obrátiť -i dok.
1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe; o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie; o-ený postup
2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto; o-ené očko, op. hladké; o. niekoho na inú vieru
3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho; o. reč na iné
□ o. pozornosť na niečo všimnúť si
● o. na posmech zosmiešniť; o. niečo na žart urobiť z niečoho žart; o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku; o. navnivoč zničiť; o-ťme list! hovorme o inom!
nedok. obracať -ia
// obrátiť sa
1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát
2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám; všetky oči sa o-li na ňu; vietor sa o-l
3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo; všetko zlé sa na dobré o-i
4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu
● → karta sa o-la; o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať; o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;
nedok. obracať sa
1. k 1 – 4
2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.
● → žalúdok sa mu o-ia; o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností