obracať -cia -cajú -caj! -cal -cajúc -cajúci -caný -canie nedok. 1. (čo, koho) ▶ dávať, ukladať tak, aby bolo vidieť opačnú protiľahlú stranu, dávať opačnou, spodnou stranou navrch al. z jednej strany na druhú, prevracať, otáčať: o. mäso pri pečení; o. plachtu na druhú stranu; o. kompost vidlami; o. zem pri rýľovaní; dlho obracal v rukách obálku, škatuľku; ležiaceho pacienta treba častejšie o., aby nemal preležaniny; o. klaviristovi noty, listy partitúry; opatrne obracia stránky starej knihy; má vo zvyku pred praním o. tričká na rubovú stranu; Ženy [...] trávu roztriasali, druhý deň ju obracali a na tretí deň do kôpok pohrabali. [L. Ťažký]; Idefidej, pohni sa, aj ty sa musíš snažiť, opakovala mama otcovi po maďarsky, keď ho o dekádu neskôr na vysoko nastlanom lôžku obracala na druhý bok. [V. Balla]
2. (čo (kam)) ▶ dávať niečomu istý smer, dávať niečo do istej polohy; syn. otáčať: o. trup doprava, doľava; o. tvár k slnku, za slnkom; obracia oči k nebu ↗ i fraz.; v rozhovore obracala zrak na muža; keď rastlinka vzíde, svoje lístočky hneď obracia smerom k svetlu; Ak sedemmesačné dieťa neobracia hlavu za zdrojmi zvuku, možno usudzovať, že je hluché. [RaŠ 2006]
3. (čo, zried. koho (kam)) ▶ meniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho, niekoho na iný, obyč. opačný smer; syn. otáčať: o. traktor pri oraní; vodič prudko zabrzdí a obracia auto; jazdci rýchlo obracali kone, vracali sa späť; kapitán oblúkom obracia loď a smeruje na sever; nevítaného hosťa už obracala k dverám; Člny s utečencami obracia austrálske námorníctvo domov už v hraničných vodách. [Sme 2003]
4. (čo, koho proti komu, proti čomu) ▶ dávať niečomu (aktu, konaniu, gestu, emócii a pod.) istý, obyč. nový, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, niečoho, usmerňovať, smerovať; syn. otočiť: ak jej nevedel odpovedať, všetko obracal proti nej; moje pripomienky berie príliš osobne, prekrúca ich a obracia proti mne; svoj hnev, agresivitu obracajú demonštranti najmä proti radniciam; svojím konaním obracia všetkých susedov proti sebe; Prečo jej hrot [pomsty] obraciaš proti stvoreniu, ktoré vo dne v noci nosí takú jemnú pleť? [I. Štrpka]; ironický humor obracia skutočnosť proti autorovi, vysmieva ho ňou [KŽ 1967]
5. (čo ku komu, k čomu/na koho, na čo/kam) ▶ upriamovať, zameriavať, sústreďovať svoju al. niečiu myseľ, pozornosť, záujem a pod. na niekoho, na niečo: o. myseľ k budúcemu mieru, na príčiny vecí; hlasným nárekom obracal pozornosť na seba; neobracia pohľad, zrak do minulosti, pozerá sa do budúcnosti; lákavejšia, atraktívnejšia ponuka opäť obracia záujem dovolenkárov k tejto krajine [Cs 2006]
6. (čo na čo/kniž. v čo) ▶ meniť jednu vec inou vecou obyč. opačného druhu, premieňať: utrpenie druhých pomáha o. naše zlo na lásku; všetko nepriaznivé obracia na dobro; neobracajte problém na morálne ponaučenie; obracia svoj názor na všeobecne platný fakt; o. lesy, mestá, krajinu na púšť, v púšť
7. (koho, čo (na koho, na čo)) ▶ privádzať niekoho, niečo k nejakej zmene, meniť (z hľadiska hovoriaceho v prospech niekoho, niečoho): o. pohanov na vieru; Bol pripravený obracať mladých nevychovancov na džentlmenov. [S. Lavrík]; trpezlivosť a sila argumentov postupne obracali mysle aj srdcia miestnych ľudí [KN 2001]
8. hovor. ▶ dávať sa na spiatočnú cestu, otáčať sa naspäť, vracať sa obyč. predčasne, bez naplnenia cieľa cesty: v polceste museli o., lebo zabudli doma kufor
9. hovor. ▶ meniť názor, mienku: Tomáš akoby si [počas hádky] uvedomil, že by som mu mohla práve tak uškodiť ako pomôcť, [...] takticky začína obracať. [K. Lászlová]
10. expr. (koho, čo) ▶ nenechať na pokoji, trápiť, preháňať niekoho: o. študenta na skúške; slovanisti začali o. domácu obranu od prvej minúty; Bolo to prekvapenie, pretože pred pol rokom ma ešte [eštebáci] riadne obracali, boli zvedaví najmä na Oľgu, či nie je tajná mníška [...]. [M. Danieliszová-Jesenická]
11. i obracať si expr. (koho, čo) ▶ dôkladne, podrobne sa v rozhovore, v mysli zaoberať niekým, niečím, hovoriť al. premýšľať o niekom, o niečom, rozoberať, zvažovať niečo: neznášam, keď začnú človeka hore-dolu o.; keď sa ľudia dopočuli novinku, obracali ju z každej strany; Nech si to obracia tak alebo tak, stále pociťuje Hedin odchod ako veľkú zradu. [E. Čepčeková]; Donekonečna si všetko obracala v mysli, aby sa s tým vyrovnala. [Ľ. Mišíková]
◘ fraz. obracať do seba poháre/poháriky/jeden pohár za druhým a) piť (často) alkohol b) byť pijan, alkoholik; obracať kabát konať prospechársky, meniť presvedčenie, názory (najmä politické) podľa momentálnej potreby, situácie; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať niečo zo všetkých strán; obracať niečo na prach/na popol ničiť, pustošiť niečo; obracať niečo na žart/vtip nebrať niečo vážne, zľahčovať, znevažovať niečo; obracať niečo naruby al. obracať niečo hore nohami a) celkom meniť, premieňať niečo (často v negatívnom zmysle) b) robiť niekde zmätok, neporiadok (obyč. s úmyslom nájsť niečo) c) meniť význam povedaného, prekrúcať niečie slová; obracať niečo navnivoč kaziť, ničiť, znehodnocovať niečo; obracať niekoho, niečo na posmech zosmiešňovať niekoho, niečo, vysmievať sa niekomu, niečomu; obracať oči/zrak k nebu modliť sa, vzývať Boha; obracať oči v stĺp/stĺpom/stĺpkom a) upadať do mdlôb, omdlievať b) s meravým pohľadom vyvráteným celkom nahor posmešne, opovržlivo prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, znechutenie a pod.; publ. obracať peniaze dávať peniaze do obehu, obyč. na dosiahnutie zisku, podnikať s peniazmi; obracať reč/rozhovor na niečo, na niekoho začínať hovor, reč o niečom, o niekom inom, meniť tému rozhovoru; obracať si niečo v hlave veľmi o niečom premýšľať, uvažovať; publ. obracať skóre/stav/vývoj zápasu/súboja meniť nepriaznivý priebeh športového zápasu vo svoj prospech; obracať [v ruke/v dlani] každú korunu/každé euro/každý cent/každý peniaz [dvakrát] a) hospodárne zaobchádzať s peniazmi, nemrhať, šetriť; nemať dosť peňazí, byť chudobný b) byť skúpy; obracať zbraň/zbrane proti niekomu ohrozovať niekoho zbraňou, chcieť zaútočiť na niekoho
▷ dok. k 1 – 9 ↗ obrátiť, k 10 ↗ vyobracať
obracať sa -cia sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -cajúci sa -canie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ vyberať sa do opačnej al. do inej polohy, meniť (obyč. vodorovnú) polohu tela, prevracať sa; syn. otáčať sa: o. sa na chrbát, na brucho; o. sa z boka na bok; celú noc sa nepokojne obracala v posteli; Chlapec sa často obracal z jednej strany na druhú, prehadzoval, ba aj čosi vravel zo sna. [A. Habovštiak]
2. (kam; ø) ▶ očami, hlavou, trupom al. celým telom robiť istý (čiastočne kruhovitý) pohyb, obyč. na nejaký popud al. s nejakým cieľom; syn. otáčať sa: o. sa tvárou k slnku; o. sa za hlasom; herci sa obracajú k publiku; všetky oči, pohľady sa obracali k prichádzajúcemu hosťovi; kráčaj a neobracaj sa! neobzeraj sa; o. sa k niekomu chrbtom ↗ i fraz.; zver čosi vetrí, obracia sa za každým pachom; Za každou vetou sa obracia na svoju ženu ako na svedka a ona horlivo prikyvuje. [V. Švenková]; Každý sa cítil lepšie, usmievali sa a dievčence boli krajšie a všetky ženy mladšie. Aj starší páni sa obracali za nimi. [MT 1960]
3. (ø; kam) ▶ meniť svoj doterajší smer a vyberať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) mieriť naspäť, vracať sa; syn. otáčať sa: na konci chodby sa obracia a ide späť; auto sa obracia na úzkej ceste; kormidlo doľava – loď sa obracia doprava; miesto, kde sa obracajú električky, autobusy; vietor sa obracia ↗ i fraz.; tu sa rieka obracia na severovýchod stáča sa; Sleduje, ako sa cigánske vozy začínajú obracať a vracajú sa k táborovej bráne. [A. Baláž]; Ešte posledný pohľad ako z lietadla – na more inverzných mrakov pod nami – a obraciame sa smerom nazad. [Cs 2008] □ obracať sa na odchod chystať sa odísť, odchádzať; obracať sa na útek (obyč. o jazdcoch, o bojovníkoch) začínať utekať al. ustupovať, dávať sa na útek
4. (ø; na čo/kniž. v čo/k čomu) ▶ prechádzať nejakou zmenou, meniť sa, premieňať sa (obyč. v opak): počasie sa obracia; situácia sa začala o. v náš prospech; ich vnútorná bezmocnosť sa obracia v pomstu a nenávisť; pod kopytami koní sa zem obracala na prach; videl, že veci sa obracajú k lepšiemu
5. ((z čoho) na čo/k čomu; ku komu; ø) ▶ prechádzať premenou z neveriaceho človeka na veriaceho al. naopak; prikláňať sa k novej viere; prestupovať na inú vieru, prijímať iné vierovyznanie, konvertovať: o. sa na novú, pravú vieru; o. sa od modiel k Bohu; počet katolíkov prekonal počet protestantov, ktorí sa obracajú na ateizmus; V cirkevnej obci v Antiochii sa dialo niečo nové: pohania sa začali obracať na kresťanskú vieru. [SmN 2006]
6. (na koho, na čo (s čím; o čo)) ▶ upriamovať sa na niekoho, na niečo s nejakým cieľom, v úsilí dosiahnuť niečo, adresovať niekomu niečo, oslovovať niekoho: o. sa na odborníkov; o. sa na lekára so svojimi problémami, o radu; o. sa s výzvou na odbornú verejnosť; v krízových situáciách sa najčastejšie obraciame na najbližšiu rodinu; polícia sa obracia na občanov s prosbou o pomoc pri pátraní po nezvestnom chlapcovi; Často sa na mňa obracajú ľudia postihnutí ťažkým tragickým osudom. [Š. Sandtner] □ obraciam(e) sa na vás (Vás) s prosbou, so žiadosťou súčasť zdvorilého požiadania o niečo al. zdvorilej písomnej žiadosti
7. (proti komu, proti čomu) ▶ prejavovať k niekomu, k niečomu záporný, nepriateľský postoj, stavať sa proti niekomu, proti niečomu: v článkoch sa obracia proti cirkvi; podporovali ľudí, ktorí sa teraz obracajú proti nim; útočne sa obracia proti každému, kto pred ňou vynáša vedu, umenie [L. Ballek]
8. (proti komu, proti čomu) ▶ (o mienke, konaní, emócii a pod.) dostávať iný, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, kto na to dopláca, otáčať sa: verejná mienka sa obracia proti panovníkovi; hnev domácich fanúšikov sa obracal najmä proti rozhodcovi; vaša zhovievavosť a tolerantnosť sa obracia proti vám; Obracia sa to proti mne, všetko som pokazil [...]. [M. Zelinka]
9. (ku komu, k čomu) ▶ (o myšlienkach, citoch, prejavoch a pod.) byť zacielený, zameraný na niekoho, upriamovať sa, smerovať: matkine myšlienky sa obracajú k synovi; na tieto miesta sa viaže povesť o hrdinovi, ku ktorému sa obracali mysle mnohých poddaných; Veď práve tento vrch [Sitno] ospieval Andrej Sládkovič, práve k nemu sa s nádejou obracali zraky ľudu [...]. [KSl 1985]
10. trochu kniž. al. náb. (na koho/ku komu, k čomu) ▶ hľadať pomoc, útočisko (najmä v náboženskej súvislosti), uchyľovať sa k niekomu, k niečomu; syn. utiekať sa: zúfalý človek sa obracia na Boha, k Bohu; mnohí ľudia sa s dôverou obracajú k rozličným „predpovediam“; veľa sklamaných voličov sa obracalo k radikálnejšej ľavicovej strane
11. (k čomu, ku komu) ▶ myšlienkovo al. ideovo sa opierať o niečo, o niekoho; začínať sa (opätovne) hlásiť k niečomu: o. sa k tradičným hodnotám; intenzívne sa o. k antickej filozofii, k benediktínskej spiritualite; vo svojich literárnych záujmoch sa častejšie obracal k F. M. Dostojevskému; aj naša najmladšia generácia sa obracia k ľudovým piesňam
12. (k čomu) ▶ využívať, používať na svoju potrebu al. na istý cieľ: vo svojej tvorbe sa obracia k zvukovým formám; ak pred celovečerným filmom chceme premietnuť nejaký krátky film, často sa obraciame k animovanej tvorbe
13. (k čomu, ku komu (od čoho, od koho)) ▶ meniť svoje zameranie, preferencie: o. sa od sveta ľudí k neosobnému svetu vesmíru; literárna tvorba sa v 30. rokoch 19. storočia obracia od problematiky jednotlivca k sociálnej problematike
14. expr. (kde; ø) ▶ šikovne, obratne sa pohybovať pri práci; usilovne a so záujmom, často aj rýchlo a veľa pracovať, robiť, vykonávať niečo, usilovať sa, činiť sa; syn. zvŕtať sa, oháňať sa: o. sa pri práci, v práci; musí sa o. okolo malých detí; rezko sa obracia okolo sporáka; museli sa poriadne o., aby všetko stihli; rodiny sa mali čo o., aby vyžili
15. hovor. expr. (v čom; ø) ▶ dobre, šikovne si počínať (obyč. vo svoj prospech), vedieť si rady, vyznať sa: vie sa o. v každej situácii, v každom prostredí; ten sa dokáže vo svete o.!; naučil sa o. v živote a vyhrávať; Ferino, vyčítať si nebudeme, ty sa vieš obracať, a ja som chudák, čo sa mu smola lepí na päty. [M. Čeretková-Gállová]; Pri svojej obhajobe sa bude musieť riadne obracať, pretože jej hrozí až osemročný pobyt za mrežami. [P7 2007]
◘ fraz. karta sa obracia a) nastáva obrat v hre b) situácia sa mení, obyč. v prospech al. v neprospech niekoho; niekto sa v hrobe obracia al. niekto sa musí [ešte aj] v hrobe obracať deje sa niečo, s čím by mŕtvy nikdy nesúhlasil; obracať sa k niekomu, k niečomu chrbtom prestávať dbať na niekoho, na niečo, odvracať sa od niekoho, odmietať pomoc niekomu; obracať sa na nesprávnu/zlú adresu žiadať o pomoc, o radu niekoho nevhodného, nepovolaného; obracať sa po vetre al. obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie, názor podľa okolností; obracať sa späť/dozadu myslieť na minulosť al. na nejaký (dôležitý) úsek z nej; oči sa mu stĺpkom obracajú a) omdlieva b) umiera, dokonáva; publ. obracať skóre /stav/vývoj zápasu/súboja meniť nepriaznivý priebeh športového zápasu vo svoj prospech; publ. vietor sa obracia začína sa meniť situácia (najmä spoločenská, politická); žalúdok sa mu obracia a) chce sa mu vracať b) je veľmi znechutený niečím; život/svet sa [niekomu] obracia naruby/hore nohami životná situácia sa úplne mení (v opak toho, čo bolo)
◘ parem. na sviatok Obrátenia/na Obrátenie Pavla sa medveď obracia v brlohu na druhú stranu (25. januára, podľa cirkevného kalendára) zima je v polovici
▷ dok. k 1 – 13 ↗ obrátiť sa
obrátenie -nia -ní s. i náb. 1. (i ku komu, k čomu; z čoho) ▶ zásadný obrat v duchovnosti jednotlivca, zásadná premena neveriaceho človeka na veriaceho; hlboká vnútorná premena v kladnom zmysle, polepšenie: o. k živej viere; sila, dar, cesta vnútorného obrátenia; posilniť vôľu po duchovnom obrátení; príbehy obrátenia z Nového zákona; o. z hriechov, z ľahkomyseľného života; pútnické miesto zažilo mnohé obrátenia k Bohu
2. (i na čo; k čomu; z čoho) ▶ prestúpenie na inú vieru, prijatie iného vierovyznania, konverzia, konvertovanie: o. na katolícku, evanjelickú, pravoslávnu vieru; o. ku katolicizmu, k luteranizmu; opísal svoje o. z islamu na kresťanstvo
◘ parem. na sviatok Obrátenia Pavla/na obrátenie Pavla sa medveď obracia v brlohu na druhú stranu (25. januára, podľa cirkevného kalendára) zima je v polovici; bibl. obrátenie Šavla/Saula na Pavla zásadný, obyč. prudký obrat, náhla zmena (v názoroch jednotlivca)
▷ ↗ i obrátiť, obrátiť sa
obrátený1 -ná -né príd. 1. ▶ (o predmete, veci a pod.) nachádzajúci sa v opačnej polohe, ako je preň typická, bežná al. štandardná, opačný: o. trojuholník; obrátená pyramída s vrcholom dolu a so základňou hore, ↗ i terminologické spojenie, i lexikalizované spojenie; obrátené písmo zrkadlové; obrátená forma smreka obyčajného so vzrastom vetiev smerom k zemi ▷ lek. obrátená poloha plodu poloha plodu nohami, nie hlavičkou dopredu smerom k rodidlám matky; kuch. obrátený koláč koláč pečený s ovocím (jablkami, hruškami, slivkami a pod.) naspodku a s cestom navrchu, ktorý sa po upečení obráti; odb. zrkadlovo obrátený obraz neskutočný, priamy, osovo symetrický, ale stranovo otočený (voči skutočnosti), zrkadlový obraz; žurn. obrátená pyramída štruktúra správy, kde najdôležitejšie informácie sa nachádzajú na začiatku (v prvej vete), ↗ i lexikalizované spojenie □ obrátená pyramída budova Slovenského rozhlasu v Bratislave (podľa architektonickej podoby)
2. i odb. ▶ majúci opačný smer (v porovnaní s bežným), spätný: o. chod (stroja, rotora); o. tok energie, plynu, prúdu; o. tok krvi vznikajúci pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl
3. ▶ ktorý má v porovnaní s niečím úpne odlišný al. protichodný ráz; ktorý je v protiklade s niečím bežným; syn. opačný; op. normálny, rovnaký: obrátené konštatovanie; zvoliť, použiť o. postup; nevie si predstaviť obrátenú situáciu; v 2. kole pretekári štartovali v obrátenom poradí; využitie biomasy na energiu je o. proces fotosyntézy; [...] človek by sa v takejto obrátenej situácie najradšej prepadol pod čiernu zem. [L. Ballek]; Veď je to obrátená logika! [Slo 2002] nie je to logické ▷ lingv. obrátený slovosled inverzný slovosled (napr. sveta krása); obrátený slovník a) retrográdny, spätný, s heslárom zoradeným abecedne podľa poradia písmen od konca slov b) slovník usporiadaný iným spôsobom, ako je zvykom, napr. obrátený slovník cudzích slov, v ktorom sa uvádzajú cudzie slová ako ekvivalenty k domácim (slovenským) slovám; mat. obrátené tvrdenie opačne formulované, napr. k tvrdeniu „ak x, tak y“ je obrátené tvrdenie „ak y, tak x“; výtvar. obrátená perspektíva maliarska metóda, ktorou sa rozmery zobrazených predmetov zmenšujú smerom dopredu a smerom dozadu sa zväčšujú, ↗ i fraz. □ obrátený strek víno so sódovou vodou v pomere 1 : 2 (resp. v takom, aby sýtená voda v nápoji prevažovala); obrátené rezne plátky mäsa obalené najprv v strúhanke a až potom vo vajíčku
4. v spojení obrátené očko ▶ (pri pletení) a) upletené pretiahnutím priadze spredu dozadu b) rubová strana hladkého očka, rubové, op. hladké; upliesť o. riadok pozostávajúci z obrátených očiek, rubový
5. i náb. ▶ ktorý prešiel obrátením, zásadnou zmenou, obratom z neveriaceho človeka na veriaceho; ktorý prestúpil na inú vieru, prijal iné vierovyznanie; ktorý prešiel hlbokou vnútornou premenou v kladnom zmysle: o. väzeň; o. kresťan; ako obrátená katolíčka, evanjelička vidí a chápe mnohé veci inak; obrátení židia ktorí prestúpili zo židovstva na kresťanskú vieru; najväčšie zázraky činí viera v srdciach obrátených hriešnikov; existuje názor, že Lukášovo evanjelium je písané pre obrátených pohanov; pren. tento obrátený gangster [InZ 2000] polepšený
◘ fraz. [to je] obrátený svet [hore nohami/naruby] konštatovanie o neprirodzených pomeroch, nápadne výnimočných javoch v negatívnom význame zaznamenaných v spoločnosti al. v prírode; v obrátenom garde a) z opačného hľadiska, z iného, obyč. opačného uhla pohľadu b) v opačnom poradí, opačne, naopak; vidieť niečo z obrátenej perspektívy/v obrátenej perspektíve [pohľadu] hodnotiť niečo a) opačným spôsobom ako doposiaľ, ako je zaužívané b) akoby cudzím pohľadom, resp. z pohľadu niekoho iného
▷ ↗ i obrátiť, obrátiť sa
obrátiť sa -ti sa -tia sa obráť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (kam; ø) ▶ dať sa do opačnej al. inej polohy, dať sa z jednej strany na druhú, zmeniť (obyč. vodorovnú) polohu tela, prevrátiť sa; syn. otočiť sa: o. sa na chrbát, na druhý bok; batoľa sa obrátilo na bruško; obrátil sa z ľavého boku na pravý; prudko sa obrátil, až gauč zapraskal; chorý nebol schopný ničoho, ani len o. sa na posteli; chrobák trepotal nôžkami, nemohol sa o.
2. (kam; ø) ▶ očami, hlavou, trupom al. celým telom urobiť istý (čiastočne kruhovitý) pohyb, obyč. na nejaký popud al. s nejakým cieľom; syn. otočiť sa: o. sa k prítomným, k dverám, od okna; o. sa tvárou k slnku; o. sa za pekným dievčaťom, za hlasom; gymnastka sa ladne obrátila na kladine; všetky pohľady sa obrátili k oblohe; ešte raz sa obrátil, aby nám zamával na pozdrav; obrátiac sa mi chrbtom, čosi zašomral ↗ i fraz.; Problém nastal vo chvíli, keď sa ten pán obrátil a na celú samošku skríkol: – Zlodej! Ukradol mi peňaženku! [R. Brat]; Slinky sa obráti o 180 stupňov a opatrne pozrie do zrkadla. [InZ 1999] ↗ i fraz.
3. (ø; kam) ▶ zmeniť svoj doterajší smer a dať sa opačným al. iným smerom; (oblúkom) zamieriť naspäť, vrátiť sa; syn. otočiť sa: obrátil sa a pomaly odchádzal; krátkym manévrom sa auto obrátilo a uháňalo nazad; na konci doliny sa turisti obrátili na sever; autobus sa musel niekoľkokrát o., aby doviezol všetkých záujemcov; keď sa vietor obráti, vyplávajú na more ↗ i fraz.; Lietadlo sa obrátilo nad dedinou a vracia sa nad kolónu. [L. Ťažký]; Zatým sa [kôň] pozvoľna, rovnakým tempom obrátil doprava a opäť na okamih zastal [...]. [J. Johanides]; Biela Orava je v týchto miestach široká iba toľko, čo sa kajakom obrátiš. [KSl 1974] □ obrátiť sa na odchod začať odchádzať, pohnúť sa smerom preč, chcieť odísť; obrátiť sa na útek (obyč. o jazdcoch, bojovníkoch) začať utekať al. ustupovať, dať sa na útek
4. (ø; na čo/kniž. v čo/k čomu) ▶ prejsť nejakou zmenou, zmeniť sa, premeniť sa (obyč. v opak): situácia sa obrátila v ich neprospech, k horšiemu; láska sa môže o. na ľahostajnosť alebo nenávisť; kedy sa tvoja náklonnosť k Michalovi obrátila na lásku?; ďalší deň sa počasie obrátilo; Verejná mienka sa prudko obrátila. [J. Karika]
5. ((z čoho) na čo/k čomu; ku komu; ø) ▶ prejsť premenou z neveriaceho človeka na veriaceho al. naopak; prikloniť sa k novej viere; prejsť na inú vieru, prijať iné vierovyznanie, konvertovať: o. na katolícku vieru; o. sa z konfucianizmu na kresťanstvo; nejeden hriešnik sa obrátil; svedectvá ľudí, ktorí sa obrátili z nevery, neviery na vieru; za sovietskeho režimu sa väčšina obyvateľstva obrátila na ateizmus; [...] neprestali [arabskí obchodníci] kráľa presviedčať, že najlepšie urobí, ak sa obráti na Mohamedovu vieru. [A. Pauliny]
6. (na koho, na čo (s čím; o čo)) ▶ upriamiť sa na niekoho, na niečo s nejakým cieľom, v úsilí dosiahnuť niečo; adresovať niekomu niečo, osloviť niekoho: o. sa na advokáta, na súd; o. sa s otázkou na prednášateľa; mnohí sa naňho obracajú o pomoc, s prosbou o radu; o. sa s konkrétnou požiadavkou na niektoré školy; o. sa s podnetom na inšpekciu životného prostredia; turisti neovládali reč a nevedeli ani, kam sa o.; [...] obráti sa na prítomných: – ... nemáte niekto papierové vreckovky? [S. Lavrík] □ dovoľujem si, dovoľte mi obrátiť sa na vás (Vás) al. chcem sa na vás (Vás) obrátiť s prosbou, so žiadosťou súčasť zdvorilého požiadania o niečo al. zdvorilej písomnej žiadosti
7. (proti komu, proti čomu) ▶ prejaviť k niekomu, k niečomu záporný, nepriateľský postoj, postaviť sa proti niekomu, proti niečomu: vzoprel sa a obrátil sa proti otcovi; prečo si sa obrátil proti mne, čo také som ti urobil?; zviera sa obrátilo proti svojmu pánovi; bezpečnostné zložky sa obrátili proti väčšine vlastných občanov [A. Hykisch]; Mladý básnik sa obrátil proti národnej ľudovej tradícii a hegelianizmu skoršej školy spisovateľov [...]. [Rb 1989]
8. (proti komu, proti čomu) ▶ (o zmýšľaní, konaní, emócii a pod.) dostať iný, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, kto na to dopláca, otočiť sa: verejná mienka sa obrátila proti štrajkujúcim; ich svedectvá sa napokon obrátili proti nim; matkina potláčaná zlosť sa obráti proti dcére; ostrie Francúzskej revolúcie sa obrátilo aj proti cirkvi; kliatba sa mohla o. proti tomu, kto ju vyslovil; Otcove služby štátu sa obrátili proti nám, jeho deťom [...]. [L. Ballek]
9. (ku komu, k čomu; na koho, na čo; kam) ▶ (o myšlienkach, citoch, prejavoch a pod.) byť zacielený, zameraný na niekoho, na niečo, upriamiť sa: ich myšlienky sa obrátia na existujúce alebo hroziace zlo; na chvíľu sa odmlčal a jeho myseľ sa obrátila inam; jej prúd lásky sa obrátil výhradne k deťom; Wilhelmínina pozornosť sa náhle obrátila k vznešenejším veciam. [J. Lenčo]
10. trochu kniž. al. náb. (na koho/ku komu, k čomu) ▶ vyhľadať pomoc, útočisko (najmä v náboženskej súvislosti), utiecť sa k niekomu, k niečomu; syn. uchýliť sa: vrúcne sa o. k Bohu, na Boha; o. sa k viere; neobráť sa k neprávosti; možno sa treba viac obrátiť k umeniu, literatúre, hudbe
11. (k čomu, ku komu) ▶ myšlienkovo al. ideovo sa oprieť o niečo, o niekoho; opätovne sa prihlásiť k niečomu: o. sa k tradičným hodnotám; o. sa k antickej filozofii, k Platónovi; Odloží Sládkoviča, radšej sa obráti k večnému zdroju pokoja a viery, veď je kňazom [...]. [A. Baláž]
12. (k čomu) ▶ využiť, použiť na svoju potrebu al. na istý cieľ: o. sa k západným vzorom; vo svojej tvorbe sa obrátil k ľudu; obrátil sa k tvorbe P. Picassa ako k najdôležitejšiemu inšpiračnému zdroju
13. (k čomu, ku komu (od čoho, od koho)) ▶ zmeniť svoje zameranie, preferencie: o. sa od zlého k dobrému; daj si pozor, neobráť sa k neprávosti; o. sa od vesmírnych problémov k človeku a spoločnosti; o. sa od prázdnych abstrakcií ku konkrétnemu mysleniu; obrátili sa od politiky kompromisu k politike konfliktu; Statočne potom niesol poznanie, že tí pevci neboli vždy len veľkí, zamlčal o nich niektoré pravdy, a tak sa neskôr od pevcov obrátil k vedomcom. [A. Baláž]
14. hovor. zried. (kde) ▶ byť, pobudnúť niekde, zdržať sa nejaký, obyč. kratší čas, zastaviť sa, navštíviť niekoho: Neraz sa obrátil u pána Gašpara Serédyho na Zborove, lebo sa ako susedia dobre znášali. [J. Horák]; Bola to vychytená reštaurácia, do inej by Angela ani nešla. Zbožňovala miesta, kde sa obrátilo veľa ľudí. [P. Nagyová-Džerengová]
◘ fraz. byť obrátený do seba [samého]/do vlastného vnútra sústreďovať záujem na svoj vnútorný život, byť uzatvorený vo vzťahu k ľuďom, nekomunikatívny, introvertný, byť introvert; karta sa obrátila a) nastal obrat v hre b) situácia sa celkom zmenila, obyč. v prospech al. v neprospech niekoho; niekto sa v hrobe obráti al. niekto by sa v hrobe obrátil o názore, skutku, s ktorým by niekto, kto už nežije, za svojho života nesúhlasil; obrátiť sa k niekomu, k niečomu chrbtom prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho, odmietnuť pomoc niekomu; obrátiť sa na druhý bok pokračovať v spánku; obrátiť sa na podpätku (rázne) odísť; obrátiť sa na popol celkom, úplne zhorieť; obrátiť sa na pravú/nepravú/nesprávnu adresu požiadať o pomoc, o radu niekoho vhodného, povolaného al. nevhodného, nepovolaného; kniž. obrátiť sa na/v prach prestať existovať, pominúť sa, rozpadnúť sa: náš vzťah sa obrátil na prach ↗ i parem.; obrátiť sa o stoosemdesiat stupňov celkom sa zmeniť charakterom, kvalitou, povahou, zmýšľaním a pod.; oči sa mu obrátili stĺpkom a) stratil vedomie, omdlel b) umrel, dokonal; publ. vietor sa obrátil zmenila sa situácia (najmä spoločenská, politická); všetko sa na dobré obráti vyjadrenie nádeje, že situácia sa zmení pozitívne; žalúdok sa mu obrátil a) prišlo mu zle, na vracanie b) pocítil znechutenie, rozladenie z niečoho, z niekoho odpudivého, nechutného, podlého a pod.; život/svet sa [niekomu] obrátil naruby/hore nohami niečia životná situácia sa celkom zmenila (v opak toho, čo bolo)
◘ parem. bibl. [pamätaj, človeče‚] prach si a v/na prach sa obrátiš každý je smrteľný
▷ nedok. 1 – 13 ↗ obracať sa
obrátiť -ti -tia obráť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo, koho) ▶ dať, uložiť tak, aby bolo vidieť opačnú, protiľahlú stranu, dať, položiť opačnou, spodnou stranou navrch al. z jednej strany na druhú, prevrátiť; syn. otočiť: o. papier na druhú, nepopísanú stranu; o. pohár, vedro, sud hore dnom; o. palacinku na panvici; o. seno, aby preschlo; pred praním o. tričko naruby; naslineným prstom obrátil list v knihe; o. ruku dlaňou hore; opatrne obrátili raneného na bok, na chrbát; obrátil lienku ležiacu na chrbte; Najnižšia dáva! – Páni obrátili po jednej karte. [P. Jaroš]; Obrátil plátno [obraz] hore nohami, tmavé kopce teraz ovísali nadol ako závesy [...]. [V. Švenková], ↗ i fraz.; Keď bol malý, vedel si ju [perinu] nohou šikovne obrátiť chladivou vrchnou stranou k telu. [S. Lavrík]
2. (čo (kam)) ▶ dať niečomu istý smer, dať niečo do istej polohy, nasmerovať; syn. otočiť: o. hlavu nabok, dozadu, za zvukom; o. svoj pohľad, zrak k mužovi, na syna, smerom k dverám, do doliny; s povzdychom obrátil oči dohora; rozložil papier a obrátil ho proti svetlu; obrátila škatuľku tak, aby všetci videli jej obsah; podarilo sa mu o. kanoe bokom proti prúdu; [...] schmatol hlaveň a ráznym trhnutím ju obrátil proti stropu. [J. Červenák]; Obrátila sprchu proti svojej tvári. [As 2002]
3. (čo, zried. koho (kam)) ▶ zmeniť na mieste al. v malom oblúku smer pohybu niečoho, niekoho na iný, obyč. opačný smer; syn. otočiť: o. auto do protismeru; jazdec obrátil koňa a cválal späť; ledva obrátil traktor na malom dvore; vrátnik rázne obrátil návštevníka k dverám; prudko obrátil volant doľava skrútil; [...] prenikavo sa mi zadíval do očí a rozkázal: – Obráť loď na sever! [J. Lenčo]; pren. niekedy sa udejú také momenty, ktoré nám úplne obrátia život
4. (čo, koho proti komu, proti čomu) ▶ dať niečomu (aktu, konaniu, emócii a pod.) istý, obyč. nový, zmenený smer, význam v neprospech niekoho, niečoho, usmerniť, zamerať; syn. otočiť: hnev, mrzutosť obrátil proti svojej žene; nepekným správaním obrátil všetkých proti sebe; všetky argumenty protivníka vyvrátil a obrátil ich proti druhej strane; nedopustite, aby nás politická moc obrátila proti sebe; Fakty zásadne len oznamujte, v nijakom prípade ich nekomentujte, to by mohli obrátiť proti vám. [M. Zelinka]; Dôkaz chytrácky obrátil proti mne. [K. Lászlová]
5. (čo ku komu, k čomu/na koho, na čo/kam) ▶ upriamiť, zamerať, sústrediť svoju al. niečiu myseľ, pozornosť, záujem a pod. na niekoho, na niečo: o. myseľ k vyšším, duchovným veciam; o. srdce k Bohu; o. pozornosť dieťaťa iným smerom, na inú vec; o. náš pohľad do histórie, do budúcnosti, na dôležité udalosti spoločenského života; o. záujem verejnosti na istý problém; tým činom chcel na seba o. zraky všetkých
6. (čo na čo/kniž. v čo) ▶ zameniť jednu vec inou vecou obyč. opačného druhu, zmeniť, premeniť: o. každé zlo, každú zlobu na dobro; o. ťažké utrpenie na dobrý cieľ, intoleranciu na rešpekt; usiluje sa o. život na hru, samotu na radosť; Ježiš obrátil vodu na víno, vo víno; o. krajinu na púšť, v púšť
7. (koho, čo (na koho, na čo)) ▶ priviesť niekoho, niečo k istej zmene, zmeniť (z hľadiska hovoriaceho obyč. v prospech niekoho, niečoho): o. pohanov na kresťanskú vieru; o. svoje presvedčenie, zmýšľanie; o. správanie človeka želaným smerom; nový manažment fabriky dokázal v posledných rokoch úplne o. trend hospodárenia; o. vývoj v cestovnom ruchu nebude jednoduché; strelili tri góly a úplne obrátili skóre; Svoje poslanie vidí v obrátení hriešnika. [Slo 2002] v jeho náprave
8. hovor. ▶ vydať sa na spiatočnú cestu, otočiť sa naspäť obyč. predčasne, bez naplnenia cieľa cesty: otec, obráť!; chcel zastaviť, o. a vrátiť sa domov; na konci ulice obrátili, lebo zabudli doma doklady
9. hovor. zried. (čo; ø) ▶ zmeniť názor, mienku: v tej chvíli sa všetko zmenilo a muž úplne obrátil názor; pôvodne presvedčení panslavisti po osobnej návšteve Ruska úplne obrátili
◘ fraz. expr. obráti [v ruke/v dlani] každú korunu/každé euro/každý cent/každý peniaz [dvakrát] a) je šetrný až skúpy b) nemá dosť peňazí; expr. obrátiť do seba pohárik vypiť na dúšok, obyč. alkohol; obrátiť kabát prospechársky zmeniť svoje presvedčenie (najmä politické); publ. obrátiť koleso času vrátiť sa (hlboko) do minulosti; obrátiť kormidlo niečoho zmeniť obyč. životné al. politické smerovanie niečoho; obrátiť list a) niečo uzavrieť, zabudnúť, nevracať sa k niečomu b) zmeniť tému rozhovoru; kniž. obrátiť niečo na popol a) úplne niečo spáliť b) zničiť, znivočiť niečo; obrátiť niečo na prach [a popol] zničiť, znivočiť niečo; obrátiť niečo na žart/vtip nevziať niečo vážne, zľahčiť, znevážiť niečo; obrátiť niečo naruby al. obrátiť niečo hore nohami a) celkom premeniť, zmeniť niečo (často v negatívnom zmysle) b) uviesť niečo do veľkého neporiadku, zmätku (obyč. s úmyslom nájsť niečo) c) zmeniť význam povedaného, prekrútiť niečie slová; obrátiť niečo navnivoč skaziť, zničiť, znehodnotiť niečo; obrátiť na posmech niekoho, niečo urobiť smiešnym, zosmiešniť niekoho, niečo, vysmiať (sa) niekomu, niečomu; obrátiť niekoho na správnu cestu postarať sa o nápravu niekoho; obrátiť oči/zrak k nebesiam začať sa modliť, prosiť Boha o pomoc; obrátiť oči v stĺp/stĺpom/stĺpkom a) upadnúť do mdlôb, omdlieť b) s meravým pohľadom vyvráteným celkom nahor posmešne, opovržlivo prejaviť nesúhlas, nespokojnosť, znechutenie a pod.; obrátiť reč/rozhovor na niečo, na niekoho začať rozprávať o niečom, o niekom inom, zmeniť tému rozhovoru; publ. obrátiť skóre/stav vývoj zápasu/súboja zmeniť nepriaznivý stav športového zápasu vo svoj prospech; obrátiť zbraň/zbrane proti niekomu a) ohroziť niekoho na živote b) začať bojovať; obrátiť zbraň proti sebe chcieť sa zabiť, zastreliť, spáchať samovraždu
▷ nedok. ↗ obracať