Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny; o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň; o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrať oberie oberú obral obratý/obraný dok.

obrať 1. porov. oberať 1, 2 2. p. okradnúť, zbaviť1


odobrať 1. zbaviť vlastníctva, často úradne (op. dať, vrátiť) • vziaťzobrať: odobrať, vziať niekomu doklady; pren. odobrať, zobrať niekomu nádejzbaviťpozbaviť (odobrať niekomu niečo, obyč. proti jeho vôli): (po)zbaviť hodnosti, funkcie niekohopripraviťpriniesťpriviesť (spôsobiť stratu): pripraviť mladých o výhody; priniesť, priviesť niekoho o životobraťkniž. odňať: obrali ho o významné postavenia, odňali mu funkciekniž. vyrvať (násilím, prudko): vyrval mužovi z ruky zbraňskonfiškovaťzhabať (úradne odobrať): skonfiškovať, zhabať odsúdenému majetokpobraťpoodoberaťkniž. poodnímať (postupne, viac vecí)

2. zmenšiť pôvodné množstvo, rozmery, zmenšiť pôvodný význam a pod. • ubrať: odobrať z vreca (trocha) ovsa; ubrať zo šírky sukne; odobrali, ubrali mu na význame, veľkostizúžiťzabrať (urobiť užším): zúžiť, zabrať v páseexpr. utrhnúť: utrhla z peňazí odložených na dovolenkuzobraťvziať (z povrchu): zobrať, vziať smotanu z mliekaodčerpať (po čiastkach odobrať): odčerpať časť peňazípoodoberaťpouberaťpobraťpozberaťpoodčerpávať (postupne, viac vecí)

3. p. odviesť 2


ochudobniť 1. urobiť chudobnejším, chudobným: vojna ich načisto ochudobnilazbedačiťožobráčiť (po krajnú hranicu): neúroda zbedačila, ožobráčila ľudexpr. ošklbaťpolit.: pauperizovaťproletarizovať

2. vziať niečomu hodnotné, cenné zložky • obraťkniž. oklieštiťoslabiť: ochudobniť predstavenie o známeho speváka; oklieštiť, obrať reč o šťavnaté výrazy; oslabiť dojem


okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


zbaviť1 vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhodpripraviťpriniesťdoniesťpriviesťhovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česťobrať (o čo) • odobraťodňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukazoslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiťodstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietkyhovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) odtrhávať plody, ovocie; zbavovať (strom) ovocia: o. jablká, hrozno, hrach, papriku; o. hrušku, jabloň;

2. (čo; čo, koho z čoho) odstraňovať, oddeľovať z povrchu: Oberal si (papagáj) všice. (Taj.) Drozd pokojne oberal práve odpadnutú mrkvu (Taj.) obzobával. To je šipľavá robota, ako keď šalát oberáš z húseníc. (Kuk.)

3. expr. (koho o čo) pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo, okrádať; zdierať, vykorisťovať: Vychádza na zboj a oberá každého. (Fel.); o. niekoho o majetok, o peniaze; pren. o. niekoho o šťastie, o pokoj zbavovať šťastia, pokoja;

dok. obrať

|| oberať sa1

1. (bezpredm.) i z čoho odstraňovať si, oddeľovať si niečo z povrchu: Sliepky sa oberali ako pred dažďom. (Kuk.)

2. expr. (o čo) pripravovať sa o niečo, okrádať sa o niečo, zbavovať sa niečoho: Dievča oberalo sa o dni najkrajšej mladosti. (Ráz.);

dok. obrať sa


obrať, oberie, oberú, obral, obraný/obratý dok.

1. (čo) poodtrhávať ovocie, plody zo stromu, z plodiny: o. jablká, orechy, papriku; o. hrušku;

2. (čo, koho z čoho) odstrániť, sňať z povrchu; pooberať: o. mäso z kostí; Nože ma ober z týchto červíkov. (Dobš.)

3. (koho, čo o čo) okradnúť, olúpiť; zbaviť niečoho: o. niekoho o peniaze, o majetok, o česť; Zbojníci nás obrali. (J. Chal.); o. vedu o nové zásadné poznatky (Karv.);

nedok. oberať

|| oberať sa zastar. (čím) nabrať, nachytať na seba; pren. Múdrosťou sa obrala Frndolína v tých Košiciach. (Záb.)

Morfologický analyzátor

obrať dokonavé sloveso
(ja) oberiem VKdsa+; (ty) oberieš VKdsb+; (on, ona, ono) oberie VKdsc+; (my) oberieme VKdpa+; (vy) oberiete VKdpb+; (oni, ony) oberú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obral VLdsam+; (ona) obrala VLdsaf+; (ono) obralo VLdsan+; (oni, ony) obrali VLdpah+;
(ty) ober! VMdsb+; (my) oberme! VMdpa+; (vy) oberte! VMdpb+;
(nejako) oberúc VHd+;
obrať_1 obrať obrať_2 obrať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor