakov; o. kostičky kuraťa; Sedím uprostred rodiny za sviatočným stolom, chlípeme kapustnicu, oberáme kapra. [Š. Žáry] oddeľujeme mäso od kostí
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene brať niekomu niečo, pripravovať niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okrádať: o. ľudí o peniaze, o majetok, o zárobok; oberal ich o všetko, čo mali; Ekonomická kriminalita oberá štát ročne o desiatky miliárd korún. [HN 2005]; Hráčstvo oberá rodinu často o úspory alebo iný majetok a vedie k rozvodom. [Týž 2009]
6. trochu expr. (koho, čo o čo, o koho) ▶ spôsobovať, zapríčiňovať niekomu stratu niečoho, niekoho, pripravovať o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukracovať niekoho o niečo: o. pracovníkov o čas, o energiu, o nádej, o ilúzie, o pokoj, o súkromie; neoberať občanov o právo, možnosť rozhodovať; strach ho oberá o zdravý rozum; nechcela o. svoje dieťa o radosť zo života a o nových kamarátov; o. súpera o loptu; niektoré lieky oberajú telo o vitamín C; Mäkký trávnik vystriedala dlažba, farebné okná oberali slnečné lúče o silu. [E. Dzvoník]
dok.obrať


oberať sa -rá sa -rajú sa (ne)oberaj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie nedok. trochu expr. (o čo, o koho) ▶ pripravovať sa, ukracovať sa o niečo, o niekoho al. dávať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o spánok, o voľný čas, o zážitky; o. sa o možnosť študovať; oberá sa o najkrajšie chvíle; svojím správaním sa len oberáš o priateľov; televízie sa často oberajú o divákov; hráči sa zbytočne oberajú o energiu nepresnými prihrávkami; Často vidíte ohrozenie aj tam, kde nie je, a oberáte sa o šťastie v láske a medziľudských vzťahoch. [VNK 2000]dok.obrať sa


obrať oberie oberú ober! obral oberúc obraný/obratý obranie/obratie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeliť, odstrániť niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), pooberať, otrhať: o. fazuľu, paradajky, čerešne, ríbezle; o. jesennú úrodu hrušiek; o. suché kvety, listy z muškátu; v modranských vinohradoch obrali prvé hrozno; obraté ovocie treba chrániť pred slnečnými lúčmi; V pondelok už prídem s putničkou a dáme sa do toho. Uvidíš, raz-dva [hrozno] oberieme. [V. Šikula]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbaviť strom, rastlinu obyč. plodov: o. jabloň, slivku; do večera oberú všetky stromy v záhrade
3. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť, odstrániť niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: o. z deky psie chlpy; o. vlasy zo svetra; uvarené mäso oberieme od kostí a pokrájame
4. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo niečoho odobraním z povrchu: gril v zadnej časti záhrady treba o. od pavučín; vianočnú jedličku oberieme až po Novom roku; pred kúpaním najprv psa oberieme od lístia, bodliakov a halúzok
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene vziať niekomu niečo, pripraviť niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okradnúť, olúpiť: o. dovolenkárov o batožinu, o doklady; o. kamaráta v kartách (o peniaze); bol to len trik, ako o. ľudí o úspory; námorníkov prepadli piráti, obrali ich o celý náklad; firmu podvodne obrali o desaťtisíce eur; Chalani ma obrali o tričko, o čapicu, tenisky a o spiatočný lístok na propeler. [J. Satinský]; Svojej sestre vyčítal, že ho o všetko obrali, okradli ho o rodičovský podiel na dome. [VNK 2000]
6. trochu expr. (koho, čo o koho, o čo) ▶ spôsobiť, zapríčiniť niekomu stratu niečoho, niekoho, pripraviť o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukrátiť niekoho o niečo, vziať: o. matku o pokoj, o radosť, o šťastie, o ilúziu; ťažký úraz ho obral o zdravie; osud ju v mladom veku obral o rodičov; prepáčte, že som vás obrala o čas; o. súpera o loptu; rozhodca nás obral o gól; škoda by bolo o. reč o nárečové prvky; ťažký život bez muža ju za vojny obral o sily; Väzenie vás obralo o niekoľko rokov života. [R. Dobiáš]; [Úprava] oberie pôvodné dielo o nezopakovateľnú melódiu, o tisíce nevysloviteľných vecí medzi básňou a čitateľom. [H. Ponická]
fraz. obrať niekoho o poslednú košeľu/o posledné nohavice/gate vziať niekomu všetko (materiálne); zastaráv. obrať pannu/dievča o veniec pripraviť dievča o panenstvo (čo preň znamenalo hanbu)
nedok.oberať


obrať sa oberie sa oberú sa (ne)ober sa! obral sa oberúc sa obraný/obratý obranie sa/obratie sa dok. expr. (o čo, o koho) ▶ pripraviť sa, ukrátiť sa o niečo, o niekoho al. dať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o úspech, o víťazstvo; neoberme sa o príjemné chvíle s rodinou; ak deti nájdu darčeky skôr, oberú sa o vianočné prekvapenie; sám sa obral o možnosť vyjadriť, povedať svoj názor; zbytočne sa obrali o čas, o spánok; niektoré firmy sa samy oberú o svojich klientov; Nehrali sme zle, ale nerozhodnosťou našej obrany sme sa obrali o lepší výsledok. [Sme 1999]nedok.oberať sa

obrať 1. porov. oberať 1, 2 2. p. okradnúť, zbaviť1


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnilazbedačiťožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľudexpr. ošklbaťpolit.: pauperizovaťproletarizovať

2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obraťkniž. oklieštiťoslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem


okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) odtrhávať plody, ovocie; zbavovať (strom) ovocia: o. jablká, hrozno, hrach, papriku; o. hrušku, jabloň;

2. (čo; čo, koho z čoho) odstraňovať, oddeľovať z povrchu: Oberal si (papagáj) všice. (Taj.) Drozd pokojne oberal práve odpadnutú mrkvu (Taj.) obzobával. To je šipľavá robota, ako keď šalát oberáš z húseníc. (Kuk.)

3. expr. (koho o čo) pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo, okrádať; zdierať, vykorisťovať: Vychádza na zboj a oberá každého. (Fel.); o. niekoho o majetok, o peniaze; pren. o. niekoho o šťastie, o pokoj zbavovať šťastia, pokoja;

dok. obrať

|| oberať sa1

1. (bezpredm.) i z čoho odstraňovať si, oddeľovať si niečo z povrchu: Sliepky sa oberali ako pred dažďom. (Kuk.)

2. expr. (o čo) pripravovať sa o niečo, okrádať sa o niečo, zbavovať sa niečoho: Dievča oberalo sa o dni najkrajšej mladosti. (Ráz.);

dok. obrať sa


obrať, oberie, oberú, obral, obraný/obratý dok.

1. (čo) poodtrhávať ovocie, plody zo stromu, z plodiny: o. jablká, orechy, papriku; o. hrušku;

2. (čo, koho z čoho) odstrániť, sňať z povrchu; pooberať: o. mäso z kostí; Nože ma ober z týchto červíkov. (Dobš.)

3. (koho, čo o čo) okradnúť, olúpiť; zbaviť niečoho: o. niekoho o peniaze, o majetok, o česť; Zbojníci nás obrali. (J. Chal.); o. vedu o nové zásadné poznatky (Karv.);

nedok. oberať

|| oberať sa zastar. (čím) nabrať, nachytať na seba; pren. Múdrosťou sa obrala Frndolína v tých Košiciach. (Záb.)

Morfologický analyzátor

obrať dokonavé sloveso
(ja) oberiem VKdsa+; (ty) oberieš VKdsb+; (on, ona, ono) oberie VKdsc+; (my) oberieme VKdpa+; (vy) oberiete VKdpb+; (oni, ony) oberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obral VLdsam+; (ona) obrala VLdsaf+; (ono) obralo VLdsan+; (oni, ony) obrali VLdpah+;
(ty) ober! VMdsb+; (my) oberme! VMdpa+; (vy) oberte! VMdpb+;
(nejako) oberúc VHd+;
obrať_1 obrať obrať_2 obrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor