Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

obrátiť -i dok.

1. dať na opačnú, protiľahlú stranu: o. peniaz, o. list v knihe; o. kabát i fraz. prospechársky zmeniť presvedčenie; o-ený postup

2. dať niečomu opačný smer; otočiť: o. auto; o-ené očko, op. hladké; o. niekoho na inú vieru

3. dať niečomu istý smer: o. zrak, pohľad na niekoho; o. reč na iné

o. pozornosť na niečo všimnúť si

o. na posmech zosmiešniť; o. niečo na žart urobiť z niečoho žart; o. naruby, hore nohami a) zvrátiť, prekrútiť b) uviesť do neporiadku; o. navnivoč zničiť; o-ťme list! hovorme o inom!

nedok. obracať -ia

// obrátiť sa

1. dať sa do opačnej polohy, otočiť sa: o. sa na chrbát

2. dať sa opačným al. iným smerom, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa tvárou k dverám; všetky oči sa o-li na ňu; vietor sa o-l

3. premeniť sa, zmeniť sa: počasie sa o-lo; všetko zlé sa na dobré o-i

4. prísť so žiadosťou, prosbou: o. sa na úrad, o-l sa naňho o radu

karta sa o-la; o. sa k niekomu, niečomu chrbtom prestať si všímať; o. sa na (ne)pravú adresu na (ne)povolaného;

nedok. obracať sa

1. k 1 – 4

2. expr. šikovne sa pohybovať, šikovne pracovať, obratne konať ap.: vie sa dobre o.

žalúdok sa mu o-ia; o. sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obrátiť ‑i ‑ia dok.; obrátiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2


obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiťotočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracaťpootáčať (postupne) • pootočiťpoobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúťskrútiťskrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniťpremeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiťpreonačiť: nik ho nepreinačí


osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkáchprevrátiťpreklopiťobrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohorazried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiťpreinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiťsfalšovaťexpr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosťzmeniť: zmení všetko podľa svojej vôleznetvoriťspotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznaniezdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezviskohovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citátfraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti narubypoprekrúcaťpoprekrucovať (postupne, viac vecí)


prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora)preklopiť: preklopiť cesto na doskupregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalejpoprevracať (viac vecí, viackrát)

2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúťprevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vrátavyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopyhovor.: prekotiťvykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil!expr.: prekopŕcnuťprekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcolzried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekomzhodiťzvaliťzrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakolpresotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicuprevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranupoprevracaťpoprevŕhať (viac vecí, viackrát)


sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sazacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oprotiorientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodnesústrediť sakoncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotukniž.: upnúť saupäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otcafraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné


uprieť1 sústredene nasmerovať (obyč. zrak, pohľad, pozornosť, myseľ a pod.) • upriamiť: uprieť oči do diaľky; uprel, upriamil pozornosť na prednášajúcehokniž.: upnúťupäť: upnúť, upäť myseľ na domov; upnúť, upäť nádej na lepšie časyobrátiť (nasmerovať inde): muž obrátil pozornosť na deti

p. aj sústrediť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obrátiť, -i, -ia, rozk. obráť dok.

1. (čo, koho) preložiť, prehodiť z jednej strany na druhú; otočiť; prevrátiť: o. list v knihe, o. seno, o. zem (pri oraní), o. kabát, šaty; Obráti kartu na zošite a píše. (Vans.)

o. niečo na žart, na posmech urobiť z niečoho žart, posmech; hovor. o. niekoho na posmech vysmiať sa, urobiť si posmech z niekoho; o. niečo hore nohami urobiť zmätok, neporiadok; o. kabát zmeniť presvedčenie; o. kartu a) zmeniť taktiku; b) zmeniť tému v reči; o. niečo naruby prekrútiť; o. niečo navnivoč zničiť; Iste musí každý groš aspoň tri razy obrátiť, kým ho vydá (Zúb.) pri kupovaní musí veľmi počítať.

2. (čo) dať niečomu opačný smer, otočiť späť, smerom dozadu: o. voz, kone, auto;

3. (čo) dať niečomu určitý, obyč. nový, zmenený smer, zamieriť niekam: o. hlavu niekam; o. oči, pohľad, zrak na niečo, na niekoho pozrieť; Obrátila kroky k mlynu. (Zgur.)

o. pozornosť, zreteľ na niekoho, na niečo dobre si niekoho, niečo všimnúť; o. reč, rozhovor (na niečo) prejsť v reči na istú (inú) tému; o. zbrane proti niekomu začať bojovať;

4. (koho, čo) priviesť k nejakej zmene, premeniť: Braček, už si ma dávno obrátil. (Vaj.) Mestá vaše na prach obrátime (Ondr.) zničíme. Obrátiť peniaze na múdrejšie veci (VHV) vynalož peniaze na niečo vhodnejšie.

5. zried. vrátiť sa, obrátiť sa, otočiť sa: Nože, Janko, prešli sme sa, obráťme. (Tat.) Obrátili sme tou istou cestou, kade sme prišli. (Ondr.);

nedok. obracať

|| obrátiť sa

1. zmeniť polohu, otočiť sa, zvrtnúť sa: o. sa na druhý bok; o. sa na chrbát

karta sa obrátila situácia sa zmenila;

2. zmeniť smer, dať sa opačným smerom: Zástup sa obrátil, začal opačným smerom cúvať. (Urb.) Voz sa v sade obrátil. (Kuk.)

3. otočiť sa istým smerom, zamieriť niekam: o. sa dolu cestou; Obrátil sa dolu dedinou. (Taj.) Všetky oči sa obrátili na človeka, ktorý vošiel. (Barč) Obrátil sa tvárou ku Kordošovi. (Min.) Pozornosť všetkých sa obrátila k ej. (Tim.)

o. sa chrbtom k niečomu, k niekomu prestať si všímať niečo, niekoho, zanevrieť na niečo, na niekoho;

4. (proti komu) nepriateľsky sa postaviť proti niekomu: nože by sa mohli obrátiť proti nám. (Vaj.) Všetka ich zlosť sa obrátila proti Pařizkovi. (Urb.)

5. (bezpredm. i na čo) premeniť sa, zmeniť sa: Priateľstvo sa obrátilo na číry platonizmus. (Jégé) Počasie sa obráti. (Hor.) Človek nevie, kedy sa zlé na dobré obráti. (Fig.)

6. (na koho, na čo, ku komu) uchýliť sa k niekomu, k niečomu, obyč. s nejakou žiadosťou, prosbou: Obrátil sa na ňu o radu. (Tat.) Oznámili mu, aby sa obrátil na druhú firmu. (Jes.) Obrátil sa k Bežanke, akoby o záštitu. (Kuk.) Kráľovčíka zaliali slzy, lebo nevedel, kde sa má obrátiť. (Bedn.)

7. hovor. pobudnúť niekde, byť niekde: Otec sa tri razy obrátil v Amerike. (Skal.) U Kubincovcov sa neraz obrátil. (Letz);

nedok. obracať sa

Morfologický analyzátor

obrátiť dokonavé sloveso
(ja) obrátim VKdsa+; (ty) obrátiš VKdsb+; (on, ona, ono) obráti VKdsc+; (my) obrátime VKdpa+; (vy) obrátite VKdpb+; (oni, ony) obrátia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obrátil VLdsam+; (ona) obrátila VLdsaf+; (ono) obrátilo VLdsan+; (oni, ony) obrátili VLdpah+;
(ty) obráť! VMdsb+; (my) obráťme! VMdpa+; (vy) obráťte! VMdpb+;
(nejako) obrátiac VHd+;
obráťiť_1 obráťiť obráťiť_2 obráťiť obráťiť_3 obráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

obrátiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor